2 O.s.p. Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 1. decembra 2011 sp. zn. 10 Co 171/2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom v zostávajúcej časti súd ţalobu zamietol a vo výroku o trovách konania. Vyslovil, ţe vo zvyšku sa rozsudku okresného súdu nedotýka. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa o aplikácii zákona č. 258/2001 Z.z. V danom prípade bola preukázaná výška poskytnutého úveru na základe čerpania z platobnej karty v sume 687,12 € ako aj ďalšia skutočnosť, ţe ţalovaný uhradil svoj dlh v sume 284,80 €. Keďţe je plne opodstatnený záver o bezúročnosti tohto úveru, ţalovanému zostáva zaplatiť zostatok nesplateného úveru v sume 402,33 €. Zmluvná pokuta má sankčný charakter, postihuje účastníka, ktorý nesplní svoju povinnosť zaplatiť svoj dlh riadne a včas. Pre prípad tohto porušenia si účastníci dojednali v zmluve zmluvnú pokutu vo výške 8 % z kaţdej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania dlţník viac neţ 30 dní (v tomto prípade predstavuje zmluvná pokuta 16,80 €). Ďalej vzniklo ţalobkyni právo na zaplatenie poplatku za upomienku 3,32 € a poplatku za vstup do vymáhania 16,60 € (spolu teda 439,05 €). Vo zvyšku aj odvolací súd povaţoval nárok ţalobkyne za nedôvodný a jej odvolanie v tomto smere za neopodstatnené. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Odňatie moţnosti konať pred súdom ţalobkyňa videla v nedostatku riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Uviedla, ţe odvolací súd sa stotoţnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku a len na zvýraznenie jeho 3 2 Cdo 187/2012 správnosti sa vyjadril k niektorým okolnostiam, ktoré ţalobkyňa namietala. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu je uvedené, ţe ţalobkyňa nepreukázala obligatórnu náleţitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, preto je potrebné poskytnutý úver povaţovať za bezúročný a bez poplatkov. Prvostupňový a aj odvolací súd iba skonštatoval absenciu údaja o ročnej percentuálnej miery nákladov bez akéhokoľvek bliţšieho zdôvodnenia. Rozhodnutia súdov sú v tejto časti zmätočné, nedostatočne odôvodnené a ţalobkyni nie je zrejmé na základe akých skutočností prvostupňový a aj odvolací súd dospel k uvedenému záveru. Rozhodnutia ďalej povaţuje aj za nepreskúmateľné, čo ţalobkyňa označila ako vadu v zmysle § 241 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou ţalobkyne, neobjasnil na základe čoho dospel k uvedeným záverom a ţalobkyni nárok priznal len čiastočne. Ďalej poukázala aj na to, ţe vec bola nesprávne právne posúdená (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Súdy pochybili v tom smere, keď poskytnutý úver povaţovali za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov. Poukázala aj na princíp právnej istoty v súvislosti s rôznorodosťou rozhodovacej praxe prvostupňových súdov Slovenskej republiky. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd 4 2 Cdo 187/2012 vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4.
5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu
prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. V danej veci bolo dovolaním ţalobkyne napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu v časti o peňaţnom plnení v sume 255,24 € (694,29 € - 439,05 €) a táto suma nedosahuje trojnásobok minimálnej mzdy v čase podania ţaloby. Minimálna mzda v deň podania ţaloby, t.j. 25. novembra 2010 bola v zmysle nariadenia vlády č. 441/2009 Z.z. stanovená sumou 307,70 € a jej trojnásobok predstavuje sumu 923,10 €. Preto je dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu
uvedeného ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
zákona bol potrebný,
2 písm. b/ O.s.p. ako ţalobkyňa vo svojom dovolaní uviedla). Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Ústavný súd
konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky 6 2 Cdo 187/2012 nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd sa vyjadril aj k námietkam ţalobkyne uvedených v odvolaní. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Pokiaľ dovolateľka namietala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) je potrebné uviesť, 7 2 Cdo 187/2012 ţe tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (s poukazom na tieto vady moţno odôvodniť len procesne prípustné dovolanie), sama osebe však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolateľka ďalej svoje dovolanie odôvodnila aj s poukazom na § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, rovnako však samo osebe prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Pre úplnosť k dovolacej námietke porušenia princípu právnej istoty v súvislosti s rôznorodosťou rozhodovacej praxe prvostupňových súdov Slovenskej republiky dovolací súd uvádza, ţe poţiadavka právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery verejnosti nezahŕňa právo na jednotnosť judikatúry (pozri Atanasovski v. „the Former Yugoslav Republic of Macedonia“, č. 36815/03, § 38, 14. január 2010). Moţnosť existencie kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou kaţdého súdneho systému, ktorý je zaloţený na systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej jurisdikcie (porovnaj Santos Pinto v. Portugal, č. 39005/04, § 41, 20. máj 2008). Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne
1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. So zreteľom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. 8 2 Cdo 187/2012 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. júla 2012 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.