2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2662/2010-1410 zo dňa 27.01.2011 v spojení s rozhodnutím Colného úradu 5Sžf/62/2011 2 Žilina č. 39729/2009 zo dňa 02.12.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 39729/2009-6031 zo dňa 02.12.2009, ktorým Colný úrad Žilina
i/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v súvislosti s konaním o povolení obnovy konania vo veci právoplatného rozhodnutia o vzniku colného dlhu Colného úradu Žilina č. j. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998, konanie zastavil z dôvodu, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004 a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 2 zákona o správnom konaní, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia toto rozhodnutie zruší alebo ho zmení. Krajský súd uviedol, že nie je možné zastaviť konanie
1 písm. i/ správneho poriadku z dôvodu prekážky veci už raz právoplatne rozhodnutej. Žalobca totiž nepodal návrh v rovnakej veci o ktorej už raz správny orgán právoplatne rozhodol, ale návrh, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté z dôvodu, že žalovaný aplikoval ustanovenie § 65 ods. 2 správneho poriadku tak, že zrušil rozhodnutie o povolení obnovy konania. V ostatnom poukazuje krajský súd na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10S/32/2005 zo dňa 04.11.2005, v ktorom je presne a jasne stanovený ďalší postup žalovaného v konaní o návrhu na obnovu konania. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 740,31 eura, ktorá suma predstavuje náhradu súdneho poplatku vo výške 66 eur, a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 674,31 eura za štyri úkony právnej služby v roku 2011 po 123,50 eura ako aj štyrikrát paušál po 7,41 eura, vrátane 20 % DPH, za jeden úkon právnej služby v roku 2011 vo výške 30,88 eura a jedenkrát paušál vo výške 7,41 eura, vrátane 20 % DPH. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 5Sžf/62/2011 3 Žalovaný poukazoval na to, že colný úrad rozhodnutím č. 39729/2009-6031 zo dňa 02.12.2009 zastavil konanie v súvislosti s konaním o povolení obnovy konania vo veci právoplatného rozhodnutia o vzniku colného dlhu č. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998 z dôvodu, že v tej istej veci sa rozhodlo rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004, ktorým bolo v mimo odvolacom konaní zrušené rozhodnutie colného úradu č. 219/4-1/2/2004 zo dňa 24.02.2004, ktorým colný úrad povolil obnovu konania vo veci rozhodnutia o vzniku colného dlhu č. 16-6021/98 zo dňa 08.01.
názoru žalovaného v tomto rozsudku nie je uvedený žiaden presne a jasne stanovený postup v konaní o návrhu na obnovu konania, ale uvádza sa v ňom len to, že colný úrad bude musieť vykonať príslušné dokazovanie za účelom čo najobjektívnejšieho zistenia materiálnej pravdy a enunciát tohto rozsudku neukladá colnému úradu povinnosť vykonať obnovu konania, iba zrušuje rozhodnutie colného úradu, ktorým bolo zastavené konanie vo veci povolenia obnovy konania a vec vracia na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou dôvodov, pre ktoré colný úrad konanie zastavil, konkrétne nesúhlasil s použitím ustanovenia § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku. Tento rozsudok
názoru žalovaného vôbec nevylúčil možnosť, že colný úrad po opätovnom posúdení predmetnej právnej veci v súlade so zisteným skutkovým stavom zistí existenciu zákonného dôvodu na zastavenie konania
1 písm. i/ správneho poriadku a konanie zastaví. V danej veci (vo veci obnovy konania) bolo vydané rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004, ktorým bolo v mimo odvolacom konaní zrušené rozhodnutie colného úradu č. 219/4-1/2/2004 zo dňa 24.02.2004, ktorým bola obnova konania povolená. Dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie o povolení obnovy konania zrušené sa nezmenili a stále trvajú. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie zo dňa 18.10.2011 navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť, zotrvajúc na dôvodoch žaloby a pridržiavajúc sa svojich predchádzajúcich podaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP 5Sžf/62/2011 5 a § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2662/2010-1410 zo dňa 27.01.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 39729/2009-6031 zo dňa 02.12.2009, ktorým colný úrad
i/ správneho poriadku konanie vo veci povolenia obnovy konania týkajúceho sa právoplatného rozhodnutia o vzniku colného dlhu Colného úradu Žilina č. j. 16- 6021/98 zo dňa 08.01.1998 zastavil, keďže v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004 a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Rozhodujúcim v danej veci je posúdenie, či žalovaný ako aj colný úrad postupovali správne, keď po zrušení rozhodnutia Colného úradu Žilina č. 219/4-1/2/2004 zo dňa 24.02.2004 o povolení obnovy konania, rozhodnutím žalovaného v mimo odvolacom konaní (§ 65 správneho poriadku) č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/12924/2004-75 zo dňa 15.11.2004, bolo konanie
1 písm. i/ správneho poriadku zastavené. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
1 správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné sa na návrh účastníka konania obnoví, ak: a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mat podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak, c/ neprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaním, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, d/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ako sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, 5Sžf/62/2011 6 e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo rozhodnutie sa dosiahli trestným činom.
1 správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
5 správneho poriadku proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.
1 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
2 správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právny m predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyselne boli čo najmenej dotknuté. Z citovaných ustanovení vyplýva, že cieľom postupu správneho orgánu v konaní o povolení, resp. nariadení obnovy konania je rozhodnúť len o tom, či sú splnené zákonné predpoklady na to, aby sa v budúcnosti vo veci nanovo konalo. Ak obnovu konania navrhuje účastník konania, príslušný správny orgán je povinný o takomto návrhu vždy rozhodnúť. Úlohou správneho orgánu v rámci postupu
je teda posúdiť, či existuje právoplatné rozhodnutie vo veci, či bolo ukončené konanie pred správnym orgánom, či nie je obnova konania vo veci vylúčená zákonom z dôvodu jej neprípustnosti, či návrh na obnovu konania bol podaný účastníkom konania v zákonom ustanovenej lehote a či je splnený aspoň jeden z dôvodov pre obnovu konania ustanovených v § 62 ods. 1 správneho poriadku. Ak správny orgán obnovu konania povolí, neznamená to ešte, že sa tým rozhodlo o napadnutom rozhodnutí. O tom sa rozhodne až na základe postupu
a až v tomto postupe sa zistí, či návrh účastníka konania bol opodstatnený (a preto sa pôvodné rozhodnutie zmení 5Sžf/62/2011 7 alebo zruší) alebo opodstatnený nebol (a nové rozhodnutie vo veci sa nebude líšiť od pôvodného napadnutého rozhodnutia). Konanie o povolení obnovy konania sa začína dňom, keď návrh na obnovu konania došiel príslušnému orgánu (§ 18 ods. 2 správneho poriadku) a končí rozhodnutím (§ 46 a 47 správneho poriadku), ktorým sa obnova konania buď povolí (nariadi) alebo zamietne. Do úvahy prichádza aj rozhodnutie o zastavení konania, avšak iba z dôvodov uvedených v ustanovení § 30 správneho poriadku. Proti rozhodnutiu o povolení (nariadení) obnovy alebo zamietnutí návrhu na obnovu konania sa možno odvolať, resp. podať rozklad v zákonom ustanovenej lehote 15 dní. Z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, že rozhodnutím č. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998 Colný úrad Žilina oznámil žalobkyni vznik colného dlhu v sume 5.282.499,- Sk (175.346,84 eura). Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.1998, keďže žalobkyňa sa proti nemu neodvolala. Dňa 24.10.2000 doručila žalobkyňa colnému úradu návrh na obnovu konania s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku. Colný úrad Žilina o tomto návrhu rozhodol rozhodnutím č. 3179/570-1/2/2002 zo dňa 15.01.2003 tak, že obnovu konania nepovolil. Oproti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodlo Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky tak, že rozhodnutím č. 11001/03/318/03/1 zo dňa 21.05.2003 napadnuté rozhodnutie colného úradu č. 3179/570-1/2/2002 zo dňa 15.01.2003 zrušilo a vrátilo colnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne Colný úrad Žilina rozhodnutím č. 219/4- 1/2/2004 zo dňa 24.02.2004 obnovu konania vo veci rozhodnutia Colného úradu Žilina č. 16- 6021/98 zo dňa 08.01.1998 povolil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.03.
piatej časti OSP upravujúcej správne súdnictvo preskúmava zákonnosť konkrétneho napadnutého rozhodnutia, ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal. Z citovaných rozhodnutí krajského ako aj najvyššieho súdu vyplýva, že rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bolo zrušené rozhodnutie colného úradu o povolení obnovy konania je v súlade so zákonom, keďže podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 správneho poriadku splnené neboli. Neznamená to však, že rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 21954/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004, ktorým bolo zrušené rozhodnutie colného úradu o povolení obnovy konania a ktoré bolo predmetom tohto súdneho prieskumu sa konanie o návrhu na obnovu konania končí. Ušlo zrejme pozornosti žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, že zrušením rozhodnutia o povolení obnovy sa konanie o obnove konania dostalo na začiatok, teda do štádia návrhu na povolenie obnovy konania o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo. Vzhľadom k tomu, že v zmysle ustanovení § 63 sa konanie o povolení obnovy konania končí rozhodnutím, a to buď pozitívnym, kedy správny orgán takémuto návrhu, po posúdení podmienok takéhoto konania vyhovie a obnovu konania povolí, alebo rozhodnutím negatívnym, kedy takémuto návrhu správny orgán nevyhovie. V každom prípade však musí správny orgán o takomto návrhu rozhodnúť. 5Sžf/62/2011 9 V danom prípade z vyššie uvedeného vyplýva, že neprichádza do úvahy zastavenie konania v zmysle § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku, kedy sa vyžaduje ako dôvod pre zastavenie konania prekážka veci už raz právoplatne rozhodnutej. Keďže v danom prípade bolo rozhodnutie o povolení obnovy konania zrušené, neexistuje o tomto návrhu žalobkyne zo dňa 24.10.2000 žiadne rozhodnutie. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho i súdneho spisu možno sa stotožniť s právnym názorom krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou správneho orgánu rozhodnúť o návrhu žalobkyne na obnovu konania s prihliadnutím na právny názor vyslovený už v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/68/2005-100 zo dňa 24.04.2008 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/64/2008 zo dňa 21.07.2009 pokiaľ ide o podmienky obnovy konania v predmetnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), pričom také vady konania pred krajským súdom, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti, resp. ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) nezistil. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal
4, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ich náhradu v sume 130,91 eura ktorá suma pozostáva z náhrady za jeden úkon právnej služby vykonaný 5Sžf/62/2011 10 v roku 2011 v sume 123,50 eura (písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 18.10.2011) plus 1 x paušál v sume 7,41 eura, plus 20 % DPH v sume 26,18 eura. Náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie Q. B. F. VYRVA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mierová 48/B, vedený v Československej obchodnej banke, a. s., č. ú. X. (§ 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), do troch dní. Pokiaľ právny zástupca žalobcu žiadal priznať aj ďalšie trovy ako prevzatie a prípravu zastúpenia, prvú poradu s klientom ako aj účasť na pojednávaní krajského súdu dňa 20.07.2011 v odvolacom konaní, odmena za takéto úkony právnej služby (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) mu už bola priznaná súdom prvého stupňa a pre odvolacie konanie ju nemožno účtovať osobitne. Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť colníctva pôsobiace na adrese Vazovova ulica 2, Bratislava, odvolací súd
4 OSP na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. augusta 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.