Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6CdoR/9/2024 Identifikačné číslo spisu: 2322201527 Dátum vydania rozhodnutia: 26.11.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 157

CMP: Je možné, pri skúmaní „pomerov (účastníka konania - rodiča, ktorému má byť uložená vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu)“, resp. „zmeny pomerov“ (dotknutého rodiča) skúmať a posudzovať iba relatívne zmeny príjmov pochádzajúce z konkrétneho zdroja, bez toho, aby súd zároveň preskúmal a vyhodnotil situáciu z hľadiska porovnania absolútnych hodnôt v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodnutia? Inak povedané, možno len na základe zistenia o medziročnej klesajúcej tendencii jedného z príjmov (pod a pôvodu/zdroja), vylúčiť záver, že v absolútnom vyjadrení sa majetkové pomery mohli zmeniť (zlepšiť ), a to až do tej miery, že pôjde o zmenu pomerov, ktorá by mohla byť dôvodom na zmenu existujúceho rozhodnutia - v kontexte veci samej o uloženie novej a/alebo zvýšenie už existujúcej vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu? 3. (taktiež s poukazom na ust. § 26 ZR, § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR, §

§ 157

CMP: Majú sa pri posudzovaní a pri skúmaní „pomerov (účastníka konania - rodiča, ktorému má byť uložená vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu)“, resp. „zmeny pomerov“ (dotknutého rodiča), brať do úvahy pomery, resp. ich zmeny v členení na iné (kratšie) obdobia, alebo sa majú skúmať vždy za celkové obdobie od stavu ku dňu posledného rozhodnutia do stavu vydania rozhodnutia v prejednávanej veci? 4. (taktiež s poukazom na ust. § 26 ZR, § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR, §

§ 157

CMP: Je vôbec relevantné pre rozhodnutie o tom, či došlo k zmene pomerov, skúmať priebežné zmeny v čase odo dňa vydania posledného rozhodnutia do dňa vydania rozhodnutia v aktuálne prejednávanej veci (t. j. dynamika pomerov), alebo má súd zisťovať porovnávať iba celkový stav pomerov (napr. celkovú hodnotu majetku/príjmov) ku dňu posledného rozhodnutia a následne ku dňu vydania rozhodnutia v prejednávanej veci (t. j. statický stav)?

1. Vzhľadom na uvedené, navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 13CoP/33/2023 zo dňa
2. decembra 2023 v celom rozsahu a vec mu vrátil na nové konanie. Žiaden účastník nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
3. Matka sa k podanému dovolaniu vyjadrila tak, že ho považuje iba za ďalší pokus otca maloletej vo všetkom presadiť svoj názor, svoje postoje, stanoviská a rozhodnutia. Je názoru, že tu nie sú dôvody dovolania dané, keďže súdmi bolo konštatované, že k zmene pomerov účastníkov neprišlo tak, že by bolo potrebné zmeniť pôvodné rozhodnutie súdu po tak krátkom čase.
4. Opatrovník maloletej sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Rozhodnutie dovolacieho súdu
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ustanovenie § 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (ustanovenie § 427 ods. 1 CSP) otec maloletej zastúpený v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ustanovenie § 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (ustanovenie § 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
6. Dovolací súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou dovolateľa, ktorá spočíva v procesnej vade namietanej v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorú vzniesol v podanom dovolaní, a ktorou namieta skutočnosť, že odvolací súd vykonal dokazovanie, ktoré nebolo vykonané pred súdom prvej inštancie a zo strany odvolacieho súdu nebol dodržaný postup podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo na prejednanie odvolania nariadené pojednávanie, na ktorom sa malo vykonať dokazovanie, na základe ktorého si odvolací súd ustálil skutkový stav, ktorým sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.
7. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého na prejednanie odvolania odvolací súd nariadi pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
8. K otázke viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie existuje aj ustálená judikatúra, v zmysle ktorej: I. Predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
9. septembra 2010, sp. zn. 5Cdo/131/2009). II. Odvolací súd musí zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, ak vykonané dôkazy mali byť podľa názoru druhoinštančného súdu hodnotené odlišne, ako sa stalo v konaní pred súdom prvej inštancie (viď napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
10. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 506/2013). III. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimku z tejto zásady predstavuje prípad, v ktorom odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje. Urobí tak v prípade, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak sa má vykonať pred odvolacím súdom dokazovanie, je potrebné nariadiť pojednávanie. Touto úpravou sa sleduje dôsledné rešpektovanie procesných práv strán sporu. Z hľadiska skutkového stavu možno uviesť, že pokiaľ odvolací súd vychádza z iných skutkových záverov ako súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
11. júna 2018, sp. zn. 2Obdo/33/2017).
12. V prejednávanej veci podľa dovolacieho súdu nastala iná procesná situácia. Odvolací súd síce rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci vyhlásil
13. decembra 2023 verejne rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Ale podľa obsahu listinného spisu a samotného rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd jednak vo veci nezopakoval ani nedoplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, preto bol odvolací súd pri prejednaní odvolania viazaný skutkovým stavom, tak ako ho na základe vykonaného dokazovania ustálil súd prvej inštancie. Odvolací súd tak svoje rozhodnutie nezaložil na iných skutkových okolnostiach než súd prvej inštancie o čom svedčí aj bod
14. odôvodnenia rozsudku: „.... Na takomto závere nič nemení ani SMS komunikácia predkladaná matkou spolu s odvolaním, nakoľko táto medzi rodičmi prebehla ešte pred rozhodnutím súdu a schválení ich rodičovskej dohody (v ostatnom konaní) a vo svojej podstate preukazovala len už súdom posudzované a vyhodnotené problémy rodičov v ich vzájomnej komunikácii.“, v ktorom zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, že sa sms komunikáciou nezaoberal pre jej nerelevantnosť v prebiehajúcom konaní.
15. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd svojim zvoleným procesným postupom zákonnú úpravu (§ 383 CSP) neporušil (§ 384 ods. 1 CSP), keď nenariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP), pretože dokazovanie nevykonal (nezaoberal sa obsahom sms komunikácie).
16. Dovolací súd zároveň k vytýkanej chybe v bode
17. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, konštatuje, že tu prišlo k zrejmej nesprávnosti v písaní, ktorú je možné napraviť odvolacím súdom vydaním opravného uznesenia podľa § 224 CSP v spojení s § 427 ods. 1 CSP.
18. Dovolateľ podal dovolanie aj podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
19. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).
20. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.
21. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (v prejednávanej veci § 421 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
22. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená dovolacími senátmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a/ konkretizovať právnu otázku doposiaľ neriešenú dovolacím súdom a b/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.
23. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je, že sa týka právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací súd ešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napádané rozhodnutie, nie je preto v zmysle ustanovenia, o ktorom je reč, rovnako relevantná.
24. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolateľ formuloval nasledovné právne otázky:
25. Je možné, pri skúmaní „pomerov (účastníka konania - rodiča, ktorému má byť uložená vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu)“, resp. „zmeny pomerov“ (dotknutého rodiča) skúmať a posudzovať iba relatívne zmeny príjmov pochádzajúce z konkrétneho zdroja, bez toho, aby súd zároveň preskúmal a vyhodnotil situáciu z hľadiska porovnania absolútnych hodnôt v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodnutia? Inak povedané, možno len na základe zistenia o medziročnej klesajúcej tendencii jedného z príjmov (podľa pôvodu/zdroja), vylúčiť záver, že v absolútnom vyjadrení sa majetkové pomery mohli zmeniť (zlepšiť ), a to až do tej miery, že pôjde o zmenu pomerov, ktorá by mohla byť dôvodom na zmenu existujúceho rozhodnutia - v kontexte veci samej o uloženie novej a/alebo zvýšenie už existujúcej vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu?
26. (taktiež s poukazom na ust. § 26 ZR, § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR, §

§ 157

CMP: Majú sa pri posudzovaní a pri skúmaní „pomerov (účastníka konania - rodiča, ktorému má byť uložená vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu)“, resp. „zmeny pomerov“ (dotknutého rodiča), brať do úvahy pomery, resp. ich zmeny v členení na iné (kratšie) obdobia, alebo sa majú skúmať vždy za celkové obdobie od stavu ku dňu posledného rozhodnutia do stavu vydania rozhodnutia v prejednávanej veci? 3. (taktiež s poukazom na ust. § 26 ZR, § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR, §

§ 157

CMP: Je vôbec relevantné pre rozhodnutie o tom, či došlo k zmene pomerov, skúmať priebežné zmeny v čase odo dňa vydania posledného rozhodnutia do dňa vydania rozhodnutia v aktuálne prejednávanej veci (t. j. dynamika pomerov), alebo má súd zisťovať porovnávať iba celkový stav pomerov (napr. celkovú hodnotu majetku/príjmov) ku dňu posledného rozhodnutia a následne ku dňu vydania rozhodnutia v prejednávanej veci (t. j. statický stav)?

1. Dovolací súd konštatuje, že úprava a stanovenie výšky výživného pri striedavej osobnej starostlivosti má svoje osobitosti. Preto aj dovolateľom formulované otázky majú zmiešanú povahu tzv. skutkovo-právnej otázky. Ich analýzou možno dospieť k záveru, že pri stanovení výšky výživného je rozhodujúcim najmä pomer času, v ktorom majú rodičia tráviť čas so svojím dieťaťom a samozrejme popri tom v zmysle zákonných kritérií pre určenie výživného je potrebné prihliadnuť jednak na schopnosti a možnosti rodičov a následne na ich majetkové pomery. Tým čo je rozhodujúce z pohľadu korektného riešenia dovolaním nastolených otázok je na jednej strane určená osobná starostlivosť o maloletú (táto otázka nie je dovolaním napadnutá) a na strane druhej skúmanie existencie rozhodujúceho zákonného kritéria pre prípadné zásahy do už existujúceho súdneho rozhodnutia týkajúcej sa maloletej, ktorým je práve podstatná zmena pomerov (klauzula „rebus sic stantibus“).
2. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/91/2019) za zmenu pomerov možno považovať podstatnú zmenu v okolnostiach rozhodných pre vydanie súdneho rozhodnutia, ktorého zmena sa navrhuje, ku ktorej možno dospieť porovnaním stavu existujúceho v čase vydania pôvodného súdneho rozhodnutia a stavu v čase po jeho vydaní.
3. Odpoveďou na položené otázky v zmysle už existujúcej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/91/2019) je, že rodinný súd pri skúmaní či prišlo k podstatnej zmene pomerov pri výživnom vychádza zo súhrnu poznatkov o možnostiach a schopnostiach každého z rodičov maloletej, ako aj z aktuálnych majetkových pomerov výživou povinných rodičov maloletej, a skúma zároveň odôvodnené potreby výživou oprávneného dieťaťa, a to všetko v čase pôvodného rozhodovania súdu, v čase rozhodovania o zmene a i v časovom úseku medzi nimi .
4. Súd zistené skutočnosti komplexne zhodnotí a vyvodí záver, ktoré čiastkové zmeny zakladajú zmenu pomerov či už na strane rodičov alebo na strane maloletej, a v akom smere a rozsahu. Rozhodujúcim je tu porovnanie pomerov existujúcich ku dňu vyhlásenia ostatného rozhodnutia súdu, keďže v konaniach primárne sa riadiacich ustanoveniami CMP je pre rozsudok rozhodujúci čas jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) s rozhodujúcimi zmenami v možnostiach oboch rodičov, aj ich schopnostiach, ktoré boli ku dňu následného súdneho rozhodnutia vyššie uvedeným postupom relevantne súdom zistené.
5. Neprípustný je preto stav vyhýbania sa súdom zisteniu takejto zmeny (a aj odôvodneniu, v čom spočíva a kedy nastala), ako aj iný stav konštatovania zmeny pomerov až k času, v ktorom odpadá potreba riešenia niektorých otázok (napr. počítania zročného výživného). Jediným obmedzením (nech aj tu v zákone vyjadreným len implicitne) je tu pritom nemožnosť prihliadania (v rámci ustaľovania zmeny pomerov) na také okolnosti, ktorých nástup treba datovať ešte do obdobia pred vydaním rozhodnutia majúceho sa v novom konaní zmeniť, pretože pristúpenie v tomto na opak by znamenalo možnosť nápravy inak než za pomoci opravných prostriedkov aj nedostatkov skoršieho konania a rozhodnutia vydaného v takom konaní.
6. Práve časové hľadisko zmeny pomerov spolu s tým, že medzi nástupom zmeny tvoriacej podklad pre vydanie nového rozhodnutia a časom vydania takéhoto rozhodnutia je vždy určitý časový rozostup, spôsobuje i jeden z následkov akcentovaných aj dovolaním v prejednávanej veci, ktorým je to, že právny stav (zakladaný existenciou súdneho rozhodnutia) spravidla len s istým oneskorením reaguje na už skôr vzniknutý stav faktický (pričom možnými sú aj výnimky, o tie ale pri rozhodovaní o výživnom nejde a ísť nemá).
7. Odvolací súd v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku sa s uvedenými kritériami vysporiadal, posúdil relevantné pomery rodičov v ostatnom rozhodnutí súdu (v tejto veci bola schválená dohoda rodičov) a zaoberal sa otázkou či prišlo k zmene pomerov podstatnej pre prípadnú zmenu rozhodnutia rešpektujúc judikatúru a Zákonom o rodine v § 26, § 78 ods. 1 a 3 stanovené zákonné podmienky a tiež prihliadnuc na to, že ostatné rozhodnutie súdu (rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 19P/104/2020) malo charakter schválenej dohody rodičov maloletej.
8. Vzhľadom k tomu, že otázky, ktoré formuloval otec v podanom dovolaní nie sú otázky dovolacím súdom neriešené, dospel dovolací súd k záveru, že (ani) na podklade dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum pre jeho neprípustnosť a dovolanie s poukazom na § 447 písm. f/ CSP odmietol.
9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
11. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.