1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/228/14747- 114482/2009/993169-r zo dňa
názoru ţalobcu krajský súd nesprávne zistil skutkový stav a súčasne ho nesprávne právne posúdil. Ţalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania, ţe mu bola sluţba dodaná platiteľom DPH, teda e bol oprávnený si vrátenie tejto dane uplatniť. Následne mu potom nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, a preto krajský súd ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Namietal, ţe sa s rozsudkom krajského súdu nestotoţňuje, pretoţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe povinnosť preukázať, ţe spoločnosť S-THERM, s. r. o. bola v čase dodania stavebných práv platiteľom DPH je na ţalobcovi a vyplýva to z ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Ţalobca v tejto súvislosti zastáva názor, ţe aj krajský súd pri výklade predmetného ustanovenia išiel nad rámec zákona. Ţalobca si povinnosť preukázať dodanie sluţby platiteľom DPH splnil tým, ţe v účtovníctve mal zaevidovanú faktúru od dodávateľa sluţby, teda spoločnosti S-THERM, s. r. o., ktorá spĺňala formálne aj obsahové náleţitosti, a preto nemal dôvod spochybňovať postavenie dodávateľa ako platiteľa DPH. Pokiaľ krajský súd ako aj ţalovaný toho názoru, ţe ţalobca si mal skutočnosť, ţe dodávateľ uţ v čase dodania sluţieb nie je platiteľom DPH overiť iným spôsobom, takáto povinnosť ţalobcovi z pltných právnych predpisov nevyplýva. Preto ak ţalovaný ako aj krajský súd takúto povinnosť vyvodzujú z ustanovenia § 29 zákona o správe daní, ide o výklad nad rámec zákona.
názoru ţalobcu toto tvrdenie podporuje aj Šiesta smernica Rady č. 77/388/EHS, z ktorej vyplýva, ţe čo sa týka podmienok na uplatňovanie práva na odpočítanie, všeobecným pravidlo je, ţe platiteľ musí vlastniť faktúru a ţalobca takúto podmienku splnil. 4 5Sţf/70/2011 Ţalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, odvolací návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní ). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, 5 5Sţf/70/2011 či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. 6 5Sţf/70/2011
2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou
odseku 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň: a/ voči nemu uplatnená iným platiteľov v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktorú sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň
2 aţ 4, a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň
7 a 9, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu
a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
5 zák. o DPH ak osoba, ktorá nie je platiteľom, pri dodaní tovaru alebo sluţby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň. Najvyšší súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, ţe ţalobca si v zdaňovacom období III. štvrťrok 2007 uplatnil odpočítanie DPH na vstupe z dodávateľských faktúr č. 0049/007 zo dňa 28.07.2007, č. 0051/007 zo dňa 02.08.2007, č. 0053/007 zo dňa 08.08.2007, č. 0062/007 zo dňa 31.08.2007, č. 0064/007 zo dňa 03.09.2007, č. 0065/007 zo dňa 06.09.2007, č. 0070/007 zo dňa 24.09.2007, č. 0074/007 zo dňa 30.09.2007 od spoločnosti S-THERM, s. r. o. Bratislava za vykonané práce vo výške spolu 539.277,- Sk. Ďalej mal najvyšší súd z odpovede na doţiadanie č. 660/320/4692/09/Kal zo dňa 03.04.2009 za preukázané, ţe spoločnosti S-THERM, s. r. o. bola ukončená registrácia platiteľa DPH v zmysle ustanovenia § 81 ods. 5 zákona o DPH, a to rozhodnutím č. 801/230/16444/Bla zo dňa 17.03.2006 a ako posledné zdaňovacie obdobie bol určený I. štvrťrok 2006. Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, ţe uvedená spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza a so správcom dane nekomunikuje. Za zdaňovacie obdobie I. aţ IV. štvrťrok 2007 daňové priznanie na DPH táto spoločnosť nepodala. Na základe zistených skutočnosti sa správca dane rozhodol vykonať daňovú kontrolu u ţalobcu za zdaňovacie obdobia I. aţ IV. štvrťrok. K tejto kontrole ţalobca predloţil inú knihu prijatých faktúr za rok 2007, v ktorej uţ boli niektoré zápisy faktúr od spoločnosti S-THERM, s. r. o., Bratislava zmenené na dodávateľa PENTA-FM, s. r. o., Galanta a dodávateľa REBECCA, s. r. o., Bratislava. Na základe uvedených skutočností správca dane vykonal zo ţalobcom pojednávanie za účelom vyjadrenia sa výmene dodávateľských faktúr. Zo zápisnice s ústneho pojednávania so ţalobcom č. 660/320/18303/2009/Kal zo dňa 24.04.2009 vyplýva, ţe v čase obdrţania oznámenia o začatí daňovej kontroly zistil nezrovnalosti vo vystavených faktúrach a nakoľko 7 5Sţf/70/2011 sa nerozumie do ekonomiky poveril touto výmenou svoju účtovníčku p. B. a celá výmena išla cez ňu. Ţalobca poprel, ţe by nové faktúry videl. Ţalobca tvrdil, ţe predmetné stavebné práce vykonala spoločnosť S-THERM, s. r. o avšak nevedel špecifikovať na akých akciách a nepreukázal ich vykonanie ţiadnymi relevantnými dokladmi. Na otázku správcu dane, či práce
zmenených faktúr vykonali pre neho spoločnosti PENTA-FM, s. r. o. a REBECCA, s. r. o., uviedol, ţe v čase výkonu prác dostal pôvodné faktúry od spoločnosti S- THERM, s. r. o. a tie boli aj zahrnuté do daňového priznania za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2997. Ak tieto faktúry boli vymenené, k týmto sa nevyjadril, pretoţe tomu nerozumie. Ďalej ţalobca uviedol, ţe nikoho zo spoločnosti PENTA-FM, s. r. o. Galanta nepozná a faktúry od tejto spoločnosti neprevzal. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly vypočul aj účtovníčku M.B., ktorá uviedla, ţe predmetné faktúry vymenila na podnet ţalobcu a pôvodné faktúry od spoločnosti S-THERM, s. r. o. sa nachádzajú u nej. Tieto dňa 27.04.2009 aj správcovi dane predloţila spolu s príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi. Vychádzajúc z uvedeného, zásadnou právnou otázkou bolo, či ţalobcovi ako daňovému subjektu vznikol nárok na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa, ktorý ţalobcovi ako daňovému subjektu vystavil faktúry s DPH, napriek tomu, ţe bolo nesporne zistené, ţe dodávateľ ţalobcu, obchodná spoločnosť S-THERM, s. r. o., IČO: X. nebola v rozhodnom zdaňovacom období (III. štvrťrok 2007) uţ platiteľom DPH, keďţe na základe rozhodnutia Daňového úradu Bratislava VI č. 801/230/16444/06/Bla zo dňa 17.03.2006 jej bolo určené posledné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006, a teda či pod pojem platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH je moţné podradiť i osobu, ktorá nie je registrovaným platiteľom dane, ale povinnosť platiť DPH jej vznikla v jednotlivom prípade v dôsledku špecifického reţimu uvedeného v § 69 ods. 5 zákona o DPH. Z prílohy č. 6 (zoznam preberaných právnych aktov európskych spoločenstiev a európskej únie) zákona o DPH vyplýva, ţe v zozname preberaných právnych aktov európskych spoločenstiev a európskej únie je šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, v znení ďalších smerníc rady tam uvedených. 8 5Sţf/70/2011 V zásade moţné konštatovať, ţe dikcia ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH zodpovedá článku 17 ods. 2 písm. a/ šiestej smernice a dikcia ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH zodpovedá článku 21 ods. 1 písm. c/ šiestej smernice. DPH patrí do harmonizovanej oblasti práva európskej únie, preto jednotlivé pojmy zo zákona o DPH musia byť vykladané eurokonformným spôsobom. Prameňom práva pri interpretácii týchto pojmov sú aj rozsudky Súdneho dvora Európskej únie. Relevantným rozsudkom v danom prípade je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-342/87 zo dňa 13.12.1989 vo veci Genius Holding BV, kde posudzovaným problémom bola právna otázka, či sa vzťahuje právo na odpočet DPH na daň, ktorá je splatná len z dôvodu, ţe je uvedená vo faktúre. V danom prípade daň, uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom obchodnou spoločnosťou S-THERM, s. r. o. bola splatná výlučne z dôvodu, ţe bola uvedená na vyššie označených faktúrach, a teda bola splatná
reţimu v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH (článok 21 ods. 1 písm. c/ šiestej smernice), pretoţe spoločnosť S-THERM, s. r. o. nebola v rozhodnom období uţ platiteľom DPH, keďţe jej bola registrácia preukázateľne zrušená k 31. marcu 2006. Právny záver Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku C-342/87 Genius Holding BV bol, ţe „právo na odpočet DPH
šiestej smernice, možno v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb inej zdaniteľnej osoby uplatniť, v zmysle čl. 17 ods. 2 smernice, len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti (výklad článku 17 ods. 2 písm. a/.) Právo na odpočet sa nevzťahuje na daň, ktorá je na základe článku 21 ods. 1 písm. c/ smernice, splatná len preto, že je to uvedené na faktúre.“ Napriek tomu, ţe tento rozsudok moţno na preskúmavanú vec aplikovať iba implicitne, najvyšší súd nezistil existenciu iného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý by explicitne uznal právo na odpočet dane, ak tovar bol dodaný neplatiteľom dane, ktorý bol povinný daň platiť
článku 21 ods. 1 písm. c/ šiestej smernice. Vzhľadom na to, pokiaľ neexistuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, ktorý by detailizoval a bliţšie špecifikoval právnu situáciu odpočtu DPH z dodávky uskutočnenej neplatiteľom, ktorý je povinný platiť daň a ktorý by nastavil právny reţim odlišne, je za danej situácie nevyhnutné hodnotiť postup správcu dane a ţalovaného ako správny. 9 5Sţf/70/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), keď pri nedostatku relevantných ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd
4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.