← Slovensko

určenie, že vec nepatrí do dedičstva

Obsah (8)§ 427§ 438§ 121§ 447§ 34§ 161§ 419§ 453

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Cdo/148/2023 Identifikačné číslo spisu: 2321203362 Dátum vydania rozhodnutia: 26.11.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Holič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 427

CSP dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 8.

§ 438ods.

1 CSP sa na konanie na dovolacom súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 9.

§ 121ods.

1, 3, 4 a 5 CSP lehota

tohto zákona môže byť určená

hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Lehoty určené

týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 10.

§ 447písm.

a) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané oneskorene.

  1. V danom prípade dovolaciemu súdu z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo žalobkyni doručené
  2. februára 2023 (porov. doručenku na č. l. 132 spisu). Žalobkyňa podala dovolanie osobne na súde prvej inštancie
  3. júla 2023 (porov. č. l. 132 spisu). Koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu pritom pripadol na sobotu
  4. apríla 2023, preto posledným dňom lehoty v zmysle § 427 CSP bol v danom prípade najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok
  5. apríla
  6. Právna úprava je jednoznačná, lehota na podanie dovolania je individuálna a plynie oprávnenému subjektu od doručenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané súdom príslušným

§ 34CSP (krajským súdom resp.

najvyšším súdom). Dovolaciemu súd sa z obsahu súdneho spisu javí ako pravdepodobné, že žalobkyňa za začiatok plynutia lehoty na podanie dovolania nesprávne považovala doručenie uznesenia súdu prvej inštancie o jej sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania, ktoré bolo žalobkyni doručené

  1. mája 2023 a proti ktorému dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok ani nie je prípustné (pozri body
  2. a nasl. odôvodnenia tohto rozhodnutia dovolacieho súdu).
  3. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu odmietol ako oneskorene podané

§ 447písm.

a) CSP, pretože nebola zachovaná zákonom stanovená lehota na podanie dovolania (§ 427 ods. 1 veta prvá CSP). 14. Žalobkyňa dovolaním napadla i rozhodnutia súdu prvej inštancie. 15.

§ 161ods.

1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 16.

§ 419CSP dovolaním možno napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa.

  1. Treba zdôrazniť, že v zmysle tohto ustanovenia môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom (ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu) alebo najvyšším súdom (ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu). Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.
  2. Jednou z podmienok (každého) civilného sporového konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok ma´ prejednať a rozhodnúť konkrétny rovnaký spor (konkrétnu rovnakú vec). Ide o určenie, ktorý súd ma´ uskutočniť konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Funkčnú príslušnosť súdu upravujú ustanovenia § 34 a § 35 CSP tak, že o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajsky´ súd (§ 34 ods. 1 a 2 CSP), o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu rozhoduje najvyšší súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 ods. 3 CSP) a o dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 CSP). Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP). O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 CSP).
  3. V danom prípade žalobkyňa dovolaním napadla uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie pre prekážku začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania majúcim za následok zastavenie konania. Žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ktorý žalobkyňa aj podala a odvolací súd o ňom rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Žalobkyňa dovolaním napadla aj toto uznesenie odvolacieho súdu, ktoré však dovolací súd nemohol preskúmať pretože neboli splnené podmienky pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, keď dovolanie bolo podané oneskorene. 19.
  4. Dovolanie žalobkyne ďalej smerovalo proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške trov konania, ktoré vydal vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Proti tomuto uzneseniu bola prípustná sťažnosť, ktorú žalobkyňa aj podala a o ktorej súd prvej inštancie (§ 248 CSP) rozhodol tak, že sťažnosť žalobkyne uznesením zamietol (§ 249 v spojení s § 250 ods. 1 CSP). Žalobkyňa dovolaním napadla aj toto uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej sťažnosť proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Sťažnosť je prostriedok procesnej obrany, ktorý nemá devolutívny účinok - to znamená, že o sťažnosti rozhoduje opäť súd prvej inštancie (§ 248 CSP). Rozhodnutie o sťažnosti strany sporu proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom nie je teda rozhodnutím odvolacieho súdu.
  5. Dovolanie môže bytˇ podane´ len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (CSP ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolaní smerujúcich proti rozhodnutiu iného ako odvolacieho súdu). So zreteľom na skutočnosť, že dovolanie žalobkyne smerovalo aj proti rozhodnutiam okresného súdu ako súdu prvej inštancie, nie je daná funkčná príslušnosť najvyššieho súdu o ňom rozhodovať a konanie o tomto opravnom prostriedku je potrebné

ustanovenia § 161 ods. 2 v spojení s § 438 ods. 1 CSP zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

  1. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd konanie o dovolaní žalobkyne proti rozhodnutiam okresného súdu zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP) bez toho, aby preskúmaval ich vecnú správnosť.
  2. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd

§ 453ods.

1 CSP tak, že i keď žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie dovolacieho konania (§ 256 ods. 1 CSP), žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko zo súdneho spisu je zrejmé, že jej preukázateľne žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli (R 72/2018). 23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.