Najvyšší súd Slovenskej republiky 10Sžd/43/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JU

opravným uznesením č. k. 6S/5376/2010-50 zo

1. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/5376/2010-34 zo
2. novembra 2010

opravným uznesením č. k. 6S/5376/2010-50 zo

1. novembra 2011 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e 2 10Sţd/43/2011 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Michalovce, ODI rozhodnutím zo dňa
2. januára 2010 č. ORP-358/DI-S-2009 uznalo ţalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. l písm. a/ a j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil porušením ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a to na tom skutkovom základe, ţe v obci T. dňa
3. júna 2009 v čase o 22:40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. P., evidenčného čísla M. na parkovisku pri miestnom pohostinstve, kde po spozorovaní k nemu sa pribliţujúceho sluţobného motorového vozidla s označením Polícia s vozidlom zastavil a presadol sa na miesto spolujazdca, následne pri kontrole policajnou hliadkou odmietol vykonať dychovú skúšku a po poučení hliadkou vyšetrenie odberom krvi neţiadal a odmietol predloţiť doklady potrebné k vedeniu vozidla. Ţalobcovi bola podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov uloţená pokuta vo výške 800 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 48 mesiacov. Ţalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím zo
4. februára 2010 č. KRP-19/DI-1-2009 z dôvodu neúplnej právnej kvalifikácie skutku zmenil výrok tak, ţe vypustil pôvodný výrok a nahradil ho novým, ktorý bol odlišný len o doplnenie porušenia § 137 ods. 2 písm. b/ a j/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Ostatné časti výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ostali nezmenené. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého je účastník cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz policajta, ako aj na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. b/ a j/ tohto zákona, podľa ktorých neuposlúchnutie takéhoto príkazu a nepodrobenie sa vyšetreniu na zistenie alkoholu sú kvalifikované ako porušenie pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom. Pri svojom rozhodovaní o odvolaní ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu ţalovaný vychádzal z obsahu záznamu o podaní vysvetlenia členov hliadky 00 PZ V., v ktorom je podrobne opísaný priebeh skutkového deja. Výpovede svedkov M. M., R. Š. a P. B. ţalovaný vyhodnotil ako účelové v snahe pomôcť obvinenému vyhnúť sa trestu za spáchaný priestupok. V súvislosti s vyjadreniami ţalobcu v rámci prvostupňového konania o tom, ţe 3 10Sţd/43/2011 v predmetnom čase bola tma a pršalo, z miesta kde policajti vychádzali, nebola priama viditeľnosť na vozidlo ţalobcu, a taktieţ ţe nepoţíval alkoholické nápoje, pretoţe ráno išiel do práce a dychovú skúšku vykonáva kaţdé ráno v práci, ţalovaný poukázal na vyjadrenie Obce T., podľa ktorého verejné osvetlenie bolo zapnuté asi od 20:30 hod. do 23:00 hod. a podľa vyjadrenia zamestnávateľa ţalobcu tento dňa 12.6.2009 čerpal náhradné voľno a dňa 13.6.2009 odpracoval zmenu od 17:45 hod. Pri posudzovaní uloţenej sankcie ţalovaný konštatoval, ţe bolo prihliadnuté na to, ţe odmietnutie dychovej skúšky je váţne porušenie zákona a správny orgán bral do úvahy, ţe ţalobca odmietol predloţiť doklady potrebné k vedeniu vozidla, ako aj svojím konaním na mieste priestupku sa snaţil zmariť objasňovanie priestupku. Od roku 2005 je to uţ šiesty dopravný priestupok ţalobcu, čo svedčí o jeho nedisciplinovanosti v cestnej premávke. Krajský súd v Košiciach o ţalobe podanej J. B. v zákonnej lehote rozhodol tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného Krajského riaditeľstva PZ, Krajský dopravný inšpektorát Košice zo
5. februára 2010 č. KRP-19/DI-1-2010, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Michalovce, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa
6. januára 2010 č. ORP-358/DI-S-2009 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe postup správneho orgánu prvého stupňa spočívajúci v tom, ţe po prerušení konania podľa § 69 zabezpečoval dôkazy vo forme vyjadrenia svedkov a nevypočul ich ako svedkov na ústnom pojednávaní za prítomnosti ţalobcu, ktorý by sa tak mohol oboznámiť s ich výpoveďou a mal by moţnosť klásť im otázky, predstavuje takú chybu správneho konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia o postihu ţalobcu za priestupok. Z týchto dôvodov súd bez meritórneho preskúmania veci z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil ţalobou napadnuté rozhodnutia a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Proti predmetnému rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný. V odôvodnení v podstate uviedol, ţe napriek výsluchom svedkov počas prerušeného správneho konania neboli upreté ţiadne práva ţalobcu v správnom 4 10Sţd/43/2011 konaní, pretoţe sa po skončení prerušenia konania a na ďalšom ústnom pojednávaní mohol oboznámiť s celým spisovým materiálom zahrňujúcim aj sporné výpovede, mohol sa k nim vyjadriť, namietať, či ţiadať ich doplnenie alebo opravu , avšak ţalobca toto svoje právo nevyuţil a nie je preto namieste tvrdiť, ţe prvostupňový správny orgán sa dopustil chyby, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia o priestupku. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe s ním nesúhlasí, nakoľko povaţuje napadnutý rozsudok krajského súdu za správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 10ods.

2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 211a nasl.

O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa

1. novembra 2010, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca ţalobcu, ktorý mal moţnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci. Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
2. júla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). 5 10Sţd/43/2011 Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojeného spisu, súčasťou ktorého je aj spis administratívny, odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného zo
3. februára 2010 č. KRP-19/DI-1-2010, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Michalovce, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa
4. januára 2010 č. ORP-358/DI-S-2009, ktorými bol ţalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/ a j/ zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, ako uţ bolo uvedené. Podľa § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Uznesenie Okresného dopravného inšpektorátu v Michalovciach z
5. septembra 2009 bolo podľa jeho odôvodnenia vydané z dôvodu, ţe pre objektívne meritórne rozhodnutie v danej veci správny orgán vypočuje svedkov navrhovaných J. B., a to R. Š., nar.X., bytom T. a P. B., nar. X., bytom T., ako aj dopočuje v danej veci M. M. Toto rozhodnutie je samo osebe v rozpore so zákonom a zakladá v konečnom dôsledku krajským súdom správne vytknuté nedostatky rezultujúce aţ do porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. 6 10Sţd/43/2011 Prerušenie správneho konania slúţi primárne len na odstránenie nedostatkov, ktoré bránia vykonaniu správneho konania, nie na samotné vykonávanie úkonov v správnom konaní. Práve naopak prerušenie konania bráni jeho vykonaniu. Podobne ako v trestnom konaní ani v správnom konaní nemoţno vypočúvať počas prerušenia správneho konania svedkov alebo vykonávať iné dôkazy, pretoţe v tomto štádiu konania nie sú splnené podmienky na jeho vykonanie v súlade so zákonom, a tým sa odníma stranám konania uplatniť svoje práva v plnom rozsahu, z toho napríklad v prerokúvanom prípade klásť svedkom otázky a vôbec byť prítomný pri ich vypočutí. Z tohto dôvodu je chybný postup Okresného dopravného inšpektorátu vo veci ţalovaného, ak namiesto odročenia ústneho pojednávania na nový termín zamenil odročenie s prerušením a prerušil konanie bez toho, aby na to boli zákonné dôvody, a vypočúval počas prerušenia konania svedkov. Ţalobca mal síce následne moţnosť sa s výpoveďami svedkov, ktorých vypočutie sám navrhol, oboznámiť na nasledujúcom ústnom pojednávaní, avšak tým nebolo moţné konvalidovať procesnú chybu správneho orgánu a prihliadať na tak vykonané úkony ako na úkony vykonané lege artis – v súlade s právom – podľa zákona. Je preto nevyhnutné tieto výsluchy zopakovať v riadnom ústnom konaní a dať moţnosť ţalobcovi v súlade s Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd, Ústavou Slovenskej republiky, ale aj nekonajúc v rozpore s ustanovením § 29 Správneho poriadku, vyjadriť sa v predpísanom konaní k vykonávaným dôkazom a navrhnúť prípadne ďalšie a neodňať mu tak právo na spravodlivý proces. Aţ následne bude prípadne moţné preskúmať vec aj v jej merite, pretoţe doterajšie konanie trpí tak závaţnou procesnou vadou, pre ktorú nie je moţné prihliadnuť na všetky doposiaľ vykonané úkony; z týchto dôvodov nebol doposiaľ ani náleţite zistený skutkový stav a nie je moţné objektívne vyhodnotiť ani správnosť právneho posúdenia konania ţalobcu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţnil so závermi krajského súdu. 7 10Sţd/43/2011 O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keď ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, vznikli trovy len z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si však v zákonnej lehote nevyčíslil a ţalovaný na ich náhradu nemá zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 4. júla 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková