1 Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. I. o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Košice I (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 29. marca 2021, sp. zn. 5Tk/1/2021 uznal obvineného G. I. (ďalej tiež „obvinený") za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy
1 Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania
1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že: v bode 1 -pred rodinným domom v obci E. číslo XX dňa 04.09.2020 v čase okolo 18.00 hod., z dôvodu žiarlivosti na svoju družku Q. L., sa slovne vyhrážal C. O., že ho zabije a podpáli mu dom, čím u neho vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a bezpečnosť svojej rodiny, v bode 2 -pred rodinným domom v obci E. číslo XX v dobe od 23.55 hod. dňa 04.09.2020 do 00.20 hod. dňa 05.09.2020 vhodil cez zavreté okno do izby zapálenú fľašu, v ktorej sa nachádzal automobilový benzín s textíliou, v úmysle vylákať tam bývajúceho C. O., pričom po tom ako C. O. časť tejto fľaše vyhodil von pred rodinný dom a sám vyšiel na dvor, tak páchateľ ho v blízkosti rodinného domu napadol a to tak, že v úmysle ho usmrtiť mu spôsobil nožom o celkovej dĺžke 325 mm bodnú ranu na krku vľavo pod uhlom sánky, ktoré si vyžiadalo urgentnú lekársku starostlivosť s prevozom do nemocnice s dobou liečenia najmenej 10 dní, kde vzhľadom na zraňujúci predmet, použitý pri útoku, nôž s dĺžkou čepele 203 mm, vzhľadom na miesto zranenia na krku a vysokú intenzitu útoku zahnaním sa a bodnutím poškodeného do oblasti krku, došlo k ohrozeniu životne dôležitých orgánov nachádzajúcich sa v tejto oblasti, pričom k smrti poškodeného nedošlo len v dôsledku náhodného, tesného nezasiahnutia krčnej tepny a krčnej žily a životne dôležitých krčných orgánov hrtana, hltana a priedušnice. Okresný súd za tieto trestné činy uložil obvinenému
1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 41 ods. 1 a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov, na výkon ktorého ho zaradil
3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkonu trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne mu
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov a
1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to kuchynského noža nezistenej značky o celkovej dĺžke 325 mm s plastovou rukoväťou bielej farby, črienky rukoväte boli poškodené a obalené izolačnou páskou čiernej farby, úlomku hrdla sklenenej fľaše s označením Starobrno, v ktorom bola zasunutá časť zelenej textílie a 1 ks plechového lievika s napojenou plastovou hadicou.
1 Trestného poriadku mu okresný súd uložil povinnosť nahradiť poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 1.004,27 Eur. Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený sám a aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Mikuláša Buzgóa dovolanie z dôvodu
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok na plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri uplatnení práva na obhajobu. Tento dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať len vtedy, ak právo na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom. Obvinený má za to, že v danej veci došlo k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu. Poukázal na skutočnosť, že v úvode hlavného pojednávania učinil vyhlásenie
5 Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, súd v tomto rozsahu postupoval primerane
3 písm. c), d), f), g), h) Trestného zákona a zároveň ho poučil, že súdom prijaté vyhlásenie, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku. Dôvodom jeho dovolania je procesný postup konajúceho súdu a orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania, ktoré konkretizoval. V tejto súvislosti zdôraznil, že vyšetrovateľ 5. septembra 2020 o 07.40 hod. začal trestné stíhanie
1 Trestného poriadku úkonom
3 Trestného poriadku, t. j. s osobou, ktorá bola stotožnená, pričom obvinenie mu vzniesol až na druhý deň. V tomto časovom úseku vyšetrovateľ vykonával úkony, ktoré mali zásadný vplyv na jeho postavenie, a ktoré boli zásadné aj pre rozhodnutie súdu.
jeho názoru došlo k závažnému porušeniu práva na jeho obhajobu, pretože už od začatia trestného konania
1 Trestného poriadku, vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku, sa jednalo o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a toto právo mu bolo odopreté. Ďalej poukázal na skutočnosť, že posúvanie, respektíve odkladanie uznesenia o vznesení obvinenia (konkrétnej osobe) na neskorší čas, hoci už sú pre takýto postup splnené podmienky, je hrubým porušením ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku a podstatnou chybou prípravného konania, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a rozsudku vo veci samej. Vyšetrovateľ bol povinný postupovať v súlade s § 206 ods. 1 Trestného poriadku a na podklade tvrdení vypočutého poškodeného v štádiu pred začatím trestného stíhania mal uznesením rozhodnúť o začatí trestného stíhania a súčasne o vznesení obvinenia tak, aby mal reálnu možnosť uplatniť svoje právo na obhajobu. V dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa PZ došlo v predmetnej veci k tomu, že bol trestne stíhaný už od
názoru obvineného nezákonná a dôkazy zabezpečené počas tejto ohliadky sú procesne nespôsobilé. Nespôsobilosť dôkazov mala vplyv aj na závery znaleckých posudkov z odboru Kriminalistická požiarna chémia, odvetvie mechanoskopia, daktyloskopia, kriminalistická biológia a kriminalistická genetická analýza a ďalšie znalecké posudky. Ďalší dôvod porušenia jeho práva na obhajobu sa týka možnosti preštudovania spisu pri skončení vyšetrovania v zmysle § 208 ods. 1 Trestného poriadku. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu vyplýva, že tento úkon bol realizovaný 10. februára 2021. O tomto úkone bol vyrozumený písomne 10. februára 2021.
1 Trestného poriadku upozornenie na možnosť preštudovania spisu musí byť obvinenému doručené najmenej tri dni vopred. Preto záznam o preštudovaní spisu nemôže obsahovať upozornenie v časovom predstihu tri dni a tiež záznam o preštudovaní trestného spisu. Výslovne sa zriekol trojdňovej zákonnej lehoty na upovedomenie o možnosti preštudovania spisu a súhlasil s jej skrátením. Namietol, že nemohol byť upozornený na možnosť preštudovania trestného spisu a v ten istý deň sa zrieknuť zákonnej lehoty na procesný úkon. Ďalším porušením práva na obhajobu,
názoru obvineného je skutočnosť, že mu nebola doručená obžaloba. V predmetnom súdnom spise sa nenachádza vykázané doručenie obžaloby do jeho vlastných rúk. Tiež absentuje vykázanie doručenia obžaloby aj obhajkyni JUDr. Viere Ferčákovej. Je teda otázne, či obžaloba bola doručená v súlade s § 240 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Do štádia hlavného pojednávania vstúpil ako obvinený a nie ako obžalovaný. Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že jeho právo na obhajobu
1 písm. c) Trestného poriadku rozsudkom Okresného súdu Košice I z 29. marca 2021, sp. zn. 5Tk/1/2021 bolo porušené, následne aby
2 Trestného poriadku zrušil predmetný rozsudok okresného súdu vo výroku o vine a treste a
1 Trestného poriadku prikázal Mestskému súdu Košice, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prokurátorka Krajskej prokuratúry Košice (ďalej tiež „prokurátorka"), ktorá zastáva názor, že rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci je zákonné, pričom nie je daný dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku, ako sa domáha obvinený. Obvinený bol od začiatku konania voči jeho osobe riadne zastúpený obhajcom JUDr. Jánom Tokárom, ktorý mu bol za obhajcu ustanovený 6. septembra 2021 Okresným súdom Košice I. Obhajca obvineného bol aktívny počas celého konania, zúčastňoval sa procesných úkonov a podával za obvineného sťažnosti. Neskôr obhajobu prevzala JUDr. Ferčáková, ktorá osobne alebo prostredníctvom substitučnej plnej moci naďalej za obvineného aktívne konala. Ani jeden z obhajcov nemal námietky proti priebehu jednotlivých procesných úkonov a ani pre porušenie práva na obhajobu obvineného v akomkoľvek rozsahu. Prokurátorka je presvedčená, že orgány činné v trestnom konaní aj súd postupovali v každom štádiu trestného konania v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a za rešpektovania práva obvineného na obhajobu. Vzhľadom na absenciu namietaného dovolacieho dôvodu navrhla, aby dovolací súd
c) Trestného poriadku dovolanie odmietol. K vyjadreniu prokurátorky k dovolaniu sa následne vyjadril obvinený prostredníctvom svojho obhajcu. Zároveň pri argumentácii sa sústredil na podstatné skutočnosti v predsúdnom štádiu v čase, keď vyšetrovateľ rozdielne od procesne stanoveného postupu v § 206 ods. 1 Trestného poriadku nevypracoval uznesenie o vznesení obvinenia, umožnil vykonávanie procesných úkonov ešte pred vznesením obvinenia len na základe uznesenia
1 Trestného poriadku. Naďalej tvrdí, že v období od
1 písm. c) Trestného poriadku je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), z dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku. Súčasne však zistil, že dovolanie obvineného proti rozsudku okresného súdu je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou. V predloženej trestnej veci bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I z
c) Trestného poriadku.
5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlási, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobí vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), a písm. h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania
1 písm. c). V zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku možno podať dovolanie aj proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu (súdu prvého stupňa), ktorý bol vydaný po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny. V citovanom zákonnom ustanovení nie je špecifikovaný konkrétny subjekt, ktorému takéto právo prislúcha, a preto je nevyhnutné z ďalších ustanovení Trestného poriadku vyvodiť subjekt (oprávnenú osobu v zmysle § 369 Trestného poriadku) oprávnený na podanie dovolania v prípadoch
5 Trestného poriadku. Ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale je potrebné vykladať ho v súhrne s ďalšími zákonnými ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní, v tomto prípade v prvom rade s ustanovením § 369 ods. 2 Trestného poriadku a tiež s ustanovením § 372 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku.
2 Trestného poriadku, právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku
1 Trestného poriadku, dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že len minister spravodlivosti je osobou oprávnenou podať dovolanie proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, proti ktorým zákon pripúšťa podať tento mimoriadny opravný prostriedok (trestný rozkaz - § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, rozsudok schvaľujúci dohodu o vine a treste - § 334 ods. 4 Trestného poriadku, rozsudok po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny - § 257 ods. 5 Trestného poriadku, a samozrejme proti rozhodnutiam v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku). Ustanovenie § 369 ods. 2 Trestného poriadku neoddeliteľne nadväzuje na § 257 ods. 5 Trestného poriadku, pričom zrozumiteľne a jednoznačne vymedzuje pre subjekty oprávnené podať dovolanie - oprávnené osoby „okruh" rozhodnutí, ktoré môžu dovolaním napadnúť. Preto rozširujúci výklad ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku v prospech obvineného tak, že môže podať dovolanie z dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku, proti rozsudku súdu prvého stupňa neprichádza do úvahy, a to ani s odkazom na právo na spravodlivý proces. Prípadná nezákonnosť vo vyššie uvedených rozhodnutiach môže byť napravená len na podklade dovolania podaného ministrom spravodlivosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku. V predmetnej trestnej veci bolo o vine a treste obvineného rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I z
1 Trestného poriadku v spojitosti s § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, môže podať iba minister spravodlivosti (primerane pozri aj R 12/2017). Obvinený v predmetnom prípade nie je subjektom oprávneným napadnúť dovolaním právoplatný rozsudok okresného súdu.
1, veta prvá, Trestného poriadku, oprávnené osoby môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a ňom bolo rozhodnuté. V predmetnej veci ďalším ustanovením, ktoré vylučuje obvineného z okruhu oprávnených osôb na podanie dovolania je aj ustanovenie § 372 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku,
ktorého oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený sa po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku okresného súdu vzdal práva podať odvolanie, a to aj za všetky oprávnené osoby. Tým deklaroval svoju spokojnosť s rozsudkom okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch. Pokiaľ obvinený rezignoval na možnosť podať opravný prostriedok, potom sa sám zbavil ďalších práv, ktoré mu prináležia
Trestného poriadku. Obvinený sa nemôže v ďalšom konaní procesne účinne - podaním dovolania, domáhať ochrany svojich práv, ak v predchádzajúcich štádiách konania sa o tieto práva náležitým spôsobom nezaujímal a nestaral, respektíve ak výslovne vyhlásil spokojnosť s rozhodnutím súdu - vzdaním sa práva podať opravný prostriedok (vigilantibus leges sunt scriptae - zákony sú napísané pre bdelých, treba byť bdelý, aby sme mohli ochrániť svoje právo, vigilantibus iura - právo je na strane ostražitých, vigilantibus non dormientibus iura subveniunt - právo pomáha bdelým nie spiacim). V takýchto prípadoch možno nápravu dosiahnuť len prostredníctvom ministra spravodlivosti tak, ako to je uvedené už vyššie. S ohľadom na uvedené nemohol najvyšší súd považovať obvineného G. I. za osobu oprávnenú na podanie dovolania, pretože nešlo o rozhodnutie súdu druhého stupňa (§ 369 ods. 2 Trestného poriadku) a obvinený nevyužil právo na podanie odvolania (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). Dovolací súd na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že dovolanie bolo podané proti rozsudku okresného súdu neoprávnenou osobou, a preto ho na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci,
b) Trestného poriadku odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.