1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného B. Q. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „okresný súd“) rozsudkom z 11. januára 2023, č. k. 4T/30/2022-457, uznal obvineného B. Q. za vinného z pokračovacieho prečinu útoku na verejného činiteľa
1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona („Tr. zák.“) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe s tým, že dňa
2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dva roky a štyri mesiace so zaradením
2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Trestného poriadku („Tr. por.“) boli poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky odkázaní s nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „krajský súd“) uznesením z 18. apríla 2023, sp. zn. 5To/26/2023, zamietol
por. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený vo svoj prospech prostredníctvom obhajkyne JUDr. Mgr. Ivany Švarc podaním z
1, ods. 2 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach § 371 Tr. por., o ktoré sa dovolanie opiera a súčasne zrušil napadnuté rozhodnutia krajského súdu a okresného súdu vo výrokoch o vine a treste a na to nadväzujúcich výrokoch a
1 Tr. por. prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. i) Tr. por. a namietol tieto základné skutočnosti: - súdy v meritórnych rozhodnutiach skutok nesprávne právne posúdili, pretože vznikli pochybenia v tom, že s ohľadom na dôkaznú situáciu zásadne neobstojí, že sa obvinený dopustil skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku okresného súdu a že je ho potrebné klasifikovať ako prečin útoku na verejného činiteľa, verdikt o vine je založený na rozporuplných hodnotiacich úvahách nezodpovedajúcich skutkovému stavu, nie je správny názor, že konal v úmysle útočiť na príslušníkov polície s cieľom im fyzicky ublížiť, keď sám bol vystrašený z ich prejavu, boli hluční, ozbrojení a v značnej presile, bol od nich vo vzdialenosti minimálne troch metrov a nemohol im reálne ublížiť, bál sa, nechápal dôvod ich konania a nebol vyrozumený o výsledku odvolacieho konania; v tom období nebol obvinený v dobrom zdravotnom stave, bol zranený na nohe, nemohol sa rýchlo pohybovať a už vôbec nie niekomu fyzicky ublížiť a pokiaľ neboli tieto skutočnosti súdmi preskúmané, je nutné sa týmito skutočnosťami zaoberať, nakoľko je reálne možné, že poškodeným bol obvinený a nie príslušníci polície, - pokiaľ bolo vykonané dokazovanie v priebehu vyšetrovania, namietal priebeh a zákonnosť prípravného konania, v rámci prípravného konania nebolo obvinenému vyhovené pri konfrontácii s poškodenými zmeniť obhajcu napriek tomu, že ukončil spoluprácu s advokátkou JUDr. Žembovou ešte pred týmto úkonom pre stratu dôvery a napriek tomu vykonala konfrontáciu proti jeho vôli, o čom vedela konajúca vyšetrovateľka a neskôr to namietal aj pri ukončení vyšetrovania pri preštudovaní spisu, napriek tomu mu sudca pre prípravné konanie nevyhovel a ponechal mu túto ustanovenú obhajkyňu, s ktorou odmietal ako obvinený spolupracovať, preto v konaní pred okresným a krajským súdom, najmä ak štruktúra dôkazov na záver o vine je neúplná, ostali opomenuté, resp. neboli vykonané dôkazy v súlade s § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., keď súdy nevykonali celý rad podstatných dôkazov, resp. ich nevykonali zákonným a procesným spôsobom, nebolo mu umožnené vykonať konfrontáciu za účasti nového obhajcu a ním navrhovaný dôkaz nebol vykonaný ani pred súdom a v tomto je dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. tým, že nebolo zachované právo na rovnosť zbraní a kontradiktórnosť dôkazného konania, keď neboli akceptované jeho žiadosti a návrhy na opakované vykonanie dokazovania, žiadosti o zmenu ustanoveného obhajcu napriek nedôvere obvineného k ustanovenej obhajkyni, ktorú sudca nezbavil uloženej povinnosti obhajovania, čím bolo marené právo obvineného na riadnu a účinnú obhajobu a sekundárne došlo k obmedzeniu práva na spravodlivý proces, - v prípade rozporov vo svedeckých výpovediach poškodených Ing. W. Y. a Bc. O. Z. v porovnaní s výpoveďami obvineného a svedkyne Q. ohľadom vstupu policajtov do bytu bez súhlasu, ich poradia, v akom do bytu vstupovali a skutočnosti, či obvinený mal v rukách jeden alebo tri nože, tieto skutočnosti podporujú záver o pochybnostiach preukázaného skutkového deja a ustálenej dôkaznej situácie, poškodení nevypovedali konzistentne, ich svedecké výpovede sa nezhodovali, zamieňali si osoby, kto a kedy prvý vstúpil do bytu a čo robil a z tohto dôvodu nemožno tieto dôkazy hodnotiť ako vierohodné, čo súdy prezentovali ako nepodstatnú skutočnosť a ide o nespravodlivé hodnotenie dôkazov v neprospech obvineného a súdy mali postupovať v pochybnostiach v prospech obvineného, odôvodnenia meritórnych rozhodnutí evokujú, že konajúce súdy sa už nechcú k sporným otázkam vracať a opätovne dôkazy preveriť, vôbec nebolo argumentačne ustálené, z akého dôvodu nebolo obvinenému vyhovené jeho žiadosti o zmenu obhajcu ani nebolo dostatočne odprezentované, z akého dôvodu nedošlo k vykonaniu konfrontácie medzi obvineným a poškodenými za prítomnosti nového obhajcu, keď obvinený o to požiadal, - dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. je v tom, že rozhodnutie o vine je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku pre absenciu podstatných dôkazov, pretože súdy nesprávne vyhodnotili celú dôkaznú situáciu, dospeli k nesprávnemu právnemu názoru o vine obvineného, pretože pri jednotlivých skutkoch nemali postupovať en bloc, ale dôkazný stav mali vyhodnotiť a postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo a dôkazný stav vyvoláva pochybnosti, či sa skutok stal a či sa ho obvinený dopustil v mieste, čase a spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, najmä s prihliadnutím na § 2 ods. 10 Tr. por. K podanému dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Banská Bystrica podaním z 9. mája 2024 (č. l. 596 - 597), v ktorom navrhla dovolanie odmietnuť
c) Tr. por. s tým, že krajský súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálil okresný súd. V trestnom konaní boli v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonané všetky potrebné a dostupné dôkazy, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu, na hlavnom pojednávaní buď výsluchom svedkov alebo prečítaním ich výpovedí, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 12. júna 2024 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2024 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. Dovolací súd uvádza, že v prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá tento dovolací dôvod. K teoretickým východiskám uplatnených dovolacích dôvodov dovolací súd uvádza, že v prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však
vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Tr. por.), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete meritórneho rozhodnutia môže v dovolaní obvinený (rovnako tak generálny prokurátor) uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). V tomto ohľade teda treba v zásade uviesť, že pokiaľ dovolateľ namieta hodnotenie dôkazov, poukazuje na rozpory vo svedeckých výpovediach či namieta skutkové závery, ku ktorým mali súdy dospieť z vykonaného dokazovania, tak tieto námietky smerujú proti správnosti zisteného skutku, ktorý je výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania, teda že skutok tak, ako bol zistený súdmi v pôvodnom konaní, bol zistený nesprávne a neúplne, čo je však vylúčené z preskúmavania dovolacím súdom. Dovolací súd sa týmito námietkami preto meritórne nemohol zaoberať, keďže to vylučuje priamo Trestný poriadok. V tomto ohľade dovolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax,
ktorej ani dovolateľom tvrdený extrémny nesúlad právoplatne zisteného skutku s vykonanými dôkazmi nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. a pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú uplatniteľné len ministrom spravodlivosti v rámci dovolacieho dôvodu
3 Tr. por. (R 14/2015). Obdobne pokiaľ dovolateľ namieta, že z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že dovolateľ spáchal skutok a dôkazné pochybnosti mali súdy vyložiť v prospech dovolateľa použitím zásady in dubio pro reo, tak dovolací súd uvádza, že použitie tejto zásady, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie (R 37/1971) a teda táto zásada sa týka iba skutkových zistení, čo však nemôže byť predmetom skúmania dovolacieho súdu pri dovolaní podanom obvineným. Pokiaľ dovolateľ iba vo všeobecnosti namietal priebeh a zákonnosť prípravného konania, tak dovolací súd uvádza, že
ustálenej súdnej praxe iba všeobecné zistenie o porušení práva na obhajobu v prípravnom konaní, ktoré ale nemá žiadny materiálny dopad na dôkazy vykonané v súdnom konaní, ktoré boli rozhodujúce na zistenie skutkového stavu, nie je dovolacím dôvodom
1 písm. c) Tr. por. (R 53/2021-I.). Pokiaľ dovolateľ namietal vykonanie konfrontácie s poškodenými v prípravnom konaní za prítomnosti ustanovenej obhajkyne JUDr. Viery Žembovej, ku ktorej stratil dôveru, tak zo spisu je zrejmé, že v prípravnom konaní konfrontácie obvineného s poškodeným Ing. W. Y.
1 písm. a) Tr. por. bola obvinenému ustanovená obhajkyňa JUDr. Viera Žembová (č. l. 32). Obvinený podaním z
1 Tr. por. o oslobodení JUDr. Viery Žembovej od povinnosti obhajovania obvineného (č. l. 361 - 362). Obvinenému bol následne ustanovený nový obhajca JUDr. Jaroslav Víglaský, najskôr z dôvodu § 37 ods. 1 písm. a) Tr. por., keďže obvinený bol vo výkone trestu odňatia slobody a po jeho prepustení z dôvodu § 37 ods. 2 Tr. por. (nedostatok prostriedkov na úhradu trov obhajoby, č. l. 369, 415), ktorý ho zastupoval v konaní pred okresným súdom vrátane podania a odôvodnenia odvolania podaného proti rozsudku okresného súdu s tým, že k zrušeniu jeho ustanovenia došlo opatrením okresného súdu z
ustálenej súdnej praxe za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c) Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. a ak by záver súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť tohto dôvodu dovolania, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011). V tomto ohľade dovolací súd poukazuje, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia predovšetkých na stranách 9 a 10 z pohľadu posudzovania viny/neviny obvineného vykonané dôkazy podrobne a preskúmateľne vyhodnotil a uviedol skutočnosti, na základe ktorých uveril výpovediam poškodených a prečo vyhodnotil obranu obvineného za účelovú, resp. krajský súd v napadnutom uznesení na stranách 3 a 4 preskúmateľným spôsobom reagoval na podstatné odvolacie námietky obvineného a pokiaľ na určitú podstatnú skutočnosť nedal odpoveď okresný súd v rozsudku, urobil tak krajský súd v napadnutom uznesení a rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu tvoria z pohľadu predmetu konania jeden celok. Pokiaľ pritom obvinený namietal nevykonanie dôkazov súdmi zákonným a procesným spôsobom, tak išlo iba o všeobecne formulovanú výhradu, ktorá nemohla v takejto forme bez konkretizácie pochybenia a dôkazného prostriedku viesť k prieskumu rozhodnutia dovolacím súdom ako takého, lebo by to bolo v rozpore s tým, že dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. dovolateľom neuvedených pochybení. Pokiaľ dovolateľ vo všeobecnosti, bez konkretizácie, v čom malo dôjsť k pochybeniu, namietal nesprávne právne posúdenie skutku, tak dovolací súd uvádza, že ako je skutok vymedzený v skutkovej vete rozsudku okresného súdu, ktorý je pre dovolací súd určujúci, tak z jeho formulácie vyplýva naplnenie všetkých zákonných znakov prečinu útoku na verejného činiteľa
1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., keďže išlo o konanie úmyselného charakteru - vyhrážanie usmrtením a ublížením na zdraví (vyhrážanie slovami „počkaj 4 roky, vyjdem z basy a uvidíš a vybavím ťa do 10 sekúnd“, resp. slovami, že sa má poškodený zatiaľ pripraviť, pretože ho zlikviduje) vo vzťahu k poškodeným zasahujúcim policajtom, ktorí mali obvineného dodať do výkonu trestu odňatia slobody, o čom ho informovali, pričom pri skutku bol obvineným použitý nôž, t. j. zbraň, ktorou sa rozumie každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším (§ 122 ods. 3 Tr. zák.). Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne nevyjadril, považoval ju za nepodstatnú vzhľadom na vyššie ním uvedené skutočnosti a argumenty, na základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.