Dlţník je tak i naďalej povinný plniť svojmu pôvodnému veriteľovi. Plnením tomu, na koho mala pohľadávka
neplatnej zmluvy prejsť, jeho dlh nezaniká. O trovách konania súd rozhodol
1 O.s.p. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobkyne uznesením z
8 a § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
predpisov účinných do 31. decembra 2004 na základe právoplatného rozhodnutia úradu. Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
predpisov účinných do
predpisov účinných do
1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p. 3 2 Cdo 160/2012 Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Uviedla, ţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom a poukázala na § 2 O.s.p., čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., čl. 6 ods. 1 Prvého dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ustanovenie § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje postup pri predpisovaní pohľadávok voči platiteľom, resp. neplatiteľom poistného. Predmetným postupom zdravotná poisťovňa získa platobný výmer ako exekučný titul na vymoţenie svojej pohľadávky. Na takýto postup je oprávnená výlučne zdravotná poisťovňa. Ţalobkyňa uviedla, ţe v danej veci nie je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak ako uviedol odvolací súd. Rozhodnutie odvolacieho súdu navodilo právny stav, kedy na ţalobkyňu bola postúpená existujúca pohľadávka na zaplatenie poplatku z omeškania z dlţného poistného, ale o nároku na zaplatenie tejto pohľadávky má
názoru odvolacieho súdu právomoc rozhodnúť úrad, ktorý nemôţe ani len začať konanie na základe návrhu ţalobkyne. Pretoţe úrad nie je oprávnený konať so ţalobkyňou, a súd konanie zastavil (vo veci meritórne nerozhodol), ţalobkyni tak súd odoprel spravodlivosť. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďţe ide o dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu (§ 243a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením ako aj rozhodnutie okresného súdu je potrebné zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je
zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa 4 2 Cdo 160/2012 zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich označil dovolateľ, ale aj
ich obsahu. Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ustanovenú v § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ nenamietala a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Dovolací súd posudzoval, či konanie nie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Po preskúmaní danej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov sú nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne 5 2 Cdo 160/2012 iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. V danej veci sa ţalobkyňa voči ţalovanému domáha zaplatenia 21,84 € titulom dlţného poistného na zdravotné poistenie ako i poplatku z omeškania vo výške 0,2 % z dlţnej čiastky 21,84 € denne od 8.9.1998 do zaplatenia. Súd prvého stupňa uzavrel, ţe zmluva o postúpení pohľadávky (ktorá je predmetom tohto konania) bola uzavretá v rozpore s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka a preto je absolútne neplatná
Okresný súd vzhľadom na uvedené ţalobu zamietol. Odvolací súd posúdil vec inak, keď ustálil, ţe v danej veci nie je daná právomoc súdu, rozsudok súdu prvého stupňa preto zrušil, konanie zastavil a vec postúpil na ďalšie konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. 6 2 Cdo 160/2012 Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. Z rozhodnutí súdov oboch stupňov (z rozsudku okresného súdu ako aj z uznesenia krajského súdu) nie je zrejmé, na základe čoho v podstate ţalobkyňou uplatnená pohľadávka vznikla, t.j. čo bolo podkladom na podanie ţaloby. V spise sa totiţ ţiadny platobný výmer nenachádza. V prípade, ţe sa súdy s touto okolnosťou v odôvodnení svojho rozhodnutia/rozhodnutí nevysporiadajú (ako v tomto prípade), bude akýkoľvek ich záver zaujatý v prejednávanej veci vyznievať ako predčasný a odôvodnenie rozhodnutia je potom v dôsledku toho nepreskúmateľné a zmätočné, nedostatočné. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch stupňov nie je zistiteľné, z čoho vychádzali, keď konštatovali, ţe predmetom konania je dlţné poistné spolu s poplatkom z omeškania. Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti ako ani ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. júla 2012 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. Za správnosť vyhotovenia : predseda senátu Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.