← Slovensko

o určenie prechodu ručiteľského záväzku

Najvyšší súd 2 Obo 28/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. spol. s r. o., M., IČO: X., zastúpeného JUDr. P. K., advokátom, P., proti ţalovanému F. N. M. S., T., IČO: X., o určenie prechodu ručiteľského záväzku, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  1. februára 2012, č. k. 30Cb 225/1995-354, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  2. februára 2012, č. k. 30Cb 225/1995-354 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalovanému trovy konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobou zo dňa
  4. 1995 sa ţalobca domáhal voči ţalovanému určenia, ţe na základe zákona č. 92/1991 Zb. prešiel a naďalej trvá záväzok z ručiteľského vyhlásenia, zaniknutého subjektu Č., š. p., K., zo dňa
  6. 1991, ktorým sa zaviazal ţalobcovi plniť za dlţníka S., a. s., K., splatné záväzky úverových zmlúv pri plnení poskytnutej bankovej protizáruky. Ďalej opísal doterajší priebeh konania, z ktorého vyplýva, ţe v novom konaní vo veci, bolo krajskému súdu uloţené skúmať otázku naliehavého právneho záujmu, pretoţe sa jedná o ţalobu, podanú podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. a nedostatok naliehavého právneho záujmu vylučuje, aby súd ţalobu preskúmal po vecnej stránke. Krajský súd zdôraznil, ţe na pojednávaní v predmetnej veci dňa
  8. 2011 sa právny zástupca ţalobcu vyjadril k otázke naliehavého právneho záujmu tak, ţe tento vidí v tom, ţe postavenie ţalobcu v tejto veci je právne neisté a v tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenia, uvedené v odvolaní a dovolaní. Súčasne právny zástupca spresnil petit ţaloby 2 Obo 28/2012 2 v znení, ţe sa určuje, ţe na ţalovaného, na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, prešiel záväzok a tento i naďalej trvá z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého subjektu Č., š. p., K., IČO: X. zo dňa
  10. 1991 a ručí za dlţníka S., a. s., K., za splnenie splatných záväzkov z úverov poskytnutých
  12. 1992,
  14. 1992,
  16. 1993,
  18. 1993,
  20. 1993,
  22. 1994,
  24. 1994,
  26. 1995,
  28. 1995,
  30. 1996 pri plnení zmluvy o podmienkach prevzatia bankovej protizáruky, uzavretej spoločnosťou S., a. s., K. a A. B. P., a.s., filiálka B., dňa
  32. 1991 vo výške 121 695 843,06 Sk s príslušenstvom. Súd uznesením pripustil spresnenie petitu ţaloby. Právna zástupkyňa ţalovaného toto spresnenie povaţovala za zmenu ţaloby a ţiadala, aby sa mohla k tejto zmene písomne vyjadriť vzhľadom k tomu, ţe ţalobca uplatňoval pohľadávku podľa ust. § 19 zákona č. 92/1991 Zb. K tejto zmene ţaloby vzniesla námietku premlčania nároku. Krajský súd ďalej uviedol, ţe naliehavý právny záujem bude daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ţalobcovo právo ohrozené, alebo kde by bez tohto poţadovaného určenia sa stalo ţalobcovo právne postavenie neisté. Podľa jeho názoru, ţalobca v predmetnom konaní nepreukázal, ţe má naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Okrem toho ţalovaný nie je a ani nemôţe byť nadobúdateľom privatizovaného majetku. Ţalobca na pojednávaní dňa
  34. 2011 neoznámil krajskému súdu, ţe podal na Okresný súd Bratislava II ţalobu na plnenie. Na pojednávaní, 19 rokov od vzniku akciových spoločností, spresnil petit, pričom doteraz v konaní uplatňoval prechod ručiteľského vyhlásenia na ţalovaného podľa ust. § 19 zákona č. 92/1991 Zb. Na základe toho, ţe ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, súd vyslovil názor, ţe jeho postavenie nie je neisté. Okrem toho podľa krajského súdu, ţalovaný preukázal, kto sa stal nadobúdateľom privatizovaného majetku. Súd prvého stupňa preto ţalobu zamietol ako nedôvodnú. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. Nakoľko si ţalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ju nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca, v ktorom uviedol, ţe rozhodnutie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, krajský súd 2 Obo 28/2012 3 na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ust. § 157 O. s. p. odvolateľ namietal, ţe krajský súd neuviedol, z akých dôkazov vychádzal pri svojich zisteniach, a to napriek tomu, ţe aj v priebehu opakovaného konania na súde boli ţalobcom i ţalovaným prezentované nové dôkazy. Aj s prihliadnutím na ustálenú judikatúru súdov, ţe povinnosťou súdu nie je uviesť v odôvodnení kaţdý jednotlivý dôkaz, ktorý bol vykonaný, prípadne navrhnutý, nie je podľa odvolateľa moţné prehliadnuť poţiadavku na uvedenie tých dôkazov, ktoré boli podstatné z hľadiska rozhodnutia súdu, o ktoré sa súd opieral pri svojom rozhodovaní. Nakoľko krajský súd neuviedol dôkazy, z ktorých vychádzal, nemôţe vyplývať z napadnutého rozhodnutia ani to, akými úvahami sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, nevyplýva z neho ani spôsob právneho posúdenia veci. Tieto chýbajúce náleţitosti, podľa odvolateľa robia napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným, čo sa povaţuje za inú vadu konania, ktorá môţe mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Odvolateľ zdôraznil, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je jasné, prečo krajský súd nevidí naliehavý právny záujem ţalobcu, prečo ţalovaný nie je a ani nemôţe byt nadobúdateľom privatizovaného majetku, pričom v tomto rozhodnutí absentuje kvalifikácia ručenia ţalovaného v zmysle § 15 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. Vzhľadom na uvedené argumenty mal odvolateľ za to, ţe napadnuté rozhodnutie nespĺňa základné poţiadavky kladené naň zákonom, najmä má nesprávny výrok, nie je riadne odôvodnený, je arbitrárny a tým zasahuje do práva ţalobcu na súdnu ochranu, je postihnuté inou vadou (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a odníma moţnosť účastníka konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Tieto vady napadnutého rozhodnutia podstatným spôsobom sťaţujú, aţ znemoţňujú podanie kvalifikovaného odvolania voči skutkovým a právnym záverom rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolateľ v podanom odvolaní tieţ poznamenal, ţe jeho právne postavenie bolo a stále je značne neisté. Preto má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo, právny vzťah je alebo nie je, ako základný predpoklad úspechu v určovacej ţalobe. Napadnuté rozhodnutie neistotu jeho právneho postavenia neodstránilo. Krajský súd nedal odpoveď na pochybnosti, uvedené a podrobne rozpísané v písomnom podaní ţalobcu zo dňa
  37. Po zániku Č., š. p., K. a privatizácii jeho majetku nebolo moţné jednoznačne určiť, ktorá z nástupníckych spoločností po Č., š. p., K., prevzala predmetný ručiteľský 2 Obo 28/2012 4 záväzok Č., š. p., K., voči právnemu predchodcovi ţalobcu. K veci odvolateľ stručne uviedol, ţe právny predchodca ţalobcu listom zo dňa
  39. 1993 ţiadal spoločnosť A., a. s., H., IČO: X., ktorá podľa jeho informácií mala byť právnym nástupcom pôvodného ručiteľa, Č., š. p. K., o doplnenie obchodnej dokumentácie k poskytnutej protizáruke, avšak v odpovedi zo dňa
  41. 1993 spoločnosť A., a. s., poprela prevzatie predmetného ručiteľského záväzku. Ţalobca sa opätovne obrátil na A., a. s., so ţiadosťou o pomoc listom zo dňa
  43. 1993, bez úspechu. Hlavný dlţník, S., a. s., H., IČO: X. vo svojom liste zo dňa
  45. 1994 poprel právne nástupníctvo A., a. s., po Č., š. p., K.. Právny predchodca ţalobcu uplatnil plnenie z predmetného ručiteľského záväzku u ţalovaného listom zo dňa
  48. Na túto výzvu ţalovaný ani nereagoval. Ţalobca z obchodného registra získal potvrdenie, ţe majetok Č., š. p., K., prešiel na ţalovaného, čo je v súlade aj s rozhodnutím ministra dopravy a spojov SR zo dňa
  50. 1992 číslo X. a so zákonom č. 92/1991 Zb. Ţalobca mal k dispozícii od ţalovaného súpis pohľadávok a záväzkov A., a. s., ku dňu
  52. 1992, teda ku dňu jeho vzniku a medzi týmito záväzok z predmetného ručiteľského záväzku nie je. Odvolateľ ďalej poukázal, ţe ak by krajský súd ustálil, ţe ţalovaný nie je vlastníkom privatizovaného majetku a za záväzky Č., š. p., K., neručí zo ţiadneho právneho dôvodu, ţalobca by dostal istotu, ktorá by mu bránila v ďalšom uplatňovaní akýchkoľvek nárokov proti ţalovanému. Prípadný úspech v konaní by vytvoril pevný právny základ pre prípadné ďalšie konania voči ţalovanému, prípadne by pomohol predísť takýmto konaniam. Napadnutým rozhodnutím sa však postavenie ţalobcu nestalo neistým, v dôsledku čoho dospel k názoru, ţe má naliehavý právny záujem na podanej ţalobe. Súd v tomto rozsahu na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. K ďalším skutkovým a právnym záverom, ktoré neboli nijako, alebo boli nedostatočne odôvodnené v napadnutom rozhodnutí, odvolateľ uviedol, ţe v priebehu konania bolo nepochybne ustálené, ţe všetok privatizovaný majetok Č., š. p., K., v zmysle ust. § l1 zákona č. 92/1991 Zb. prešiel na ţalovaného, sporné zostalo, čo sa ďalej udialo s týmto majetkom. Odvolateľ mal tieţ za to, ţe jeho nárok voči hlavnému dlţníkovi, S., a. s., K., nie je premlčaný, je riadne uplatnený a uznaný v rámci konkurzného konania vedeného na Krajskom súde Košice sp. zn. 1K 403/
  53. S poukazom aj na ust. § 549 Občianskeho 2 Obo 28/2012 5 zákonníka, ţalobca nespôsobil, ţe pohľadávku, ktorá bola zabezpečená prípadným ručením ţalovaného, nebolo moţné uspokojiť u nadobúdateľa majetku. Na predmetný ručiteľský záväzok by sa mala podľa odvolateľa aplikovať úprava ručenia, obsiahnutá v Obchodnom zákonníku s poukazom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, vyzvať dlţníka na plnenie nie je potrebné, ak je nepochybné, ţe dlţník svoje povinnosti nesplnil. Vzhľadom na viackrát spomenuté odmietnutie zo strany A., a. s., ako aj na prebiehajúce, prípadne uţ i ukončené konkurzné konania na majetok nástupníckych spoločností po Č., š. p., K., takáto výzva nebola potrebná. Podľa názoru ţalobcu nič nebráni tomu, aby ţalovaný za určitých okolností ručil za nesplnenie (ručiteľského) záväzku A., a. s., s poukazom na ust. § 15 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. V tomto rozsahu krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil, resp. vec vôbec právne neposúdil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ţalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie krajskému súdu. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalobcu podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. V prejednávanej veci o určenie prechodu ručiteľského záväzku ţalobca namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky , t. j. ţe rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým 2 Obo 28/2012 6 a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (III. ÚS 7/08). Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Čl. 46 ods. 1 ústavy ukladá súdom zákonom ustanoveným postupom, teda v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. poskytovať ochranu právam, ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyţaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, avšak ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z
  54. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, 2 Obo 28/2012 7 § 29, Hiro Balani c. Španielsko z
  55. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z
  56. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
  57. februára 1998). V zmysle uvedeného riadny chod spravodlivosti zaväzuje súdy na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Odvolací súd sa najprv zaoberal posúdením obsahu napadnutého rozhodnutia z uvedeného hľadiska. Podrobným preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyššie uvedené poţiadavky nespĺňa. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatuje, ţe ţalobca v predmetnom konaní nepreukázal, ţe má naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, ţe neoznámil súdu prvého stupňa podanie ţaloby o plnenie, ţe 19 rokov od vzniku akciových spoločností, spresnil petit, pričom doteraz v konaní uplatňoval prechod ručiteľského vyhlásenia na ţalovaného podľa ust. § 19 zákona č. 92/1991 Zb., ţe ţalovaný nie je a ani nemôţe byť nadobúdateľom privatizovaného majetku a ţe preukázal, kto sa stal nadobúdateľom privatizovaného majetku. V rozhodnutí absentuje vysvetlenie, ktoré skutočnosti povaţuje súd za preukázané a ktoré nie. Taktieţ nie je zrejmé, z akých dôkazov vychádza jeho záver, ţe ţalovaný preukázal, kto je nadobúdateľom privatizovaného majetku a ţe postavenie ţalobcu nie je neisté, nemôţe byť nadobúdateľom privatizovaného majetku a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nedal preto odpoveď ani len na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a nemoţno ho z tohto dôvodu povaţovať za také, ktoré zodpovedá poţiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie nie je súdom preskúmateľné a ţalobcovi neumoţňuje posúdiť postup súdu, čím sa mu odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému má moţnosť podať opravný prostriedok. Preto najvyšší súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva ţalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy S. a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). 2 Obo 28/2012 8 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  58. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  59. augusta 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.