Obsah (10)

§ 50§ 492§ 4§ 64§ 250j§ 250i§ 250h§ 250b§ 219§ 250k

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžso/94/2014 Identifikačné číslo spisu: 1013201120 Dátum vydania rozhodnutia: 28.09.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 50ods.

2 písm.

1. a)a § 64 ods. 2 písm.
2. b)zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave so sídlom Limbová 12, 833 03 Bratislava, IČO: 001654 361 za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu na mieste nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pani X. H., ktoré vzniklo tým, že vyšetrenie pacientky s pozitívnou rodinnou onkologickou anamnézou a s diagnózou ulcerózna kolitída v gastroenterologickej ambulancii nebolo zrealizované objektívne, pretože neobsahovalo endoskopické vyšetrenie, ani iné pomocné zobrazovacie vyšetrenia a dávkovanie mesalazínu bolo znížené na 500mg raz denne. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že nepovažuje dôvody uvádzané v odvolaní za relevantné. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že uznal nárok poškodenej a je ochotný pristúpiť na mimosúdne urovnanie sporu, táto skutočnosť nie je dôležitá pre prejednávanú vec, keďže ide o odlišné súdne konania. V predmetnej veci sa konanie týkalo preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a nijako nesúviselo s uplatňovaním nárokov p. H.; za irelevantné žalovaný takisto považuje žalobcove tvrdenia ohľadne finančnej situácie žalobcu. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca v odvolaní nenamieta zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, a to ani vo vzťahu k výške uloženej pokuty a zdôrazňuje, že žalobca doposiaľ výšku uloženej pokuty vo vzťahu k svojej finančnej situácii nenamietal. V rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal neprimeranosť pokuty z odlišných dôvodov, s finančnou situáciou nesúvisiacich, pričom však ani v odvolaní nenamieta neprimeranosť, či až likvidačný charakter uloženej pokuty. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že v Slovenskej republike poskytuje zdravotnú starostlivosť viacero subjektov, ktoré sa nachádzajú vo finančnej strate. Zohľadnenie žalobcovho argumentu by mohlo viesť k vytvoreniu precedensu, v zmysle ktorého by každý poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti bol v istom zmysle chránený pred zákonným postihom zo strany žalovaného iba z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Zároveň žalovaný zdôrazňuje, že tvrdenia ohľadne finančnej situácie žalobcu nie sú podložené žiadnym dôkazom, ako aj skutočnosť, že moderačné oprávnenie súdu je dôvodné vtedy, ak ide o postih za správny delikt zrejme neprimeraný. Žalovaný má za to, že v predmetnej veci pokuta bola uložená v primeranej výške, vzhľadom na čo navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. V priebehu odvolacieho konania doručil žalobca tunajšiemu súdu tiež dohodu o urovnaní medzi Slovenskou zdravotníckou univerzitou v Bratislave a X. H., predmetom ktorej je urovnanie všetkých nárokov zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví vadným výkonom zdravotnej starostlivosti prof. MUDr. A. v pracovnom pomere u žalobcu. Účastníci sa dohodli, že Slovenská zdravotnícka univerzita uhradí pani X. H. v plnom rozsahu požadovanú sumu náhrady 20 091 eur v zmysle splátkového kalendára

zmluvy.

§ 492ods.

2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami O.s.p.

§ 4ods.

3 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

§ 50ods.

2 písm. a zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne,40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1,

závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov, môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).

§ 64ods.

2 písm. b zákona o zdravotných poisťovniach úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.

§ 250jods.

5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.

§ 250iods.

2 O.s.p. ak správny orgán

osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie

tretej časti druhej hlavy.

§ 250hods.

1 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote

§ 250b

.

§ 250bods.

1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

§ 219ods.

1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a odvolací návrh žalobcu na rozhodnutie súdu o znížení sankcie v tzv. plnej jurisdikcii, teda postupom

ustanovenia § 250j ods. 5 v spojení s § 250i O.s.p. Zakotvenie princípu plnej jurisdikcie do slovenského právneho poriadku je výnimkou z pravidla, že správne súdy nie sú súdmi skutkovými, nevykonávajú dokazovanie a nenahrádzajú rozhodovaciu činnosť správnych orgánov, ale na podklade správnym orgánom zisteného skutkového stavu preskúmavajú zákonnosť správnych rozhodnutí. Bolo judikované, že pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie za správny delikt, je výška uloženej sankcie výsledkom správneho uváženia zo strany správneho orgánu a súd iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 OSP), či je v súlade s pravidlami logického myslenia, a či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnymi procesnými postupmi. Preto, ak chce rozhodnutie správneho orgánu o výške sankcie zmeniť a nahradiť ho vlastným rozhodnutím, musí si pre toto svoje rozhodnutie obstarať dostatok podkladov (zopakovaním dokazovania alebo vykonaním nového dokazovania) a musí v tomto smere svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodniť. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/134/2008 zo dňa 18.02.2009)

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2 Sž-o-KS 56/2006 moderačné oprávnenie súdu, t. j. možnosť upustiť od potrestania, alebo znížiť výšku uloženej sankcie je dôvodné vtedy, ak ide o postih za správny delikt zrejme neprimeraný. Využitie moderačného oprávnenia súdu v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy vtedy, ak správny súd môže rozhodnúť o upustení od potrestania alebo znížení sankcie na základe skutkového stavu, ktorý zistili správne orgány, prípadne na základe dokazovania, ktoré vykonal súd. Nemôže ísť však o doplnenie dokazovania v zásadnom smere. Je teda zrejmé, že zákonodarca zamýšľal moderačné oprávnenie správnych súdov ako výnimočný právny inštitút a správny súd pri jeho použití nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy. Ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny. Preventívny význam postihu nespočíva iba v účinkoch vo vzťahu k žalobcovi. Postih za iný správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Moderačné oprávnenie súdu, t.j. možnosť upustiť od potrestania alebo znížiť výšku uloženej sankcie, je dôvodné vtedy, ak ide o postih za správny delikt zrejme neprimeraný. Je potom potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobcu, ktorý navrhuje využitie moderačného práva súdu, zaťažuje bremeno tvrdenia, že sankcia, ktorú mu žalovaný uložil, je zrejme neprimeraná a zároveň povinnosť pravdivosť tohto tvrdenia preukázať. Nie je možné stotožňovať tvrdenia o zlej finančnej situácii s neprimeranosťou postihu. Žalobca netvrdil, že by pokuta, uložená mu žalovaným v prejednávanej veci mala na neho neprimerané, či až likvidačné účinky, iba uvádzal, že takýto postup súdu uľahčí splnenie jeho záväzku voči poškodenej pani X. H.. Takáto skutočnosť však nie je dôvodom na využitie moderačného oprávnenia. Ide o dva rozdielne nároky, kedy žalobca neuviedol relevantný dôvod, prečo by si ich plnenia mali navzájom odporovať, resp. prečo by plnenie voči pani H. spôsobovalo neprimeranosť pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím. Zatiaľ čo v jednom prípade ide o súkromnoprávny vzťah náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola poškodenej spôsobená, v prejednávanej veci bola pokuta uložená za porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Povinnosť zdravotníckeho zariadenia poskytovať zdravotnú starostlivosť správne je nezávislá na skutočnosti, či nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti bola spôsobená ujma pacientovi, resp., či si uplatnil nárok na náhradu takejto ujmy. Žalovanému zákon zveril právomoc vykonávať dohľad nad plnením tejto povinnosti a jej prípadné neplnenie sankcionovať. V právnom štáte nie je prípustné, pokiaľ jedno konanie je príčinou vzniku viacerých záväzkov, predpokladať, že plnením jedného takto vzniknutého záväzku dôjde k zániku, či zníženiu povinnosti plniť ďalšie záväzky. Naviac,

§ 250iods.

1 veta prvá O.s.p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané 25.03.2013, pričom k dohode o urovnaní došlo až 11.12.2014. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na zásadu koncentrácie, kedy v žalobe žalobca využitie plnej jurisdikcie nenavrhol, a preto nie je ani možné postupovať týmto spôsobom v odvolacom konaní. Výšku pokuty žalovaný odôvodnil neposkytnutím riadnej starostlivosti v dôsledku nesprávnej liečby (komplexne špecifikovanej v druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu), ktorá u pacientky s pozitívnou rodinnou anamnézou bola dlhodobo poddávkovaná, bez odborného sledovania v období od apríla 2010 do apríla 2011, s následným zistením adenokarcinómu s priamym šírením do okolia; z toho dôvodu uložil pokutu vo výške jednej polovice z horného zákonného limitu.

názoru odvolacieho súdu správne uváženie, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, je v súlade s pravidlami logického myslenia, pričom podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Vzhľadom na uvedené argumenty tunajší súd odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. júla 2014 č.k. 5S/155/2013-73

§ 219ods.

1 a 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol

§ 250kods.1 O.s.p.

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.