CSP zamietol žalobu žalobcu zo dňa 14.februára 2017, ktorou sa domáhal ochrany osobnosti
40/1964Zb. ( občiansky zákonník). Súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
firmy škodu, ktorú obci spôsobilo netransparentné verejné obstarávanie." .
nášho názoru sa tak stalo preto, lebo si boli vedomí veľkej pravdepodobnosti úspechu námietky oznamovateľa a preto urgentné uzatvorili zmluvu, aby tým zmaril možnosť nápravy nelegálneho postupu cez námietku," firma na záver dodáva, že
nich je za podozrivým uzatvorením zmluvy korupcia.". Jeho meno v súvislosti s verejným obstarávaním je pomerne známe. Pred vyše ôsmimi rokmi bol predsedom komisie, ktorá posudzovala ponuku firmy Slovclean. ktorá sa prihlásila do súťaže na zimnú údržbu ministerstva obrany za 1,5 miliardy korún. Pre súťaž na predražené odhŕňanie snehu odstúpil vtedajší minister L. D..",ktoré hrubým spôsobom poškodili dobré meno U.. X. J., a ktoré hrubým spôsobom zasiahli do jeho cti a ľudskej dôstojnosti, za čo sa Petit Press a.s. ako vydavateľ denníka SME ospravedlňuje a vyjadruje ľútosť nad takýmito neoprávnenými zásahmi denníka SME do jeho zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti.". · Žalovaný je povinný stiahnuť zo stránky opravu-kanala-v-chorvatskom-grobe-padlo-trestne-oznamenie.html článok s názvom „Pre opravu kanála v Chorvátskom Grobe padlo trestné oznámenie" a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. · Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Súd prvej inštancie vo vzťahu k splneniu predpokladov na rozhodnutie v merite veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu
októbra 2021, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalovaného. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu dňa
jeho zistenia boli riadne splnené všetky zákonom vyžadované podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu
Žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, nedostavil sa naň a žalovaný na pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Pripomenul, že aj v časti poskytnutia nepeňažnej satisfakcie sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému niečo vykonať (uverejniť ospravedlnenie) a nie aby súd prvým výrokom rozsudku určil, že došlo k porušeniu jeho osobnostných práv. Preto
odvolacieho súdu nešlo o žalobu na plnenie. Aj keď žalobca nebol celý čas nečinný a od pojednávania uplynulo 4,5 roka, nemôže to mať bez ďalšieho za následok, aby v prípade neospravedlneného nedostavenia sa na pojednávanie neboli splnené predpoklady na rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškania žalobcu, ak to žalovaný prítomný na pojednávaní navrhol. Rozsudok pre zmeškanie totiž nie je procesnou sankciou za mieru aktivity žalobcu v spore, avšak za neospravedlnené nedostavenie sa na nariadené pojednávanie bez vysvetlenia. O nenaplnení materiálnych predpokladov pre rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a to aj so zreteľom na právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), možno hovoriť najmä ak by vzhľadom okolnosti danej veci bolo zjavné, že žalobca uskutočnil všetky dostupné kroky smerujúce k riadnemu a včasnému uplatneniu jeho procesných práv a napriek tomu došlo k tomu, že nie v dôsledku jeho vlastnej pasivity, ale z iných dôvodov, nebolo v jeho silách zúčastniť sa pojednávania. O nesplnení materiálnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie možno
odvolacieho súdu uvažovať aj v prípade, ak by takéto rozhodnutie bolo v extrémnom rozpore s doterajším priebehom konania. O takýto prípad však v danej veci nejde, aj keď žalobca reagoval na písomnú obranu žalovaného, pričom s odstupom približne 2,5 roka požiadal v roku 2020 aj o vytýčenie termínu pojednávania (č.l. 112), jeho neúčasť na pojednávaní konanom približne rok po doručení tejto žiadosti bola spôsobená pasivitou v rámci prípravy na pojednávanie (ktorá pochopiteľne musí zahŕňať aj vykonanie náležitých opatrení zabezpečujúcich pripomenutie konania pojednávania nariadeného s dlhším časovým odstupom). Napadnutý rozsudok pre zmeškanie bol naviac vyhlásený na prvom pojednávaní, ktoré sa v danej veci konalo. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas dovolanie z dôvodu uvedeného v § 420 písm. f) CSP.
neho petit 1 žaloby má predovšetkým určujúci charakter, keďže uverejnením uvedeného ospravedlnenia by súd určil, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Preto nejde o typickú žalobu na plnenie. Ide o prostriedok obrany
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Povinnosť žalovaného v prípade rozhodnutia vo veci je viazaná výlučne na jeho existenciu a v prípade jeho zániku by už nebolo možné ospravedlnenie dosiahnuť. V tomto prípade by rozsudok mal konštitutívny charakter.
názoru žalobcu súd prvej inštancie posudzoval žalobu
a) CSP príliš formalisticky, keďže ospravedlnenie žalovaného bez predmetného určujúceho výroku by bolo bez právneho významu. K svojej argumentácii uviedol uznesenie ústavného súdu sp. zn. ÚS 233/2019. Od podania žaloby do prvého pojednávania uplynulo 4,5 roka, pričom žalobca bol v spore aktívny a sám žiadal o čo najskoršie určenie termínu pojednávania. Od zásahu do žalobcových práv uplynulo viac ako 5 rokov a vydanie rozsudku pre zmeškanie vníma ako mimoriadne nespravodlivé. Odvolací súd posudzoval
žalobcu odvolanie len vo vzťahu k splneniu procesných podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie bez prihliadnutia na jeho procesnú aktivitu. Došlo tak k porušeniu zásady denegatio iustitiae, zásady účinného riadneho opravného prostriedku a porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 72/2019,
ktorého rozhodnutie o práve na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do práv na ochranu osobnosti, nie je možné považovať za rozhodnutie deklaratórnej povahy. Preto navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol, aby dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie.
neho nestotožnenie sa žalobcu so závermi odvolacieho súdu, čo nenapĺňa dovolací dôvod
f) CSP. V prípade zásahu do osobnostných práv žalobcu by v prípadnom konaní išlo o predbežnú skutkovú a právnu otázku a nie o určovaciu žalobu
Preto tvrdenia žalobcu považuje za účelové. O žalobe sui generis by bolo možné
žalovaného uvažovať len v prípade, ak by sa žalobca osobitným výrokom domáha aj samotného určenia, že zo strany žalovaného došlo k neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobcu. Tento nárok však žalobca nevzniesol. Výhrady žalobcu smerujúce k údajným prieťahom zo strany súdu prvej inštancie považuje vo vzťahu k posúdeniu legitímnosti rozsudku pre zmeškanie za irelevantné. Prípadná existencia prieťahov nemôže byť pripisovaná na ťarchu žalovaného. Pripomenul zásadu, práva patria bdelým. K žalobcom uvedenému uzneseniu ústavného súdu dal do pozornosti, že žalobca neodcitoval prvý časť bodu 43 jeho odôvodnenia, v zmysle ktorého je nežiadúce vydanie rozsudku pre zmeškanie v takom konaní, v rámci ktorého sa uskutočnilo viac súdnych pojednávaní s riadnou účasťou žalobcu a v ktorom už súd na návrh strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Záverom navrhol, aby dovolací súd odvolanie odmietol, alternatívne zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalobca dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), strana sporu bola zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), dovolanie
f) CSP odmietol. Dovolací súd v zmysle § 451 ods.3 CSP stručne uvádza dôvod svojho rozhodnutia. Dovolanie
f) CSP 8.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“) na pojednávaní rozhodne súd o žalobe
a) CSP možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnenie povinnosti.
a) CSP. Žalobca požadoval, aby súd zaviazal žalovaného na ospravedlnenie, stiahnutie článku z internetovej stránky žalovaného a nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu. Žalobca však nepožadoval určiť, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Keby sa spor prejednal, musel by súd určiť, či k uvedenému zásahu došlo, avšak iba vo forme predbežnej otázky, nie vo forme rozhodnutia s prislúchajúcim výrokom. Teda zámerom žalobcu nebolo určiť, či k porušeniu došlo, ale požadoval ospravedlnenie, odstránenie článku a náhradu nemajetkovej ujmy. Preto prvostupňový a odvolací súd postupovali správne, keď žalobu neposúdili ako určovaciu. 16. Najvyšší súd konštatuje, že uplatnenie dovolacieho dôvodu
f) CSP nebolo prípustné, a preto
f) CSP dovolanie odmietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.