Obsah (7)

§ 43§ 261§ 12§ 13§ 15§ 2§ 22

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Ndob/53/2024 Identifikačné číslo spisu: 6124272236 Dátum vydania rozhodnutia: 23.10.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „Najvyšší súd SR“) uvádza, že z písomnosti Okresného súdu Banská Bystrica o postúpení veci (nachádzajúcej sa v súdnom spise na č. l. 43) nevyplýva dôvod, pre ktorý vec postúpil na Okresný súd Nitra, a teda aké okolnosti existujúce v čase začatia konania boli rozhodujúcimi pre určenie súdu príslušného na prejednanie veci

CSP, resp. aké procesné normy upravujúce príslušnosť súdu postupujúci súd použil. 3. Okresný súd Nitra s postúpením veci nesúhlasil a postupom

§ 43ods.

2 CSP predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci z dôvodu, že nie je súdom príslušným na rozhodnutie v danom spore, pretože sa nejedná o spor obchodnoprávnej, ale občianskoprávnej povahy. Uviedol, že žalobkyňa je obchodná spoločnosť zriadená a registrovaná

maďarských právnych predpisov v Maďarsku, ktorá je na základe maďarských platných právnych predpisov oprávnená uplatňovať si voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku. V danom prípade je predmetom konania pohľadávka, ktorá mala vzniknúť žalobkyni z dôvodu, že motorové vozidlo, ktorého držiteľom je žalovaná, bolo prevádzkované na spoplatnenom úseku cestnej komunikácie v Maďarsku bez platného oprávnenia.

predkladajúceho súdu, žalobkyňa zjavne nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovanou. Žalobou uplatnený nárok má povahu občianskoprávnu a nie obchodnoprávnu, pretože predmetný nárok nevznikol zo zmluvného záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý by sa

§ 261alebo § 262, prípadne § 757 spravoval ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Ob

Z“). 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Nitra

ust. § 43 ods. 2 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Nitra s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný. 5.

§ 12ods.

1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 6.

§ 13

CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 7.

§ 15ods.

1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 8.

§ 2ods.

20 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“), sídlom Okresného súdu Nové Zámky je mesto Nové Zámky; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Nové Zámky. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáha zaplatenia pohľadávky vzniknutej titulom neoprávneného prevádzkovania motorového vozidla v držbe žalovaného na spoplatnenom úseku cestnej komunikácie v Maďarsku.

tvrdení žalobkyne je v zmysle maďarských právnych predpisov oprávnená a súčasne povinná vo vlastnom mene uplatňovať taký typ pohľadávok voči neoprávneným používateľom ciest. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka má podklad v maďarských právnych predpisoch. Najvyšší súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že pohľadávka vzniknutá titulom neoprávneného užívania spoplatnených úsekov cestných komunikácií na území Maďarska, a to akýmkoľvek užívateľom cestných komunikácií a bez ohľadu na to, za akým účelom došlo k neoprávnenému užívaniu ciest (napr. pri výkone podnikateľskej činnosti), je pohľadávkou majúcou verejnoprávny podklad. 10. Vzhľadom na charakter pohľadávky má najvyšší súd za to, že v prejednávanej veci nejde o spor patriaci do obchodnoprávnej agendy, v ktorej je daná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Nitra

§ 22písm.

d) CSP pre obvod Krajského súdu v Nitre, ale o spor patriaci do občianskoprávnej agendy. Platí to bez ohľadu na to, či účastníkmi právneho vzťahu sú podnikatelia, pričom ani zmena osoby veriteľa nemá vplyv na povahu pohľadávky. Preto spor medzi žalobkyňou a žalovanou nie je sporom obchodnoprávnym, ale občianskoprávnym. 11. Najvyššiemu súdu nie sú zrejmé ani iné okolnosti, pre ktoré by bolo možné spor medzi stranami sporu posúdiť ako spor, ktorého povaha je rozhodujúca pre určenie kauzálne príslušného súdu

§ 22

až 33 CSP, resp.

príslušných ustanovení osobitných predpisov.

1. Adresa sídla žalovanej patrí do územného obvodu okresu Nové Zámky, ktorý je zároveň územným obvodom na výkon súdnictva, výkon ktorého je v súkromnoprávnych sporoch a iných súkromnoprávnych veciach v pôsobnosti Okresného súdu Nové Zámky, a to všade tam, kde zákon neustanovuje inak. Vyplýva to z § 7 ods. 1 zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, zo zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 20 zákona č. 371/2004 Z. z. a § 12 ods. 1 CSP. V tomto prípade sa neuplatnia iné ustanovenia zákona, pretože nevyšli najavo iné okolnosti určujúce príslušnosť súdu ako adresa sídla žalovanej v zmysle § 15 ods. 1 CSP.
2. Vzhľadom na adresu sídla žalovanej a povahu sporu, v ktorom nie je daná kauzálna príslušnosť súdu, je vecne a miestne príslušný súd na prejednanie veci Okresný súd Nové Zámky v zmysle § 12 ods. 1 CSP v spojení s § 13 CSP, § 15 ods. 1 CSP a § 2 ods. 20 zákona č. 371/2004 Z. z.
3. Najvyšší súd len dopĺňa, že vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, a to v zmysle čl. 4 ods. 1 v spojení s čl. 63 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa
4. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Vzhľadom na to, že ide o vec s medzinárodným prvkom, bude povinnosťou príslušného súdu vyhľadať príslušnú priamu normu, prípadne ak takej niet, tak kolíznu normu. Ak právna úprava neobsahuje priamu normu, ale kolíznu, zvolí sa

kritéria obsiahnutého v kolíznej norme právny poriadok toho štátu,

ktorého je treba vec posudzovať a v takto určenom právnom poriadku je treba vyhľadať príslušnú právnu normu vzťahujúcu sa na danú vec.

1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.