1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
3 Trestného poriadku sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Peter Štift nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvinenej U. H. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Tdo 63/2024. Odôvodnenie Na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd“) je pod sp. zn. 5 Tdo 63/2024 vedené dovolacie konanie v trestnej veci obvinenej U. H., pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spolupáchateľstvom
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona ohľadom dovolania obvinenej z
dotknutého Rozvrhu práce Najvyššieho súdu na rok 2024 rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura. Na základe oznámenej zaujatosti JUDr. Jurajom Klimentom z
čl. X ods. 5, čl. XVI ods. 5 a osobitnej časti rozvrhu práce (vec s koncovým číslom 3) sudcom zastupujúceho senátu JUDr. Patrikom Príbelským, PhD. Spolu s doručovaním uvedeného uznesenia tunajšieho súdu, sp. zn. 1 Ndt 17/2024 bolo procesným stranám doručované prípisom z
čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 11/ V predmetnom Náleze ÚS SR sa konštatuje, že konaním vylúčeného člena senátu JUDr. KLIMENTA došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa, pričom sa rovnako konštatuje, že v predmetnej trestnej veci rozhodoval v senáte 4T NS SR JUDr. KLIMENT ako zastupujúci člen senátu a ďalšieho zastupujúceho člena senátu 4T NS SR určil práve JUDr. Petra Štifta. 12/ Mnou namietaná osoba predsedu senátu 5T NS SR v mojej trestnej veci JUDr. Petra ŠTIFTA vychádza zo skutočností, že je dlhoročným kolegom a členom rovnakého senátu 5T NS SR, ako je osoba JUDr. Juraja KLIMENTA, pričom ako člen senátu rovnako rozhodoval vo viacerých trestných kauzách, i medializovaných, v ktorých zaujal rovnaké stanovisko v rámci rozhodnutia, ako predseda senátu. Obvinená U. H.Á. doplnila podanú námietku zaujatosti prostredníctvom obhajcu podaním z 5. novembra 2024 nazvaným „Rozšírenie dôvodov námietky zaujatosti“ (č. l. 3741 - 3744) o ďalšie dôvody s tým, že s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Hauschildt proti Dánsku) by mal byť namietaný sudca vylúčený z konania pre zaujatosť v zmysle 31 ods. 1 Tr. por., pričom obsahová podstata doplnenia námietky zaujatosti je uvedená v bodoch 5/ až 14/ podania v tomto znení: 5/ Svoju námietku zaujatosti rozširujem o dôvody spočívajúce jednak v tom, že namietaný sudca je v príbuzenskom pomere vo vzťahu k JUDr. Miroslavovi IVANOVIČOVI, advokátovi a jednak vo vzťahu k vydaniu väzobného rozhodnutia v mojej trestnej veci. 6/ Namietaný sudca JUDr. Peter ŠTIFT je v príbuzenskom pomere s JUDr. Miroslavom IVANOVIČOM, advokátom, ktorý v súčasnej dobe obhajuje osobu Ing. C. G. a v minulosti i ďalšieho spoluobvineného PhDr. P. X.. Advokát JUDr. P. G. vykonával spoločnú obhajobu spoluobvineného PhDr. P. X. s ďalšou obhajkyňou JUDr. Janou VALKOVOU. Obaja advokáti sú v súvislosti s touto obhajobou (
verejne dostupných zdrojov) účastníkmi nákupu strieborných mincí, a z dôvodu uvedeného podozrivého obchodu čelia viacerým trestným oznámeniam, pričom uvedený podozrivý nákup týchto mincí bol masívne medializovaný. 7/ Je teda nepochybné, že u objektívneho pozorovateľa vznikajú dôvodné pochybnosti o zaujatosti namietaného sudcu (t. j. snaha chrániť svojho synovca). Podstatou uvedeného mincového obchodu je to, že z odmien, ktoré mal platiť PhDr. P. X. obom advokátom VALKOVEJ i IVANOVIČOVI za údajnú obhajobu, vznikla hotovosť rádovo vo výške niekoľko stotisíc euro, pričom
mediálne prezentovaných alternatív nie je vylúčené, že tieto finančné prostriedky mali súvis s korupčnou trestnou činnosťou. 8/ Článok Y. Q. v týždenníku F. X T. cituje výpoveď PhDr. P. X.: „Valková mi povedala, že napriek tomu, že si to nezaslúžiš, tak som to vybavila a dostala som prísľub, že aj z kauzy T. budeš vyčlenený (...), oni ho presvedčia, a vtedy mi tiež povedala, že ma to bude stáť ďalších 300-tisíc eur, ktoré vyplatím až potom, ako bude podpísaná 218 (rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania
paragrafu 218 Trestného poriadku, pozn. autora),” povedal M. X.. 9/ Na výsluchu síce pripomenul, že má aj druhého obhajcu Michala Ciklaminiho, „ale od neho mám tiež prezentované, že on vzťahy na špeciálnej prokuratúre nemá a preto je kľúčové, aby Q. bola súčasťou tímu môjho právneho zastúpenia, ” uviedol X.. 10/ Objektívnemu pozorovateľovi musí byt' zrejmé, že namietaný sudca nemôže byť nestranný, keďže má rozhodovať o rodinnom príslušníkovi - synovcovi riadiaceho predsedu senátu 5To a súčasne o svojom príbuznom, ktorý bol účastníkom predmetného mincového obchodu. 11/ Ďalším dôvodom zaujatosti je skutočnosť, že o prvotnej väzbe rozhodoval namietaný sudca ako referujúci sudca. Poukazujem na uznesenie NS SR, sp. zn. 5 Tost 11/2021 zo dňa 08.03.2021, pričom v tomto rozhodnutí zistil dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu i vo vzťahu k mojej osobe. 12/ V tomto štádiu konania som však bola trestne stíhaná za trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, ktoré orgány činné v trestnom konaní zistili bez akéhokoľvek znaleckého skúmania a to na podklade návrhu dozorového prokurátora - synovca predsedu senátu 5To. Namietaný sudca pritom odobril dôvodnosť podozrenia voči mojej osobe i bez toho znaleckého skúmania, a je preto nepochybné, že jeho rozhodovanie budekontaminované obhajobou vlastného rozhodovania. 13/ Vyššie uvedené umocňuje to, že v tomto prípade namietaný sudca riešil námietku nátlaku väzbou a túto námietku považoval za nerelevantnú (tvrdiac, že väzba nemala represívny charakter). Táto námietka je podstatou i tohto môjho dovolania a s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky by mal byť namietaný sudca vylúčený (napr. nález č. I. ÚS 79/2024 zo dňa 23.05.2024). Rovnako toto umocnenie vyplýva i z toho, že sám namietaný sudca mal v okolnostiach prejednávanej veci transparentne deklarovať svoj pomer s účastníkom mincového obchodu (napríklad disciplinárna vec JUDr. Michala Trubana). 14/ Naďalej som toho názoru, že väzobné rozhodnutie v mojom prípade bolo zjavne nezákonné, čo nakoniec potvrdil i dozorový prokurátor (synovec riadiaceho senátu 5To), keďže so mnou uzavrel dohodu o vine o treste, čo je koniec koncov predmetom tohto dovolacieho konania, o ktorom má rozhodovať namietaný sudca.
1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako
odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát. Najvyšší súd k teoretickým východiskám posudzovania prejednávanej problematiky uvádza, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania veci musí existovať relevantný dôvod, čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takého postupu vzhľadom na zásadu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi ustanovenú v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR,
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon (obdobne aj čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd). Ústava SR (v čl. 46 ods. 1,
ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, resp. v čl. 141 ods. 1,
ktorého v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy) a zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (najmä v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods. 2 a § 30 ods. 1, ods. 2) ustanovujú princíp nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie, ktorý vychádza z viacerých medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, pričom v tejto súvislosti treba prioritne poukázať na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
prvej vety ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, ktorého podstatou je osobné presvedčenie sudcu o nezaujatosti (v zásade by malo subjektívne hľadisko nestrannosti platiť, pokiaľ nie je preukázaný opak - Le Compte, Van Leuven a De Meyere proti Belgicku, rozsudok z 23. júna 1981, sťažnosti č. 6878/75 a č. 7238/75) a z objektívneho hľadiska nestrannosti, ktorého podstatou je zistenie existencie dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o zaujatosti sudcu.
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 855/2016, PL. ÚS 17/2017-22, PL. ÚS 4/2018-13 pri zohľadnení rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, osobitne Piersack proti Belgicku, rozsudok z
vyššie citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. za pomer k veci treba rozumieť určitú participáciu či zainteresovanosť na skutku, resp. na výsledku konania osobného charakteru, najmä takú skutočnosť, že orgán či osoba uvedení v tomto ustanovení je poškodeným trestným činom alebo poškodenou je blízka osoba. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní treba rozumieť taký vzťah, ktorý vyvoláva relevantnú pochybnosť o nestrannosti pri rozhodovaní, predovšetkým príbuzenský alebo obdobný pomer, bližší priateľský či kamarátsky vzťah alebo opačne negatívny vzťah charakteru nepriateľského. Pritom vzťahy vymedzené v § 31 ods. 1 Tr. por., ktoré odôvodňujú vylúčenie sudcu, majú zostupnú tendenciu, keď vzťah s najväčším potenciálom vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, je pomer k veci a na opačnom konci spektra stojí pomer k inému orgánu činnému v danom konaní. Teda to, čo stačí pre vylúčenie sudcu pre jeho pomer k obvinenému ako osobe, ktorej sa úkon priamo týka, nebude spravidla stačiť pre jeho vylúčenie z dôvodu pomeru k jeho obhajcovi, resp. k inému orgánu činnému v konaní, ktorých sa úkony súdu spravidla priamo netýkajú (primerane IV. ÚS 310/2020). Najvyšší súd zohľadňujúc uvedené teoretické východiská k podanej námietke zaujatosti uvádza nasledujúce skutočnosti. Najvyšší súd v prvom rade posudzoval, či by nemal byť namietaný sudca vylúčený z rozhodovania vo veci s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 3 druhá veta Tr. por., ktoré znie: „Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa.“ Najvyšší súd senátom, ktorého predsedom bol JUDr. Peter Štift, uznesením z 1. júna 2022, sp. zn. 5 To 5/2022 (č. l. 3265 - 3267), rozhodol
1 Tr. por. o zamietnutí odvolania Ing. U. W. a U. W., MBA. Išlo o odvolanie uvedených osôb podané v trestnej veci už odsúdenej U. H. proti vtedy už právoplatného rozsudku Špecializovaného trestného súdu z
1 Tr. por., keďže bolo podané proti rozsudku, proti ktorému nie je prípustné odvolanie a odvolací súd sa vecou nezaoberal z meritórneho (vecného) hľadiska, keď
zákona nemohol v takom prípade
1 Tr. por. ani posudzovať zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, resp. správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Účelom vylúčenia zo zákona z rozhodovania o dovolaní sudcu, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, je v zásade tá skutočnosť, aby sudca nepreskúmaval svoje vlastné rozhodnutie. V prejednávanej veci však taká situácia nemôže nastať, keďže uvedeným uznesením Najvyššieho súdu z 1. júna 2022, sp. zn. 5 To 5/2022, nebola vec meritórne posudzovaná a dané rozhodnutie o odvolaní nie je predmetom prieskumu v tomto dovolacom konaní, hoci bolo vydané v tejto trestnej veci obvinenej U. H. (odvolací súd rozhodoval o odvolaní iných osôb ako obvinenej, ktoré bolo zamietnuté z formálnych dôvodov bez meritórneho posudzovania veci). Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd k záveru, že
3 Tr. por. nie je dôvod pre vylúčenie JUDr. Petra Štifta z prejednávanej veci. V podanej námietke zaujatosti sú ako dôvody namietania JUDr. Petra Štifta uvádzané:
zákona č. 385/2000 Z. z., je schopnosť rozhodovať nezaujato a nestranne aj vo veciach, v ktorých vystupujú osoby, ktoré síce sudca osobne pozná, avšak kvalita ich vzťahu nepresahuje bežný pracovný, úradný či iný obdobný sociálny vzťah. Pokiaľ obvinená poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR vydané v inej trestnej veci (sp. zn. III. ÚS 39/2021 z 22. júna 2021) s tým, že JUDr. Juraj Kliment mal ako riadiaci predseda senátu určiť popri sebe ako zastupujúceho člena senátu JUDr. Petra Štifta, tak odhliadnuc, že
vtedajšieho rozvrhu práce tunajšieho súdu išlo o pôsobnosť riadiaceho predsedu senátu určovať zastupujúceho sudcu do iného senátu, obvinená už neuvádza, že zo samotného obsahu uvedeného nálezu je zrejmé, že tretí člen senátu 5T v tom čase čerpal dovolenku, takže objektívne nepripadala do úvahy iná možnosť určenia zastupujúceho sudcu. Ad b) Vo vzťahu k príbuzenskému pomeru s advokátom JUDr. Miroslavom Ivanovičom treba poukázať, že
údajov v spise bol JUDr. Miroslav Ivanovič obhajcom obvinenej U. H. v období od
1 písm. c) Tr. por. zamietnuté sťažnosti štyroch obvinených (vrátane obvinenej U. H.) proti rozhodnutiu, ktorým boli vzatí do väzby (uznesenie Špecializovaného trestného súdu z
1 Tr. por. splnená zákonná podmienka dôvodnosti podozrenia zo stíhaného trestného činu a to na základe dôkaznej situácie platnej v čase vydania daného rozhodnutia a tunajší súd výslovne v rozhodnutí o väzbe uviedol možnosť iného právneho posúdenia skutku. Pritom tvrdenie obvinenej v tejto súvislosti, že namietaný sudca bude „kontaminovaný obhajobou vlastného rozhodovania“ je logickým nezmyslom, keďže
dohody o vine a treste sa obvinená priznala a v dovolaním napadnutom rozsudku bola uznaná vinnou z iného trestného činu oproti rozhodovaniu o väzbe, keď zo spisu vyplýva, že k zmene právnej kvalifikácie došlo na základe upozornenia vyšetrovateľa PZ
6 Tr. por. z 18. februára 2022, teda niekoľko mesiacov potom, ako bola obvinená z väzby prepustená. Pokiaľ sa senát, ktorého bol členom namietaný sudca, vyjadril tak, že sa nestotožnil so sťažnostnou námietkou, že väzba má mať represívny charakter, pretože osoby, ktoré sa priznali, boli zo zadržania prepustené, tak išlo o sťažnostnú námietku iného obvineného (str. 12 posledný odsek daného uznesenia) a sťažnostný súd uvedené skonštatoval s poukazom, že zo zadržania bola prepustená aj podozrivá osoba, ktorá sa vo výpovedi k žiadnemu trestnému činu nepriznala (str. 39 druhý odsek daného uznesenia). V tomto smere je teda
Najvyššieho súdu nenáležité poukazovanie na nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2024, sp. zn. I. ÚS 79/2024, keďže v ňom išlo o inú právnu situáciu, keďže v tam posudzovanom prípade mal sťažnostný súd v pôvodnom konaní a dovolací súd v konaní o dovolaní plnú jurisdikciu rozhodnúť o tvrdenej zaujatosti sudcu. V prejednávanej veci však predmetom posudzovania v dovolacom konaní nie je rozhodnutie súdu o vzatí obvinenej do väzby, ale rozhodnutie súdu, ktorým bola dohoda o vine a treste schválená a potvrdená rozsudkom, resp. namietaný sudca v pôvodnom konaní rozhodnutie súdu, ktorým bola dohoda o vine a treste schválená a potvrdená rozsudkom, meritórne neposudzoval. Najvyšší súd uzatvára, že len samotná skutočnosť, že sa sudca v čiastkovom procesnom rozhodnutí (v tomto prípade v rozhodnutí o väzbe) o určitej otázke vyjadril v pôvodnom konaní na základe vtedy známeho skutkového a právneho stavu (navyše na základe sťažnostnej námietky inej obvinenej osoby), nezakladá jeho vylúčenie pre rozhodovanie o dovolaní ako mimoriadnom opravnom prostriedku. V tomto ohľade Najvyšší súd pripomína, že
ustálenej súdnej praxe samotná skutočnosť, že sudca rozhodoval o väzbe obvinenej osoby, nemôže byť samé osebe dôvodom obavy z jeho nestrannosti pri rozhodovaní v merite veci. Najvyšší súd teda z podanej námietky zaujatosti nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by reálne zakladali zaujatosť namietaného sudcu JUDr. Petra Štifta zo subjektívneho alebo objektívneho hľadiska, a preto rozhodol o jeho nevylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v danej trestnej veci. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť do troch pracovných dní od jeho oznámenia, ktorá sa podáva na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.