Obsah (10)

§ 518§ 16§ 17§ 205§ 21§ 228§ 207§ 247§ 8§ 48

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Urto/7/2016 Identifikačné číslo spisu: 3016000011 Dátum vydania rozhodnutia: 29.09.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 518ods.

4 Tr. por. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 15. augusta 2016, sp. zn. 23Ntc/203/2016 v bode I. sa z r u š u j e . II.

§ 16ods.

1 písm. i/ zák. č. 549/2011 Z. z. uznanie rozsudku Krajského súdu v Brne, Česká republika, zo

1. decembra 2011, sp. zn. 10 T 5/2011, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, z
2. júla 2012, sp. zn. 5 To 44/2012, a vykonanie trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov uloženého označenými rozsudkami občanovi Slovenskej republiky G. T., nar. XX. I. XXXX v W., trvale bytom P. P., okres Trenčín, t. č. vo väznici v Českej republike sa o d m i e t a. III. Vo vzťahu k bodu II. napadnutého rozsudku ostáva výrok rozsudku nedotknutý. Odôvodnenie Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z
3. augusta 2016, sp. zn. 23Ntc/203/2016, rozhodol, že

§ 17ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí“) sa uznáva: v bode I. rozsudok Krajského súdu v Brne, Česká republika, sp. zn. 10 T 5/2011, zo 6. decembra 2011 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 5 To 44/2012, z 11. júla 2012, ktorým bol odsúdený G. T. uznaný za vinného zo skutkov kvalifikovaných v bode 1/, 3/ - 11/, 16/ - 24/ ako zvlášť závažný zločin krádeže

§ 205ods.

1 písm. b/, ods. 2, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. a/ českého Trestného zákonníka, čiastočne dokonaný, čiastočne v štádiu pokusu

§ 21ods.

1 českého Trestného zákonníka, v bode 1/, 3/ - 11/ ako prečin poškodenia cudzej veci

§ 228ods.

1 českého Trestného zákonníka a v bode 1/ ako prečin neoprávneného užívania cudzej veci

§ 207ods.

1 českého Trestného zákonníka a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov vo väznici s ostrahou a súčasne sa uvedený trest vykoná na území Slovenskej republiky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 18 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.). Rozsudok sa nevzťahoval na výroky o treste vyhostenia, zákazu činnosti a treste prepadnutia veci uložených odsúdenému G. T., ani na výroky týkajúce sa odsúdených S. I., K. T., C. I., I. Y., C. O. a B. T.. v bode II. rozsudok Okresného súdu v Jihlave, Česká republika, sp. zn. 1 T 108/2009, z 15. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne, sp. zn. 42 To 297/2009, z 5. mája 2010, ktorým bol odsúdený G. T. uznaný za vinného z trestného činu krádeže

§ 247ods.

1 písm. b/, ods. 3 písm. b/ českého Trestného zákonníka čiastočne v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 českého Trestného zákonníka a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov vo väznici s dozorom a súčasne sa uvedený trest vykoná na území Slovenskej republiky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 18 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Rozsudok sa nevzťahoval na povinnosť o náhrade škody, ani výroky týkajúce sa odsúdeného K. T.. Proti rozsudku podal odsúdený G. T. v zákonnej lehote odvolanie s tým, že žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a uznanie odmietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zhoršuje jeho postavenie. V novembri bude mať vykonaných 6 rokov trestu odňatia slobody a

uznesenia Okresného súdu v Břeclavi bude môcť požiadať o podmienečné prepustenie (po výkone 3-ročného trestu a polovice 6-ročného trestu). Na výkon trestu odňatia slobody mal byť zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák., nie do ústavu so stredným stupňom stráženia. V Českej republike by mohol byť prepustený na slobodu po výkone polovice trestu a v Slovenskej republike až po 2/

1. Odvolaciemu súdu navrhol vyžiadať správu na odsúdeného z väznice v Břeclavi a pripojiť spis Okresného súdu v Břeclavi, v ktorom sa nachádza uznesenie súdu z
2. júla 2015 o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie. Prokurátor sa k odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie odsúdeného G. T. je čiastočne dôvodné vo vzťahu k bodu I. napadnutého rozsudku (uznaniu rozsudku Krajského súdu v Brne v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci), avšak z iných dôvodov, ako uvádza odsúdený.

§ 16ods.

1 písm. i/ zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia, ak dĺžka výkonu trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná, je kratšia ako šesť mesiacov. Z osvedčenia Krajského súdu v Brne (č.l. 2-15) vyplýva, že odsúdený si k

1. marcu 2016, t.j. ku dňu vyhotovenia osvedčenia, vykonal v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 10 T 5/2011 trest odňatia slobody v trvaní 1921 dní, pričom do konca trestu, ktorý má byť
2. novembra 2016, ostávalo 8 mesiacov. V čase doručenia osvedčenia a predmetných rozsudkov Krajskému súdu v Trenčíne
3. apríla 2016 bol zvyšok trestu odňatia slobody dlhší ako 6 mesiacov. Krajský súd v Trenčíne rozhodoval
4. augusta 2016, kedy odsúdenému zostávalo vykonať 3,5 mesiaca. V súčasnosti zvyšok trestu predstavuje už len necelé 2 mesiace. Ustanovenie § 16 ods.1 písm. i/ zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí neupravuje okamih, ku ktorému sa prihliada na dĺžku trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná. V tejto súvislosti sa potom vynára otázka, či dĺžku zvyšku vykonávaného trestu treba posudzovať ku dňu doručenia osvedčenia alebo ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa, resp. odvolacieho súdu. Ak by sa predmetné ustanovenie vykladalo tak, že stačí dodržanie 6-mesačného zvyšku trestu ku dňu doručenia osvedčenia, mohla by nastať situácia, že z dôvodu liknavosti súdov by odsúdený medzičasom úplne vykonal trest, čím by sa uznávacie konanie a realizácia výkonu rozhodnutia stali bezpredmetnými, resp. by odsúdený bol odovzdaný na územie Slovenskej republiky len na výkon nepatrnej časti trestu. Takýto postup by bol nielen v neprospech odsúdeného, ale aj v rozpore s hospodárnosťou konania. Odvolací súd preto zastáva názor, že na dĺžku trestu, ktorý má odsúdený ešte vykonať, je potrebné prihliadať v každom štádiu konania. Krajský súd v Trenčíne teda pochybil, keď ku dňu vyhlásenia rozsudku neskúmal dĺžku zostatku trestu, ktorý by si mal odsúdený po uznaní rozhodnutia vykonať v Slovenskej republike. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ostávalo odsúdenému vykonať 3,5 mesiaca z trestu uloženého Krajským súdom v Brne v spojení s Vrchným súdom v Olomouci, bol prítomný obligatórny dôvod odmietnutia uznania rozhodnutí. Odvolací súd preto uznanie uvedených rozsudkov a výkonu trestu vo výmere 6 rokov odmietol. Vo vzťahu k bodu II. napadnutého rozsudku (uznaniu rozsudku Okresného súdu v Jihlave, Česká republika, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne), odvolací súd pochybenia nezistil. Ako vyplýva z osvedčenia Okresného súdu v Jihlave z
5. marca 2015 (č.l. 81-83), odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1095 dní (3 roky), ktorého výkon by mal nastúpiť
6. novembra 2016 po vykonaní trestu odňatia slobody v inej veci (Krajského súdu v Brne, sp. zn. 10 T 5/2011). Nie je preto v súlade so skutočnosťou tvrdenie odsúdeného, že trest odňatia slobody vo výmere 3 roky už vykonal. Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok, odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa. Odsúdený je občanom Slovenskej republiky, kde má trvalý pobyt a skutky, pre ktoré boli rozhodnutia vydané, sú trestné aj na území Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa odsúdeného taktiež správne zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko bol v Českej republike zaradený do väznice s dozorom. Odvolací súd nad rámec rozhodnutia uvádza, že odlišné podmienky na podmienečné prepustenie vo vykonávajúcom štáte nie sú dôvodom odmietnutia uznania rozhodnutia. Napriek uvedenému sa odsúdenému vykonávaním trestu vo výmere 3 rokov na území Slovenskej republiky postavenie nezhorší, keďže skutky, za ktoré bol odsúdený Okresným súdom v Jihlave v spojení s Krajským súdom v Brne, by boli

slovenského Trestného zákona kvalifikované ako prečin krádeže, z ktorého výkonu možno podmienečne prepustiť po vykonaní polovice trestu (za splnenia ďalších podmienok). Odvolací súd tiež nevyhovel návrhu odsúdeného na vyžiadanie správy z väznice v Břeclavi a pripojenie spisu Okresného súdu v Břeclavi, pretože tieto nie sú pre rozhodnutie súdu podstatné. Vzhľadom na čiastočné pochybenie súdu prvého stupňa, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.