3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie 2 5Sţo/46/2011 ţalovaného č. S/2010/02380-2.1 O-188/2010/Či z
1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v sume 2.000 eur a 3. za porušenie § 2 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. a § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v sume 2.000 eur. Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil ustanoveniami 3 ods. 1 a 2 zákona č. 82/2005 Z. z., § 223 Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“) a výkladom týchto zákonných ustanovení dospel k záveru, ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaného plne absentujú dôvody, pre ktoré ţalovaný ţalobcu povaţuje za podnikateľa, resp., ako dospel k tomu, ţe ţalobcom vykonávané činnosti sú vykonávané v rozsahu, kedy ich je potrebné v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) kvalifikovať ako podnikanie a následne ţalobcu ako podnikateľa. Z odôvodnenia rozhodnutia
krajského súdu nie je moţné zistiť, či ţalobca má postavenie podnikateľa, a teda či je subjektom, ktorému bol zákonom uloţený zákaz nelegálneho zamestnávania. Navyše na pojednávaní na otázku súdu ţalobca uviedol, ţe ťaţba dreva má uţ z dôvodu nízkej výmery lesa len občasný charakter a je vykonávaná len za účelom plnenia povinností, ktoré vlastníkovi lesa ukladá lesný zákon. Taktieţ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je moţné zistiť, (pre absenciu akejkoľvek úvahy, ktorou sa správny orgán riadil), prečo správny orgán činnosť, i keď opakovanú v rozsahu 48 hodín 20 minút v danom roku, nepovaţoval za činnosť príleţitostnú. Napadnuté rozhodnutie
právneho názoru krajského súdu nemá dostatok dôvodov, a preto ho nie je moţné preskúmať za účelom posúdenia jeho zákonnosti. 3 5Sţo/46/2011 Zároveň ţalovanému uloţil v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 OSP povinnosť zaplatiť úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 477 eur na účet advokáta JUDr. Vladimíra Zvaru do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný nesúhlasiac s odôvodnením rozsudku krajského súdu majúc za to, ţe jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., nakoľko toto ustanovenie rozlišujú tri subjekty, ktoré môţu byť nelegálnym zamestnávateľom, a to:
osobitného predpisu. Ţalovaný bol toho názoru, ţe ani krajský súd sa a vôbec nezaoberal tým, či je ţalobca podnikateľom. Stačilo mu konštatovanie, ţe na otázku súdu ţalobca uviedol, ţe ťaţba dreva má uţ z dôvodu nízkej výmery lesa len občasný charakter a je vykonávaná len za účelom plnenia povinností, ktoré vlastníkovi lesa ukladá lesný zákon. S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 ObZ namietal, ţe sústavnosť podnikania nemoţno vykladať reštriktívne, pričom kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje. Vychádzajúc i z ďalších znakov podnikania (podnikanie vo vlastnom mene a za účelom dosiahnutia zisku)
ţalovaného ţalobca (Pozemkové spoločenstvo Malé Straciny) je jednoznačne podnikateľským subjektom. Nesúhlasil preto s odôvodnením krajského súdu, ţe prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán sa nezaoberali podnikateľskou činnosťou ţalobcu, nakoľko v čase porušení ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. ako podklad pre vydanie rozhodnutia boli aj príjmové a pokladničné doklady, vyhotovené Ing. M. v roku 2009, na základe čoho mal za jednoznačné, ţe tvrdenie Krajského súd v Banskej Bystrici o absencii dôvodov, pre ktoré ţalovaný ţalobcu povaţuje za podnikateľa, sa nezakladá na pravde, pričom doloţil aj daňové priznania ţalobcu svedčiace o to, ţe podnikal. Poukazoval i na dôvodovú správu k vzniku zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách a dokument „Pozemkové 4 5Sţo/46/2011 spoločenstvo ako podnikateľský subjekt a jeho postavenie v Slovenskom právnom systéme“ od L.. Nesúhlasil ani s tou časťou odôvodnenia rozsudku krajského súdu týkajúcou sa výkladu ustanovenia § 223 Zákonníka práce, nakoľko
ţalovaného krajský súd spája dva typy zmlúv, a to dohodu o vykonaní práce, ktorá môţe byť uzatvorená so zamestnancom výnimočne a zároveň vţdy musí byť vymedzená výsledkom, čiţe nemôţe v nej ísť o opakujúce sa práce a dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorých jediným spoločným znakom je to, ţe môţu byť so zamestnancom uzatvorené len výnimočne, ale dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na príleţitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. Poukazoval na to, ţe kontrola a evidencia vyťaţenej drevnej hmoty kupujúcimi v roku 2009 dohodnutá v Dohode o vykonaní práce dňa 01. februára 2009 so zamestnankyňou Ing. I.M., nie je vymedzená výsledkom, príleţitostnú činnosť by mohol ţalobca dohodnúť so zamestnankyňou len na základe dohody o pracovnej činnosti, takúto dohodu však so svojou zamestnankyňou zatvoril. Ţalovaný má za to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamieta. Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie sa stotoţnil s odôvodnením krajského súdu, ţe skutkový stav na základe ktorého mu bola uloţená sankcia nebol dostatočne zistený, resp. nevyplýva z napadnutého rozhodnutia a nie je povinnosťou správneho súdu zaujímať hmotnoprávne stanovisko k riešeniu toho ktorého problému.
ţalobcu ţalovaný pouţíva nesprávny gramatický výklad zákona, keď charakter subjektu bliţšej špecifikácii „ktorá je podnikateľom“ priraďuje len k fyzickej osobe. Snaţí sa o to napriek tomu, ţe pri označovaní subjektov je pouţitá zlučovacia spojka a z čoho jednoznačne vyplýva, ţe charakter podnikania sa musí vzťahovať aj na právnickú osobu a nielen na fyzickú osobu. Ţalobca ďalej poukázal na to, ţe nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa tým, či ţalobca je podnikateľom alebo nie, pretoţe ide o preskúmavaciu činnosť, v rámci ktorej nie je potrebné a ani moţné vykonávať hlbšie dokazovanie. Aj z týchto dôvodov ďalšie úvahy uvedené v odvolaní týkajúce sa definície podnikania povaţuje ţalobca za nadbytočné. Úvahy týkajúce sa charakteru dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ţalobca povaţuje len za úvahy teoretické, keďţe samotný Zákonník práce v tomto smere nie je jednoznačne rigorózny a do istej miery dáva na rovnakú úroveň dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti i dohodu o brigádnickej práci študentov. 5 5Sţo/46/2011
názoru ţalobcu vychádzajúc z iného logického a filozofického výkladu kaţdá práca a to aj príleţitostná činnosť prináša určitý výsledok a je veľmi sporné rozhodnúť o aký druh práce ide. Na základe uvedených skutočností bol ţalobca toho názoru, ţe z hľadiska postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici sú jeho úvahy správne a prichádza do úvahy, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
OSP ako vecne správne potvrdil a súčasne rozhodol, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania, ktoré vyčíslil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je síce čiastočne dôvodné, no napriek tomu mu nemoţno priznať úspech.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve
V. časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorého bolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, je súdom, 6 5Sţo/46/2011 ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Výnimkou zo zhora uvedenej zásady je ustanovenie § 250i ods. 2 OSP,
ktorého, ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom, alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Citované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou poţiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môţe reagovať jednak tým, ţe uloţí správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie ţalovaného č. S/2010/02380-2.1 O-188/2010/Či z
1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení; 3. v sume 2.000 eur za porušenie § 2 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. za nelegálne zamestnávanie Ing. I. v období od 01.12.2009 do 10.02.2010, pretoţe vyuţíval jej závislú prácu, ako to vyplýva z príjmových pokladničných dokladov a faktúr vyhotovených Ing. M. v danom období bez zaloţenia pracovno-právneho vzťahu, pričom oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni
1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z z. o sociálnom poistení si splnil tak, ţe menovanú prihlásil 10.02.2010 spätne od 01.12.2009.
čl. 1 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Keďţe Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 (ďalej len ,,Dohovor“) je medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná je v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky postavený na úroveň ústavného zákona. Znamená to, ţe v SR má kaţdá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu, ak by právo na spravodlivý proces nebolo dodrţané. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadradené Občianskemu súdnemu poriadku a Trestnému poriadku. Zo štrasburskej judikatúry vyplýva, ţe tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. Princípmi spravodlivého procesu sú najmä princíp „rovnosti zbraní, kontradiktórnosť súdneho konania, právo osobnej prítomnosti na konaní a zákaz inkriminácie vlastnej osoby“. 8 5Sţo/46/2011
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym právnym poriadkom. Napríklad v rozsudkoch K. proti Slovensku a L. proti Slovensku (rozsudky sú z 02.09.1998), v ktorých išlo o právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o postihu za priestupok súdom Európsky súd pre ľudské práva vychádzal najmä zo zákona o priestupkoch, ktorý je adresovaný všetkým občanom. Nejde o predpis, ktorý by bol adresovaný iba obmedzenej skupine občanov a aj sankcie, ktoré boli v predmetných veciach uloţené (pokuty vo výške 1.000 Sk a 300 Sk) povaţoval súd za sankcie represívneho charakteru. Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, ţe ide o trestné veci, a to bez ohľadu na relatívne nízke sankcie (matiaxe penale, criminal matters). Vo všetkých veciach, ktoré moţno subsumovať pod pojem ,,veci trestného charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, moţnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.
2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
3 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb. 9 5Sţo/46/2011
4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).
1 správneho poriadku, na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 10 5Sţo/46/2011 Z citovaných zákonných ustanovení nesporne vyplýva, ţe povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tieţ vyplýva, ţe správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, ţe musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.
5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať
2, 4 a 5. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
5.
1 písm. a/ a b/ zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom k 28.02.2010 Inšpektorát práce je oprávnený uloţiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv aţ do 33.000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca najmenej 3.300 eur; za nesplnenie povinnosti uloţenej
2 písm. b/ aţ i/ moţno pokutu zvýšiť aţ na dvojnásobok a fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ treťom bode a vo štvrtom bode v sume
písmena a/. 11 5Sţo/46/2011
1 písm. a/ a b/ zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce je oprávnený uloţiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode aţ treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv aţ do 100.000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťaţká ujma na zdraví, najmenej 33.000 eur a fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ treťom bode v sume
písmena a/.
1 písm. a/ bod. 1, 2, 3 a 6 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpekcia práce je: a) dozor nad dodrţiavaním
osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj.
2 písm. a/ a b/ zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak vyuţíva závislú prácu: a) fyzickej osoby a nemá s ňou zaloţený pracovnoprávny vzťah
osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou zaloţený pracovnoprávny vzťah
osobitného predpisu 2) a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť
osobitného predpisu.
2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať
2, 4 a 5. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
2 písm. a/ aţ c/, 2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ a b/.
1 Zákonníka práce zamestnávateľ môţe na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príleţitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah zaloţený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti a šiestej časti.
1 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 181/1995 Z. z.“) pozemkovým spoločenstvom (ďalej len „spoločenstvo“) sa rozumie: a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali
osobitných právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona, 13 5Sţo/46/2011 b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo zaloţené
osobitných predpisov, c) pozemkové spoločenstvo zaloţené
tohto zákona.
1 zákona č 181/1995 Z. z. spoločenstvo s cieľom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej môţe:
1 a ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladá zmluvou o zaloţení spoločenstva s právnou subjektivitou (ďalej len „zmluva o zaloţení“) vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo
odseku 1 vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie príslušný obvodný lesný úrad. Pozemkové spoločenstvo s správnou subjektivitou sa povaţuje za právnickú osobu (§ 18 ods. 2 písm. d/ Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 181/1995 Z. z., Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka ako aj zo skutočnosti, ţe ţalobca je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou vedeným v Registri pozemkových spoločenstiev Obvodným lesným úradov vo Veľkom Krtíši podnikajúci v oblasti lesného hospodárstva a ostatných sluţieb v lesníctve, neobstojí názor krajského súdu, ţe „v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného plne absentujú dôvody, pre ktoré žalovaný žalobcu považuje za podnikateľa, resp., ako dospel k tomu, že žalobcom vykonávané činnosti sú vykonávané v rozsahu, kedy ich je potrebné v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka kvalifikovať ako podnikanie a následne žalobcu ako podnikateľa, 14 5Sţo/46/2011 že z odôvodnenia rozhodnutia teda nie je možné zistiť, či žalobca má postavenie podnikateľa, a teda či je subjektom, ktorému bol zákonom uložený zákaz nelegálneho zamestnávania.“, nakoľko u právnickej osoby nie na účely zákona č. 82/2005 Z. z. nevyhnutné osobitne preukazovať, ţe je podnikateľom a 3 ţalobca činnosť uvedenú v 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 181/1995 Z. z. nesporne vykonáva. V tomto smere boli teda námietky ţalovaného uvedené v odvolaní dôvodné. Rovnako sa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) nestotoţnil ani s názorom krajského súdu, ţe „napadnuté rozhodnutie nemá dostatok dôvodov, a preto ho nie je možné preskúmať za účelom posúdenia jeho zákonnosti.“.
názoru najvyššieho súdu krajský súd pri zrušení ţalobou napadnutého rozhodnutia neodpovedal na podstatné a právne významné dôvody ţaloby a neprihliadol ani na vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP), keď sa obmedzil len na skonštatovanie nepreskúmateľnosti jeho zákonnosti pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 3 OSP, ktorý uviedol ako zrušovací dôvod vo výroku svojho rozsudku. Tým sa
názoru najvyššieho súdu dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nerešpektoval náleţite ani princíp právnej istoty, ktorý znamená aj predvídateľnosť postupu súdu, t. j., ţe obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (k tomu bliţšie pozri napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 115/03, z
3 OSP len, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli predloţené alebo ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol
zákona oprávnený. Napriek týmto výhradám a napriek tomu, ţe sa krajský súd zaoberal vecou meritórne iba čiastočne a navyše s nesprávnym záverom, najvyšší súd nepovaţoval za hospodárne napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, nakoľko zistil, ţe ţaloba je dôvodná a ţe správne orgány pri ukladaní sankcie porušili základné zásady správneho trestania, čím ich rozhodnutie trpí vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia. Treba dať ţalovanému do pozornosti, ţe výrok rozhodnutia správneho orgánu predstavuje najdôleţitejšiu časť jeho rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí byť preto určitý a dostatočne konkretizovaný, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom 16 5Sţo/46/2011 medzi jednotlivými druhmi deliktov
závaţnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môţu dopustiť (výstiţne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbliţšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Treba zdôrazniť, ţe formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či uţ ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk treba vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretoţe
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade aj iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.),
ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tieţ rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt 17 5Sţo/46/2011 postihnutý. To moţno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekáţky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekáţky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Aţ vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totoţnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie moţnosť zámeny skutku a moţnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, ţe postačí, ak sú tieto náleţitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, ţe iba táto časť rozhodnutia môţe zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je moţné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uloţené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok moţno vynútiť exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Treba pripomenúť, ţe aj na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú poţiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, treba poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Z uvedeného potom treba vyvodiť, ţe výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náleţitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). Plne pritom obstojí i námietka ţalobcu, ţe nie je moţné súčasne naplniť skutkovú podstatu
2 písm. a/ a § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z.. Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých 18 5Sţo/46/2011 deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné pouţiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťaţší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, ţe správny orgán posúdi závaţnosť deliktu a úhrnný trest uloţí
sadzby za najzávaţnejší z týchto deliktov (závaţnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiţe záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t. j. správny orgán uloţí za viaceré delikty sankciu
ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Touto zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie za nimi zistené tri správne delikty neriadili a táto skutočnosť ušla pozornosti ţalovaného aj krajského súdu. Ak správne orgány teda boli toho názoru, ţe ţalobca spáchal viacero správnych deliktov, pri ukladaní pokuty za tieto delikty mali uloţiť sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Konajúce správne orgány mali postupovať pri zistení, objasnení, konaní a sankcionovaní v súlade s platnými ustanoveniami správneho poriadku, na ktorý odkazuje § 21 ods. 3 veta prvá zákona č. 125/2006 Z. z. a pre prípad nedostatku špeciálnej zákonnej úpravy sankcionovanie posúdiť analogicky
2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Uvedený výklad je v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Pre úplnosť treba ešte uviesť, ţe v danom prípade došlo k nezákonnosti rozhodnutia spočívajúcej v tom, ţe správny orgán „uno actu“ uloţil totoţnému subjektu tri pokuty za tri správne delikty. Pravidlo o úhrnom treste pri súbehu správnych deliktov je moţné výkladom aplikovať iba tak, ţe úhrn sankcií uloţených za viaceré správne delikty spáchané tým istým skutkom nesmie prevýšiť hornú hranicu sadzby pre spáchaný delikt najprísnejšie trestný. Preto, v konečnom dôsledku, ak Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodol vecne správne a Najvyšší súd 19 5Sţo/46/2011 Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V ďalšom konaní ţalovaný súc viazaný právnym názorom súdu (§ 250ja ods. 4 OSP) je povinný postupovať v zmysle tohto právneho názoru a predovšetkým
príslušných ustanovení správneho poriadku (včítane § 59) a zákonov č. 125/2006 Z. z. a č. 82/2005 Z. z. po náleţitom zistení skutočného stavu veci a ustálenia porušenia povinností ţalobcu, skutok, za ktorý je moţné uloţiť sankciu, náleţite špecifikovať a sankciu uloţiť v súlade so zákonom a zásadami správneho trestania. Pri ukladaní výšky sankcie pri zmene právnej úpravy treba s poukazom na znenie článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky pouţiť úpravu zjavne výhodnejšiu pre subjekt, ktorý sa dopustil správneho deliktu. Táto zásada určená uvedeným článkom Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2008 sp. zn. 3Sţf/32/2007 - ASPI JNS alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. februára 2010, sp. zn. 3Szd/12/2009 – R22/2012). Svoje nové rozhodnutie musí správny orgán i náleţitým spôsobom odôvodniť tak, aby aj táto jeho časť zodpovedala zákonu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 a 5 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 157,09 eura v zmysle ich vyčíslenia, a to za 1 úkon právnej sluţby (vyjadrenie na odvolanie ţalovaného zo 07.10.2011) á 123,50 eura plus 1 x reţijný paušál á 7,41 eura plus 20 % DPH á 26,18 eura (§ 11 ods. 4, 14 ods. 1 b/ a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov), ktorú náhradu je v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ţalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. Vladimíra Zvaru, advokáta vo Veľkom Krtíši, číslo účtu X. do troch dní. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. 20 5Sţo/46/2011 V Bratislave 23. augusta 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.