1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ţalobu ţalobkyne proti rozhodnutiu ţalovaného č. ZS 603/00031/2009 (správne ZS 2 5Szd/1/2011 603/00031/2009/R) z
2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) ako poskytovateľke zdravotnej starostlivosti za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“ alebo „zákon o zdravotnej starostlivosti“) na základe záverov ukončeného výkonu dohľadu dňa 03.11.2009 v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti J., pretoţe pacientovi predpisovala od februára 2008 do júla 2008 lieky bez toho, aby objektívne zhodnotila zdravotný stav pacienta a pri preventívnej prehliadke pacienta dňa 14.11.2008 nedôsledným vyšetrením brucha nezistila tumor v dutine brušnej, predtým popisovaným ako hmatná rezistencia lekárom Lekárskej sluţby prvej pomoci, čím sa oddialili ďalšie odborné vyšetrenia na spresnenie diagnostiky tumoru. Krajský súd preskúmajúc rozhodnutie ţalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov uvedených v ţalobe
druhej hlavy piatej časti OSP vychádzajúc z ustanovení § 2 ods. 1, 2, 5, 6, § 4 ods. 3 a 5, § 19 ods. 2 písm. c/ a d/ a ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti ako aj zo skutočnosti, ţe administratívne rozhodnutie viní ţalobkyňu z porušenia § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti dvoma odlišnými konaniami, pričom prvé z nich - predpisovanie liekov v konkrétnom časovom období od februára 2008 do júla 2008 - nie je medzi účastníkmi sporné a ţalobkyňa nesprávnosť tejto časti výroku rozhodnutia, ani nenapáda, ale len v ospravedlňuje svoj postup. K tejto námietke krajský súd konštatoval, ţe z takéhoto dôvodu ţaloby – ospravedlnenie nesprávneho postupu, nie je moţné dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia. Vo vzťahu k ďalšiemu delikventnému konaniu - nedôsledné vyšetrenie brucha pacienta pri preventívnej prehliadke 14.11.2008, v dôsledku ktorého nebol zistený tumor v dutine brušnej, predtým popisovaný ako hmatná rezistencia lekárom Lekárskej sluţby prvej pomoci, čím sa oddialili ďalšie vyšetrenia na spresnenie diagnostiky tumoru – mal krajský súd za úplne jednoznačné, ţe z takto špecifikovaného konania je porušením povinnosti
3 zákona o zdravotnej starostlivosti nedôsledné vyšetrenie brucha, pričom ďalšia časť popisu skutku sa uţ týka len dôsledku takéhoto konania a následok takéhoto konania má vplyv len na výšku ukladanej sankcie. Krajský súd k tomuto dodal, ţe samotný dôsledok nie je protiprávnym 3 5Szd/1/2011 konaním, nakoľko len konaním alebo nekonaním moţno porušiť zákonom uloţenú povinnosť, a to, ţe tak v prvostupňovom, ako i v druhostupňovom rozhodnutí správny orgán do skutku okrem popisu konania, ktorým bol porušený zákon a spáchaný správny delikt uviedol dôsledok tohto konania, nespôsobilo nezrozumiteľnosť výroku alebo zmätočnosť rozhodnutia. Krajský súd poukázal i na to, ţe ţalobkyňa v ţalobe ani netvrdí, ţe by tomu tak bolo, avšak okrem iného vyuţíva aj tú skutočnosť, ţe ţalovaný tento následok do popisu skutku zapracoval, nakoľko uplatňuje argumentáciu, akoby jej bolo kladené za vinu, ţe pri predmetnej preventívnej prehliadke nezistila tumor v brušnej dutine pacienta včítane návrhu vykonať znalecké dokazovanie na otázku, či bolo moţné dôsledným vyšetrením pacienta dôjsť k skoršej diagnostike tumoru a jeho liečbe. Skutkový stav veci mal krajský súd za náleţite zistený a správnu úvahu obsiahnutú v rozhodnutí za zodpovedajúcu zisteným skutočnostiam, keď hodnotenie vykonané správnym orgánom povaţoval za komplexné bez uprednostnenia, či zanedbania niektorej z nich. S poukazom na to, ţe ţaloba je v podstate zaloţená na tvrdení ţalobkyne, ţe vyšetrila brucho pacienta dôkladne, a preto, ţe nič nezistila, tak to nezapísala do zdravotnej dokumentácie a ţe ţalovaný nesprávne posúdil chýbajúci zápis v zdravotnej dokumentácii ako chýbajúce vyšetrenie pacienta, krajský súd uviedol, ţe správny orgán (na rozdiel od ţalobkyne) nezaloţil svoje rozhodnutia na tvrdení účastníka konania, ale výlučne na spoľahlivo zistenom skutočnom stave. Tvrdenie o priebehu a výsledku vyšetrenia brucha pacienta prezentované ţalobkyňou krajský súd povaţoval za rozporné s tým, ako priebeh a výsledok vyšetrenia brucha pacienta zaznamenala do zdravotnej dokumentácie. Naopak, závery ţalovaného o tom, ţe ţalobkyňa nevenovala dostatočnú pozornosť záverom vyšetrení zo dňa 10.11.2008 v ambulancii Lekárskej sluţby prvej pomoci a počas pohotovostnej sluţby na chirurgickej ambulancii, ţe závaţný záver vyšetrenia z ambulancie Lekárskej sluţby prvej pomoci (tumor v dutine brušnej) nebrala ţalobkyňa do úvahy a pacient nebol kvôli objektivizácii a prípadnej diferenciálnej diagnostike odoslaný na ţiadne ďalšie prístrojové, pomocné laboratórne, resp. iné odborné vyšetrenia, a ţe nález lekárky z Lekárskej sluţby prvej pomoci (ďalej aj „LSPP“) bol závaţný a bolo nutné ho potvrdiť alebo vylúčiť, logicky vyplývajú zo zápisov uvedených zdravotnej dokumentácii. Z vyššie uvedeného krajskému súdu vyplynulo, ţe nemoţno povaţovať za nedostatočné zistenie skutkového stavu to, ţe správny orgán nepreukázané tvrdenie ţalobkyne do skutkového stavu nezahrnul a následne nemoţno povaţovať za nesprávne právne posúdenie, keď rozhodnutie nebolo zaloţené na nepreukázanom tvrdení. 4 5Szd/1/2011 K námietke ţalobkyne k výške uloţenej pokuty krajský súd uviedol, ţe nakoľko ţalobkyňa odmietala porušenie povinnosti
3 zákona o zdravotnej starostlivosti, neuviedla ţiadny konkrétny dôvod, pre ktorý by výška uloţenej pokuty nebola v súlade so zákonom. Návrhu ţalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom získania odpovede na otázku, či dôsledným vyšetrením pacienta ţalobkyňou mohlo dôjsť ku skoršej diagnostike tumoru, a tým aj ku skoršej liečbe pacienta a do akej miery by skoršia liečba zamedzila neskorším následkom ochorenia, krajský súd nevyhovel z dôvodu, ţe zodpovedanie týchto otázok by nemalo vplyv na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z dôvodov uvedených v ţalobe. Je tomu tak, ako je uvedené vyššie najmä z dôvodu, ţe ţalobkyni sa nekladie za vinu v predmetnom správnom konaní nezistenie tumoru, ale nedôsledné vyšetrenie brucha. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný v súlade so zákonom konštatoval, ţe zdravotná dokumentácia je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti a je aj dôkazom o tom, ako bola táto starostlivosť poskytovaná. Krajský súd zdôraznil, ţe zdravotná dokumentácia
2 písm. c/ zákona o zdravotnej starostlivosti obsahuje aj údaje o priebehu i výsledku vyšetrenia. Zdravotná dokumentácia v tomto prípade obsahuje údaje o vyšetrení brucha pacienta a jeho výsledku tak, ţe orgány nachádzajúce sa v brušnej dutine a zvyšné vyšetrenie vykonané nebolo.
názoru krajského súdu vyvrátiť tento dôkaz znaleckým posudzovaním nie je moţné, a uţ vôbec nie zodpovedaním tých otázok, ktorých zodpovedania sa ţalobkyňa. Pokiaľ ţalobkyňa uplatnila ďalšie dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia na pojednávaní 28.06.2008, tieto uplatnila po uplynutí zákonnej lehoty na podanie ţaloby ustanovenej v § 250b OSP a keďţe rozšíriť dôvody ţaloby môţe ţalobca len v lehote na jej podanie (§ 250h ods. 2 OSP) krajský súd preto na oneskorene uplatnené dôvody ţaloby neprihliadol. O trovách konania krajský súd rozhodol
OSP,
ktorého ţalobcovi patrí náhrada trov konania len v prípade jeho úspechu v konaní; v tomto konaní ţalobkyňa úspešná nebola, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie napádajúc ho v plnom rozsahu povaţujúc ho za nezákonný, vyhlásený na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. S poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ OSP, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sţo/106/2007 týkajúci sa vymedzenia predmetu výroku rozhodnutia, ako aj záväznosť výrokovej časti rozhodnutia namietala, ţe krajský súd 5 5Szd/1/2011 preskúmal zákonnosť rozhodnutia iba v dvoch častiach výroku, a to vo vzťahu k predpisovaniu liekov a vo vzťahu k údajnému nedôslednému vyšetreniu brucha, ale nepreskúmal zákonnosť výroku rozhodnutia správneho orgánu v časti údajného nezistenia tumoru v dutine brušnej a oddialenia ďalších odborných vyšetrení. Nestotoţnila sa s názorom krajského súdu, ţe delikventným konaním bolo „nedôsledné vyšetrenie brucha“, nakoľko
jej názoru, ako delikventné konanie bolo v rozhodnutí úradu označené tieţ „nezistenie tumoru v dutine brušnej“ a „čím sa oddialili ďalšie vyšetrenia“. Vytýkala krajskému súdu, ţe sa nezaoberal otázkou správnosti záveru správneho orgánu, ţe ţalobkyňa nezistila tumor, za ktorý
jej názoru bola tieţ uloţená sankcia. Je nepochybné, ţe správny orgán opakovane vyslovil záver, ţe dôsledným vyšetrením brucha pri preventívnej prehliadke mohol zistiť tumor v dutine brušnej predtým popisovaný ako hmatná rezistencia lekárom LSPP. Tento záver je uvedený v oboch správnych rozhodnutiach, pričom ţalobkyňa je toho názoru, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe v čase vykonania preventívnej prehliadky mal pacient J. tumor, a nebolo ani preukázané, ţe aj keby tumor mal, ţe tento bol dňa 14.11.2008 zistiteľný palpačne. S poukazom na ustanovenie § 43 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. zotrvala na svojej námietke vznesenej na ústnom pojednávaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 28.06.2011 ohľadom odbornej spôsobilosti členov kontrolnej skupiny a bola toho názoru, ţe v konaní nebolo vykonané dokazovanie v súlade so zákonom a správny orgán a následne aj krajský súd nerozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ak sa rozhodnutie správneho orgánu a súdu opierali výlučne o zistenia uvedené v protokole o vykonanom dohľade, nakoľko dohľad bol vykonaný osobami odborne nespôsobilými, keď ani jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu nemal príslušné odborné vzdelanie, teda atestáciu v odbore všeobecné lekárstvo.
názoru ţalobkyne nebolo moţné prihliadať ani na odborné stanoviská nakoľko MUDr. M. nebola v súlade s § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. „osobou prizvanou na výkon dohľadu“, ako to aj vyplýva zo samotného protokolu o vykonanom dohľade, v ktorom ako prizvaná osoba nie je uvedená. Bola toho názoru, ţe aj keď sme v ţalobe nenamietala porušenie § 46 ods. 3 zákona 281/2004 Z. z. nakoľko v čase podania o ţaloby o tejto skutočnosti nevedela, súd musí prihliadať na túto okolnosť, nakoľko mala bezprostredný vplyv na správnosť odborných záver vyslovených v správnych rozhodnutiach, ktoré sme v ţalobe namietali. Skutočnosť, ţe odborné závery boli vypracovane osobami odborne nespôsobilými
ţalobkyne sama zakladá nepouţiteľnosť takýchto dôkazov v konaní, nakoľko takéto závery nie je moţné povaţovať za odborné. Za zásadne nesprávny povaţovala ţalobkyňa záver súdu, ţe delikventným konaním z jej strany bolo nedôsledné vyšetrenie brucha pacienta pri preventívnej prehliadke 6 5Szd/1/2011 14.11.2008, v dôsledku ktorého nebol zistený tumor v dutine brušnej, predtým popisovaný ako hmatná rezistencia lekárom Lekárskej sluţby prvej pomoci, opätovne zdôrazňujúc, ţe pacient sa nesťaţoval ani nijako inak neoboznámil ţalobkyňu, ţe by ťaţkosti, s ktorými bol na LSPP pretrvávali, ţe by bolo vyšetrenie na chirurgii nedostatočné, neuvádzal ţiadne okolnosti, ktoré by bolo dôvodom vykonať cielené vyšetrenie k zisteniu tumoru. Nestotoţnila sa so záverom krajského súdu, ţe je správna úvaha v otázke, či ţalobkyňa vykonala alebo nevykonala vyšetrenie dutiny brušnej tak, ako to sama uviedla, alebo vykonala iba vyšetrenie sleziny a pečene, ako je uvedené v zdravotnej dokumentácii. Poukazovala na to, ţe od počiatku v správnom konaní opakovane uvádzala, ţe vykonala vyšetrenie brucha, ale s ohľadom na negatívny nález nevykonala zápis v zdravotnej dokumentácii. Skutočnosť, ţe neuviedla do zdravotnej dokumentácie zápis o negatívnom náleze v dutine brušnej nie je
ţalobkyne relevantným dôkazom, ţe by vôbec nevykonala vyšetrenie celej brušnej dutiny pacienta F. alebo, ţe by ho vykonala nedôsledne. Uviedla, ţe nemôţe akceptovať názor súdu, ţe správna úvaha správneho orgánu je komplexná a správna, ak vychádza iba zo záznamu v zdravotnej dokumentácii a na druhej strane je obrana ţalobkyne zaloţená iba na tvrdení ţalobkyne a nie na zistenom skutkovom stave, z dôvodu, ţe sa jedná iba o tvrdenia ţalobcu. S poukazom na to, ţe dokazovanie v správnom konaní vykonáva správny orgán, a ţe ţalobkyňa opakovane uviedla svoje tvrdenie, ţe vykonala palpačné vyšetrenie brucha pacienta, ale s ohľadom na negatívny nález nevykonala záznam v zdravotnej dokumentácii, vytýkala, ţe správny orgán tomuto tvrdeniu nevenoval pozornosť a nevykonal ţiadne dokazovanie, ktorým by potvrdil alebo vyvrátil pravdivosť tvrdení ţalovanej, rovnako postupoval aj súd. Pravdivosť tvrdení ţalobkyne mohol správny orgán zistiť svedectvom zdravotnej sestry ţalobkyne. Správny orgán takéto dokazovanie nevykonal, a preto nie je moţné dospieť k záver, správny orgán rozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Ţiadala preto rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmeniť, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň ţiadala priznať i náhradu trov konania. Ţalovaný vo svojom vyjadrení na odvolanie ţalobkyne stotoţniac sa so závermi Krajského súdu uvedenými v rozsudku zo dňa 28.06.2011 naďalej tvrdil, ţe uloţil ţalobkyni pokutu za to, ţe v čase od februára 2008 do júla 2008 predpisovala pacientovi lieky bez toho, aby ho vyšetrila a tieţ za to, ţe dňa 14.11.2008 pacientovi pri preventívnej prehliadke nedôsledne vyšetrila brucho. Zdôraznil, ţe v procese správneho, ale aj súdneho konania nikdy netvrdil, ţe tumorózna rezistencia rovná sa nádor. Tumor je akékoľvek lokalizované 7 5Szd/1/2011 zväčšenie alebo opuch tkaniva. Toto zdurenie môţe byť spôsobené nádorovým onemocnením, ale príčinou môţe byť i lokalizovaná infekcia, alergická reakcia napr. uštipnutie hmyzom, alebo tvrdá stolica, či zhluk parazitov v čreve. V klinike sa pojmom tumor môţe označiť akákoľvek hmatná rezistencia. S poukazom na prednes svojej zástupkyne MUDr. Š. na súdnom pojednávaní pred krajským súdom uviedol, ţe tumorózna rezistencia je v podstate podozrenie na existenciu nejakého nádoru, ktorý sa ale nie vţdy potvrdí. Tento názov sa pouţíva najmä v súvislosti s tým, keď sa pohmatom zistí niečo v brušnej dutine, vtedy sa uvádza, ţe ide o tumoróznu rezistenciu. Ţalovaný neţiadal od ţalobkyne, aby urobila diagnózu, a to či sa jedná o zhubnú alebo nezhubnú tumoróznu rezistenciu, ale vyčítal jej, ţe brucho dôsledne nevyšetrila. V konaní bolo preukázané, ţe dňa 10.04.2011, t. j. štyri dni pred preventívnou prehliadkou u ţalobkyne lekárka LSPP zistila palpačne u pacienta tumoróznu rezistenciu o veľkosti 7 x 10 cm. Ţalobkyňa mohla potvrdiť, alebo vyvrátiť nález vyšetrenia lekárky LSPP uvádzaný ako tumorózna rezistencia v bruchu pacienta. Zistené údaje pozitívne alebo negatívne – mala zapísať v zdravotnej dokumentácii. Vykonanie týchto zdravotných výkonov ţalobkyňa prostredníctvom zdravotnej dokumentácie nepreukázala. Ţalovaný sa nestotoţnil ani s tvrdením ţalobkyne uvedeným v odvolaní, ţe chirurg dňa 10.04.2011 nezistil u pacienta ţiadnu tumoróznu rezistenciu. Chirurg len odpovedal na cielenú otázku lekára LSPP, a to, či sa jedná u pacienta o náhlu brušnú príhodu. Chirurg náhlu brušnú príhodu vylúčil. Z medicínskeho hľadiska náhla brušná príhoda znamená náhlu silnú bolesť brucha trvajúcu menej ako 6 hodín. Pokiaľ ţalobkyňa navrhovala dokazovanie súdnym znalcom, s touto námietkou sa krajský súd vyporiadal, keď uviedol, ţe zodpovedanie otázok súdnym znalcom, a to či dôsledným vyšetrením pacienta ţalobkyňou mohlo dôjsť ku skoršej diagnostike tumoru, a tým aj ku skoršej liečbe pacienta a do akej miery by skoršia liečba zamedzila neskorším následkom ochorenia, by nemalo vplyv na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z dôvodov uvedených v ţalobe. Ţalovaný poukázal i na to, ţe v procese správneho konania poţiadal o vypracovanie odborného stanoviska MUDr. K., lekára v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorá predloţila odborný posudok ţalovanému dňa 14.01.2009, ktorý doplnila dňa 15.01.2009. K námietke ţalobkyne, ţe dohľad vykonali osoby, ktoré nemali odbornú spôsobilosť tento dohľad vykonať a spochybňovala odborné stanovisko MUDr. K., ktorá
ţalobkyne nebola osobou prizvanou na výkon dohľadu, ţalovaný uviedol, ţe MUDr. K. vypracovala odborné stanovisko v procese správneho konania a nie v procese výkonu dohľadu; MUDr. K. nebola teda „osobou prizvanou na výkon dohľadu“ ako tvrdí ţalobkyňa, ale správny orgán 8 5Szd/1/2011 v procese dokazovania zabezpečil odborné stanovisko lekára v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, pričom postavenie lekára v príslušnom medicínskom odbore má rovnakú odbornú váhu ako posudok súdneho znalca, ku ktorému záveru dospeli v rozsudkoch krajské súdy a tieţ Najvyšší súd Slovenskej republiky. Citujúc ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c/ zákona č. 576/2004 Z. z. ţalovaný poukázal na to, ţe údaje týkajúce sa tumoróznej rezistencie u pacienta zo dňa 10.04.2011 (správne 10.11.2008) boli dôleţité informácie týkajúce sa zdravotného stavu pacienta, ktoré mali byť ţalobkyňou v zdravotnej dokumentácii komentované. Taktieţ výsledky vyšetrení dňa 14.04.2011 (správne 14.11.2008), či uţ pozitívne alebo negatívne, mala ţalobkyňa zapísať v zdravotnej dokumentácii. Neobstojí preto tvrdenie ţalobkyne, ţe brucho pacienta riadne vyšetrila, ale nález nebol zapísaný v zdravotnej dokumentácii. Takéto tvrdenie povaţuje ţalovaný za účelové, pretoţe všetky dôleţité údaje o zdravotnom stave pacienta majú byť zapísané v zdravotnej dokumentácii. Ţalovaný konštatoval, ţe chorobopis – zdravotná dokumentácia je neoddeliteľná súčasť poskytovania zdravotnej starostlivosti a je podkladom, čiţe aj rozhodujúcim dôkazom o tom, či sa postupovalo v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy a podmieňuje aj správne rozhodovanie o ďalších liečebných a iných úkonoch. Ţalovaný zotrval na svojom tvrdení, ţe zdravotná starostlivosť dňa 14.04.2011 (správne 14.11.2008) pacientovi J. nebola poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z a uloţenie pokuty ţalobkyni povaţuje za dôvodné na základe vyššie uvedených skutočností. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 9 5Szd/1/2011
2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve
V. časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorého bolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Výnimkou zo zhora uvedenej zásady je ustanovenie § 250i ods. 2 OSP,
ktorého, ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom, alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Citované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou poţiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môţe reagovať jednak tým, ţe uloţí správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Predmetom preskúmania je rozhodnutie ţalovaného č. ZS 603/00031/2009/R z 01.10.2010, ktorým zamietol rozklad ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie vydané úradom, 10 5Szd/1/2011 pobočka Banská Bystrica č. ZS 603/00031/2009 z 10.03.2010 o uloţení pokuty 1.500 eur. Vo výrokovej časti prvostupňový správny orgán uviedol, ţe pokutu uloţil „za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe záverov ukončeného výkonu dohľadu dňa 03.11.2009 v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri poskytovaní zdravotnej J. pretože, pacientovi predpisovala od februára 2008 do júla 2008 lieky bez toho, aby objektívne zhodnotila zdravotný stav pacienta a pri preventívnej prehliadke pacienta dňa 14.11.2008 nedôsledným vyšetrením brucha nezistila tumor v dutine brušnej, predtým popisovaný ako hmatná rezistencia lekárom Lekárskej služby prvej pomoci, čím sa oddialili ďalšie odborné vyšetrení na spresnenie diagnostiky tumoru.“.
3 zákona o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
1 zákona č. 581/2004 Z. z., na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)], ak tento zákon neustanovuje inak.
1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.
2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány 11 5Szd/1/2011 poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
3 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.
4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
1 správneho poriadku, na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 12 5Szd/1/2011
3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Z citovaných zákonných ustanovení nesporne vyplýva, ţe povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tieţ vyplýva, ţe správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, ţe musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Dôkazy, ktoré sú základom správneho rozhodnutí musia mať taký charakter, aby nebolo moţné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Dôkazom v konaní o posúdenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú predovšetkým odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a stanoviská.
5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutkový stav dostatočne a správne a ani konanie netrpí takou vadou, ktorá by mohla ovplyvniť zákonnosť ich rozhodnutí, a preto napadnuté 13 5Szd/1/2011 rozhodnutie ţalovaného (ani rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) nemoţno povaţovať za nezákonné. Najvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, sa svojom odôvodnení v zásade obmedzil na právne vyhodnotenie odvolacích námietok ţalobkyne. K námietke ţalobkyne k neurčitosti skutku vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe náleţitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 správneho poriadku,
ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia neţ ustanovuje osobitný zákon. I keď citované ustanovenie explicitne neustanovuje, ţe by výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, ţe iba výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môţe nadobudnúť právnu moc. Bezchybne formulovaný výrok je preto nezastupiteľnou časťou rozhodnutia; len z výroku je moţné zistiť, či a aká povinnosť bola uloţená, iba porovnaním výroku je moţné usúdiť existenciu prekáţky veci rozhodnutej, vylúčenie prekáţky litispendencie, dvojakého postihu pre totoţný skutok, je dôleţitý pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie riadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie, môţe byť vynútiteľný správnou exekúciou a pod.. Z uvedených dôvodov je potrebné vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, ktoré spočíva v špecifikácii 14 5Szd/1/2011 správneho deliktu takým spôsobom, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným. V preskúmavanej veci výrok prvostupňového správneho rozhodnutia
názoru najvyššieho súdu uvedené poţiadavky spĺňa, pričom uţ krajský súd správne konštatoval, ţe z vo výroku špecifikovaného konania je porušením povinnosti ţalobkyňou
3 zákona o zdravotnej starostlivosti nedôsledné vyšetrenie brucha a ďalšia časť popisu skutku sa uţ týka len dôsledku takéhoto konania. Ak teda ţalovaný v prvostupňovom, ako i v druhostupňovom rozhodnutí do skutku okrem popisu konania, ktorým bol porušený zákon a spáchaný správny delikt, uviedol dôsledok tohto konania, táto skutočnosť nespôsobila ani neurčitosť ani nezrozumiteľnosť výroku ani jeho zmätočnosť a uvedenie dôsledku pochybenia ţalobkyne nemoţno povaţovať za vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Najvyšší súd vychádzajúc z obsahu spisového materiálu mal za to, ţe skutočnosť, ţe nález vyšetreného brucha pacienta J.F. nebol ţalobkyňou riadne zapísaný v zdravotnej dokumentácii, nie je uţ konečnom dôsledku spornou, avšak ţalobkyňa naďalej tvrdí, ţe neuvedenie zápisu o negatívnom náleze v dutine brušnej do zdravotnej dokumentácie nie je relevantným dôkazom, ţe by vôbec nevykonala vyšetrenie celej brušnej dutiny pacienta F. alebo ţe by ho vykonala nedôsledne. K tomuto tvrdeniu ţalobkyne najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe
5 zákona o zdravotnej starostlivosti neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 2 ods. 6). Vedenie zdravotnej dokumentácie je teda súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Riadne vedenie zdravotnej dokumentácie umoţňuje kontrolu zdravotnej starostlivosti a „chráni“ poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pred tvrdením, ţe určité úkony urobené neboli. K námietke ţalobkyne, ţe sa správne orgány dostatočne nezaoberali jej tvrdeniami, najvyšší súd povaţuje za potrebné dodať, ţe aplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom musí byť taká, aby sa súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania, a aby nedochádzalo k prieťahom v konaní. Práve riadne objasnenie taktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy potom
slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku 15 5Szd/1/2011 a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo moţné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy
slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodrţiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.). Nemoţno preto opomenúť, ţe ţalobkyňa na podporu svojich tvrdení nepredloţila správnemu orgánu ani súdu ţiaden dôkaz, ktorý by spochybnil alebo vyvrátil závery zistené v správnom konaní (§ 34 ods. 3 správneho poriadku), takýto dôkaz nepredloţila ani v konaní pred krajským súdom (§ 120 ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 250i ods. 2 veta druhá OSP) a nepredlţila ho ani v konaní odvolacom (§ 205 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP). Tým námietky ţalobkyne skutočne zostali iba v rovine jej ničím nepodloţených tvrdení. Najvyšší súd k uvedenému ešte zdôrazňuje, ţe v danej veci ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy.
2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Posúdenie, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Szd/8/2009 z 26.11.2009 -www.nsud.sk). V preskúmavanej veci na základe obsahu spisu nebol nijako vyvrátený ani relevantne spochybnený záver ţalovaného, ţe v danom prípade údaje týkajúce sa tumoróznej rezistencie u pacienta J.F. bolo treba pri vyšetrení dňa 14.11.2008 povaţovať za dôleţité informácie týkajúce sa zdravotného stavu pacienta, ktoré mali byť ţalobkyňou v zdravotnej dokumentácii komentované, keď správna úvaha ţalovaného je v spisovom materiáli včítane rozhodnutí zrozumiteľne vysvetlená i pre neodborníka. Pokiaľ ţalobkyňa namietala nevykonanie znaleckého dokazovania, táto námietka neobstojí, nakoľko nariadenie znaleckého dokazovania i najvyšší súd povaţoval 16 5Szd/1/2011 za nadbytočné vzhľadom na závery preukázané v správnom konaní a skutočnosť, ţe ţalobkyni sa nekladie za vinu nezistenie tumoru, ale nedôsledné vyšetrenie brucha, ako správne konštatoval i krajský súd. Pritom odborný posudok, ktorý správny orgán zadováţil, moţno prirovnať k znaleckému posudku, keďţe jeho zmyslom je ozrejmenie skutkových okolností, na ktorých posúdenie treba odborné znalosti a skúsenosti. Nedôvodná bola i námietka ţalobkyne, ţe dohľad vykonali osoby, ktoré nemali odbornú spôsobilosť tento dohľad vykonať, a spochybňovala odborné stanovisko MUDr. M.K., ktorá
ţalobkyne nebola „osobou prizvanou na výkon dohľadu“, keďţe k spochybneniu odbornosti členov kontrolnej skupiny ţalobkyňa taktieţ nepredloţila nijaký dôkaz a
obsahu spisového materiálu MUDr. M. vypracovala odborné stanovisko pre účely správneho konania a nie v procese výkonu dohľadu; MUDr. M. nebola „osobou prizvanou na výkon dohľadu“, ale osobou, ktorá v procese dokazovania podala odborné stanovisko lekára v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Neopodstatnené bolo i poukazovanie ţalobkyne na to, ţe túto námietku nevzniesla v ţalobe, pretoţe „o nej nevedela“. Najvyšší súd k tomuto „ospravedlneniu“ uvádza, ţe správne orgány v správnom konaní so ţalobkyňou riadne konali, táto mala moţnosť oboznamovať sa so spisovým materiálom, na jej námietky bolo náleţite reagované a v súdnom konaní je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátom. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia § 4 ods. 3 a ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti nebola právne relevantná ani námietka ţalobkyne, ţe pacient J. sa nesťaţoval ani nijako inak neoboznámil ţalobkyňu s pretrvávajúcimi ťaţkosťami, ani ţiadosť o výsluch zdravotnej sestry. Z vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne neobsahuje nijaké právne relevantné argumenty, ktoré by preukázali, ţe neboli splnené zákonné podmienky pre postup
ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z. a § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., a ţe by správne orgány v konaní o uloţení pokuty a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia správneho poriadku, ani také právne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť závery správnych orgánov uvedené v ich rozhodnutí, a to včítane výšky uloţenej sankcie, ktorú tieţ povaţuje za primeranú a patrične odôvodnenú (a ktorú ţalobkyňa osobitne nenamietala), ani spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť závery krajského súdu uvedené v jeho rozsudku. Právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť na skutkových 17 5Szd/1/2011 a právnych záveroch krajského súdu, nemôţe byť ani nesúhlas ţalobkyne s právnym názorom krajského súdu a jeho neprijateľnosť pre ţalobkyňu. Keďţe v rozsahu ţalobkyňou vymedzených odvolacích dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní relevantných právnych noriem a keďţe
názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie ţaloby ţalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, nerozhodol svojvoľne ani protizákonne Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukázaním na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ţiadosti ţalobkyne o nariadenie odvolacieho pojednávania nevyhovel.
2 OSP odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávania, ak to povaţuje za potrebné alebo ak vykonáva dokazovanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozhodol o odvolaní ţalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, pretoţe prejednanie odvolania na pojednávaní nepovaţoval za nevyhnutné ani za potrebné, keďţe to nebolo v rozpore s verejným záujmom a ani vo veci nevykonával dokazovanie. Vec preskúmaval na základe predloţenej dokumentácie spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis ţalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd povaţoval za postačujúce preskúmanie danej veci na základe spisovej dokumentácie, keďţe v tomto štádiu konania sa mali vyriešiť iba právne otázky a (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Varela Assalino proti Portugalsku z 25.04.2002 č. sťaţnosti 64336/0) a moţnosť vyjadriť sa vo veci ústne bola ţalobcom dostatočne daná nariadením pojednávania krajským súdom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.10.2008 sp. zn. I. ÚS 54/08). O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnej ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí zo zákona. 18 5Szd/1/2011 V zmysle § 222 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP najvyšší súd nariaďuje krajskému súdu postupom
OSP opraviť záhlavie rozsudku tak, ţe predmetom preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného je rozhodnutie č. ZS 603/00031/2009/R z 01.10.2010, nie rozhodnutie č. ZS 603/00031/2009 z 10.03.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.