Obsah (4)

§ 82§ 419§ 420§ 421

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1ObdoK/8/2023 Identifikačné číslo spisu: 7116215514 Dátum vydania rozhodnutia: 20.11.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 82

CSP, keď procesným úkonom oznámila svoj vstup do konania na strane žalobkyne a náležitým spôsobom odôvodnila a preukázala svoj právny záujem na výsledku konania, ktorý je daný tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z

1. októbra 2020 (ktorú predložila vo forme zaručenej konverzie) nadobudla pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania. S poukazom na ustanovenie § 425 CSP treba intervenientku na strane žalobkyne považovať za oprávnenú osobu na podanie dovolania.
2. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie (vrátane meritórneho dovolacieho prieskumu) uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 39.

§ 420písm.

f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 40.

§ 421ods.

1 písm.

1. b)CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 41. Dovolateľka podala dovolanie proti výroku III. rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu o určenie popretých pohľadávok zamietol a závislému výroku IV. o trovách odvolacieho konania. 42. Vo vzťahu k ustanoveniu § 420 písm.
2. f)CSP dovolateľka namietala nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý predchádzal vydaniu dovolaním napadnutého zmeňujúceho rozsudku a ktorým jej odvolací súd znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konkrétne, odvolací súd podľa názoru dovolateľky nepostupoval správne, keď sporným uznesením č. 1 nevyhovel návrhu žalobkyne, aby z konania na strane žalobkyne vystúpila spoločnosť MarS MS s.r.o. a na jej miesto vstúpila spoločnosť BEACH CLUB KOŠICE s. r. o. a sporným uznesením č. 2 nevyhovel návrhu intervenientky, aby z konania na strane žalobkyne vystúpila spoločnosť MarS MS s.r.o. a na jej miesto vstúpila intervenientka. Predmetnými procesnými rozhodnutiami bola dovolateľka vylúčená z možnosti uplatňovať svoje procesné práva a domáhať sa ochrany svojich práv. Z vyššie uvedeného vyplýva, že intervenientka de facto napáda procesný postup odvolacieho súdu, ktorý predchádzal vydaniu dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (výroky III. a IV.) a výsledkom ktorého sú právoplatné sporné uznesenia č. 1 a č. 2. 43. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm.
3. f)CSP sú:
4. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
5. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva, a to v takej miere, resp. intenzite, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. 44. Do obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR patrí aj právo účastníka konania (strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04). 45. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že pôvodnou žalobkyňou, ktorá podala žalobu, bola spoločnosť MarS KE s.r.o., ktorá zanikla (ex offo) výmazom z obchodného registra dňa 3. septembra 2020, t. j. po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie (16. septembra 2019) a po podaní odvolania žalovanou (Crow Arena s.r.o.). V danom prípade bol však ešte dňa 4. augusta 2020 (pred stratou procesnej subjektivity pôvodnej žalobkyne) podaný návrh na zmenu žalobkyne (nachádza sa v spise na č. l. 291 a nasl.), podľa ktorého mala spoločnosť MarS KE s.r.o. z konania vystúpiť a na jej miesto (na strane žalobkyne) mala vstúpiť spoločnosť MarS MS s.r.o., ktorá vyjadrila súhlas so svojím vstupom do konania na miesto doterajšej žalobkyne (ďalej aj „1. návrh na zmenu žalobkyne“). Ako právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv, o ktorých sa koná, bola uvedená (a k návrhu pripojená) Zmluva o postúpení pohľadávky z 19. júna 2020, uzavretá medzi MarS KE s.r.o. ako postupcom a MarS MS s.r.o. ako postupníkom (založená v spise na č. l. 294 a nasl.). Uznesením č. k. 3CoKR/1/2020-318 z 27. októbra 2021 (ktoré nie je napadnuté dovolaním) odvolací súd vyhovel návrhu, aby z konania na strane žalobkyne vystúpila spoločnosť MarS KE s.r.o. a na jej miesto vstúpila spoločnosť MarS MS s.r.o.. Odvolací súd návrhu žalobkyne vyhovel, pretože pôvodná žalobkyňa zanikla výmazom z obchodného registra dňa 3. septembra 2020, pričom sa jednalo o zánik právnickej osoby bez právneho nástupcu, čiže situáciu predpokladanú v ustanovení § 64 CSP (Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom). V odôvodnení uznesenia odvolací súd poukázal na to, že žalobkyňa preukázala, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv (postúpenie pohľadávky), o ktorých sa koná, na inú právnickú osobu, ktorá so vstupom do konania súhlasila [poznámka dovolacieho súdu: odvolací súd takto rozhodol síce už po zániku pôvodnej žalobkyne, avšak v súlade so závermi rozhodnutia NS SR sp. zn. 1ObdoV/45/2007 z 30. novembra 2009 (ZSP 29/2010), preto nešlo o nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, keďže rozhodujúce bolo to, že návrh na zmenu žalobkyne bol podaný ešte v čase, keď pôvodná žalobkyňa disponovala právnou a tým aj procesnou subjektivitou]. 46. V priebehu odvolacieho konania dňa 16. októbra 2020 spoločnosť MarS MS s.r.o. podala ďalší návrh na zmenu žalobkyne (podpísal ho Martin Sokáč ako konateľ), ktorým navrhla, aby do konania na strane žalobkyne vstúpila spoločnosť BEACH CLUB KOŠICE s. r. o. (ďalej aj „2. návrh na zmenu žalobkyne“), pričom jeho prílohou bola Zmluva o postúpení pohľadávky, uzavretá dňa 2. októbra 2020 medzi spoločnosťou MarS MS s.r.o. ako postupcom a BEACH CLUB KOŠICE s. r. o. ako postupníkom a súhlas spoločnosti BEACH CLUB KOŠICE s. r. o. so svojím vstupom do konania na strane žalobkyne. Uznesením č. k. 3CoKR/1/2020-320 z 27. októbra 2021 odvolací súd nevyhovel návrhu, aby z konania na strane žalobkyne vystúpila spoločnosť MarS MS s.r.o. a na jej miesto vstúpila spoločnosť BEACH CLUB KOŠICE s. r. o.. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že odvolací súd 2. návrhu na zmenu žalobkyne nevyhovel preto, lebo podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti MarS MS s.r.o. v čase podania návrhu bol štatutárnym orgánom tejto spoločnosti JUDr. Norbert Takács (od 12. októbra 2020), a nie Martin Sokáč, ktorý v mene spoločnosti MarS MS s.r.o. ako konateľ návrh podpísal. Keďže 2. návrh na zmenu žalobkyne zo dňa 16. októbra 2020 (ktorý bol odvolaciemu súdu doručený dňa 27. októbra 2020) bol podaný osobou, ktorá nebola oprávnená konať v mene tejto spoločnosti, odvolací súd rozhodol tak, že vstup spoločnosti BEACH CLUB KOŠICE s. r. o. do konania na strane žalobkyne nepripustil. 47. Následne dňa 30. novembra 2021 spoločnosť BEACH CLUB KOŠICE s. r. o. oznámila odvolaciemu súdu, že vstupuje do konania ako intervenientka na strane žalobkyne (č. l. spisu 334 a nasl.). Zároveň intervenientka podala aj návrh na zmenu žalobkyne (ďalej aj „3. návrh na zmenu žalobkyne“) s poukazom na to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 2. októbra 2020, uzavretej medzi MarS MS s.r.o. ako postupcom a intervenientkou ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto konania (predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je založená v spise na č. l. 329 a nasl.), ako aj s poukazom na to, že oprávnenie na podanie návrhu na zmenu žalobkyne patrí aj jej. 48. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že sporné uznesenie č. 1 (č. k. 3CoKR/1/2020-320 z 27. októbra 2020) o nepripustení vstupu spoločnosti BEACH CLUB KOŠICE s. r. o. do konania na miesto žalobkyne MarS MS s.r.o. napadla spoločnosť BEACH CLUB KOŠICE s. r. o. ústavnou sťažnosťou, ktorú Ústavný súd SR najskôr uznesením z 19. januára 2022 (č. l. spisu 355b) prijal na ďalšie konanie (zároveň týmto uznesením odvolaciemu súdu uložil, aby sa v konaní sp. zn. 3CoKR/1/2020 dočasne zdržal vydania rozhodnutia vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí) a následne nálezom č. k. IV. ÚS 24/2022-64 z 24. augusta 2022 (č. l. spisu 356) rozhodol tak, že ústavnej sťažnosti nevyhovel. V odôvodnení nálezu Ústavný súd SR vytkol odvolaciemu súdu, že o 2. návrhu na zmenu žalobkyne nerozhodol až po právoplatnosti uznesenia, ktorým vyhovel 1. návrhu na zmenu žalobkyne (odvolací súd o oboch návrhoch rozhodol v ten istý deň 27. októbra 2021 - pozn. dovolacieho súdu), avšak tento nedostatok podľa názoru Ústavného súdu SR nevykazoval ústavnoprávny rozmer. Následne sa Ústavný súd SR zaoberal námietkami sťažovateľky (BEACH CLUB KOŠICE s. r. o.), že napriek tomu, že na základe postúpenia pohľadávok je hmotnoprávnym veriteľom pohľadávok, ktoré sú predmetom incidenčného konania, nemá prístup k ich súdnej ochrane, pretože nemá možnosť iniciovať iné konanie o určení popretých pohľadávok a ochrana jej práv je možná len v aktuálne vedenom konaní. K uvedenému sa Ústavný súd SR vyjadril v odseku 22 odôvodnenia nálezu, kde uviedol, že argumentáciu sťažovateľky síce považuje za problém ústavno-právnej relevancie, avšak ani v tejto časti nemohol ústavnej sťažnosti vyhovieť. Poukázal na to, že sama sťažovateľka potvrdila, že nebola stranou incidenčného konania a nestala sa ani účastníčkou čiastkového konania o návrhu spoločnosti MarS MS s.r.o. na vstup sťažovateľky do konania na miesto žalobkyne. Za tejto procesnej situácie a v danom štádiu konania pred odvolacím súdom, o práva sťažovateľky v konaní o návrhu na zmenu subjektov na strane žalobkyne priamo nešlo. Za takýto zásah nemožno považovať ani podanie sťažovateľky z 21. októbra 2021 adresované odvolaciemu súdu (poznámka: jedná sa o podanie na č. l. spisu 317), pretože v prípade tohto podania nejde o návrh samotnej sťažovateľky na jej vstup do konania na miesto žalobkyne, ale len o urgenciu, aby konajúci súd rozhodol o návrhu spoločnosti MarS MS s.r.o. na vstup sťažovateľky do konania na miesto žalobkyne. Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že v druhej argumentačnej línii sťažovateľka tvrdila, že odvolací súd sám iniciatívne v konaní skúmal oprávnenie subjektov konať v mene spoločnosti MarS MS s.r.o. a po zistení, že v čase podania návrhu na vstup do konania na miesto žalobkyne bol štatutárnym orgánom tejto spoločnosti JUDr. Norbert Takács, a nie Martin Sokáč, ktorý v mene spoločnosti predmetný návrh podpísal, návrhu na vstup do konania na miesto žalobkyne nevyhovel. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala na § 27 ods. 3 Obch. zák. a v ňom vyjadrený princíp materiálnej publicity, ktorého následkom je, že nemôže namietať proti tretím osobám, a teda aj súdu konajúcemu v dôvere v zápis, že zápis nezodpovedá skutočnosti. Sťažovateľka tiež tvrdila, že Martin Sokáč o svojom odvolaní z funkcie konateľa spoločnosti nevedel, a teda jeho úkony naďalej zaväzovali spoločnosť MarS MS s.r.o., ktorá sa nemôže dovolávať akejkoľvek zmeny v osobe konateľa. Všetky úkony vykonané do 4. novembra 2020 Martinom Sokáčom ako konateľom spoločnosti MarS MS s.r.o. túto spoločnosť zaväzujú a rovnako princíp materiálnej publicity zaväzuje aj konajúci súd (uvedenú argumentáciu uplatnila dovolateľka aj v podanom dovolaní - pozn. dovolacieho súdu). K uvedenej argumentácii sťažovateľky sa Ústavný súd SR vyjadril v odseku 21 odôvodnenia nálezu, kde uviedol, že síce napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je v tejto časti odôvodnené pomerne stručne, avšak z ústavnoprávneho hľadiska mu nemožno nič vytknúť, keďže odvolací súd jasne vysvetlil, ako aplikoval príslušné právne normy na zistený skutkový stav. Závery odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné alebo arbitrárne. Ústavný súd SR tiež zdôraznil, že odvolací súd nepostupoval svojvoľne, ale vychádzal z podania samotnej spoločnosti MarS MS s.r.o. z 23. novembra 2020 (v spise založené na č. l. 312), ktorým táto spoločnosť upozornila konajúci súd na zmenu konateľa. V závere Ústavný súd SR opätovne zdôraznil, že sťažovateľka nebola a nie je stranou sporu a ani účastníkom čiastkového konania o návrhu na zmenu subjektov na strane žalobkyne, preto napadnutým uznesením nemohli byť porušené jej základné práva. 49. Po rozhodnutí Ústavného súdu SR z 24. augusta 2022 začal odvolací súd opätovne vo veci konať, konkrétne doručil stranám oznámenie o vstupe intervenientky do konania a späťvzatie žaloby spolu s výzvou na vyjadrenie sa k tomuto procesnému úkonu. 50. Dňa 24. októbra 2022 vydal odvolací súd sporné uznesenie č. 2 (č. k. 3CoKR/1/2020-377 z 24. októbra 2022), ktorým nevyhovel návrhu intervenientky, aby z konania na strane žalobkyne vystúpila spoločnosť MarS MS s.r.o. a na jej miesto vstúpila intervenientka BEACH CLUB KOŠICE s. r. o.. Týmto uznesením odvolací súd nevyhovel 3. návrhu na zmenu žalobkyne, čo odôvodnil tým, že z ustanovení § 80 ods. 1 a 2 CSP jednoznačne vyplýva, že navrhnúť súdu, aby do konania na miesto žalobcu vstúpil ten, na koho boli prevedené alebo prešli práva, o ktorých sa koná, je oprávnený výlučne žalobca. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2018 z 23. mája 2018. Ani ďalšie navrhovateľkou uvádzané dôvody neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o jej návrhu (viď odsek 10 odôvodnenia). Aj toto uznesenie odvolacieho súdu napadla intervenientka ústavnou sťažnosťou, ktorú Ústavný súd SR uznesením č. k. I. ÚS 705/2022-20 z 21. decembra 2022 odmietol a zároveň nevyhovel návrhu na vydanie dočasného opatrenia (uznesenie sa nachádza v spise na č. l. 415 a nasl.). V odôvodnení konštatoval, že argumentácia sťažovateľky je spôsobilá byť predmetom ústavného prieskumu z pohľadu toho, či nepripustením vstupu do konania v konkrétnych okolnostiach veci došlo k odňatiu práva na súdnu ochranu. Podľa názoru Ústavného súdu SR však v tomto konkrétnom prípade k porušeniu práva sťažovateľky nedošlo, pretože z dikcie ustanovenia § 80 CSP jednoznačne vyplýva, že navrhnúť súdu, aby do konania na miesto žalobcu vstúpil ten, na koho boli prevedené alebo na koho prešli práva, o ktorých sa koná, je oprávnený iba žalobca. Výlučne žalobca ako dominus litis má oprávnenie disponovať s predmetom konania a určovať okruh účastníkov konania, pričom právny poriadok osobe, na ktorú zo žalobcu prešli hmotné práva, ktoré sú predmetom súdneho konania, nepriznáva žiadne procesné práva, ktoré by jej umožňovali domáhať sa pripustenia jej vstupu do prebiehajúceho súdneho konania (III. ÚS 92/2020). Postup súdu v súlade so zákonom nemožno považovať za dôvod na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky. Ak preto odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uzavrel, že v prípade postúpenia pohľadávky je len vecou žalobkyne ako postupcu, či podá kvalifikovaný návrh podľa § 80 CSP alebo nie, nemožno tento právny názor považovať za arbitrárny alebo založený na takom výklade ustanovení CSP, ktorý popiera ich účel a zmysel. Ústavný súd SR tiež podotkol, že podľa jeho zistení sa medzi žalobkyňou a žalovanou vedie spor pod sp. zn. 26Cb/70/2021, ktorého predmetom je určenie neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky z 2. októbra 2020, teda spor o to, ktorý subjekt je hmotnoprávnym veriteľom pohľadávok, o ktorých sa koná, pričom predmetné konanie nie je právoplatne skončené. 51. Pokiaľ intervenientka prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm.
6. f)CSP, dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľka v skutočnosti namieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý vyústil do procesného rozhodnutia z 27. októbra 2021 (sporné uznesenie č. 1) a procesného rozhodnutia z 24. októbra 2022 (sporné uznesenie č. 2), ktoré rozhodnutia intervenientka (dovolateľka) následne napadla ústavnými sťažnosťami s rovnakou argumentáciou ako v predmetnom dovolaní, pričom Ústavný súd SR v rámci svojho prieskumu žiadne závažné procesné pochybenia odvolacieho súdu nezistil. 52. Dovolateľka vystupuje v konaní ako intervenientka na strane žalobkyne, pričom dovolaním síce napadla zmeňujúci výrok III. rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej (ktorým bola žaloba o určenie popretých pohľadávok zamietnutá) a závislý výrok IV. o trovách odvolacieho konania, avšak de facto dovolací dôvod podľa § 420 písm.
7. f)CSP sa vzťahuje k právoplatným sporným uzneseniam č. 1 a č. 2, ktoré nemôžu byť preskúmavané v predmetnom dovolacom konaní. Naviac, boli už predmetom prieskumu zo strany Ústavného súdu SR. 53. Spoločnosť BEACH CLUB KOŠICE s. r. o. vystupuje v predmetnom konaní ako intervenientka na strane žalobkyne a nepripustenie jej vstupu do konania na strane žalobkyne (ktorú by mala v spore nahradiť) - podľa názoru dovolacieho súdu - nemá žiadnu spojitosť s jej procesnými právami ako intervenientky, ktorá podala dovolanie proti výrokom III. a IV. rozsudku odvolacieho súdu. Z obsahu spisu dovolací súd nezistil, že by procesné práva dovolateľky ako intervenienty boli porušené, pretože odvolací súd so spoločnosťou BEACH CLUB KOŠICE s. r. o. ako intervenientou riadne konal v odvolacom konaní, čoho dôkazom je i skutočnosť, že prihliadol na jej nesúhlas so späťvzatím žaloby a výrokom I. rozsudku nepripustil späťvzatie žaloby v odvolacom konaní. Dovolateľka nie je stranou sporu (nie je žalobkyňou a ani žalovanou) a v konaní vystupuje len ako intervenientka na strane žalobkyne, pričom dovolací súd v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil žiadne porušenie procesných práv dovolateľky ako intervenientky v odvolacom konaní. Námietka dovolateľky, že ako intervenientka bola v konaní pred odvolacím súdom vylúčená z možnosti uplatňovať svoje procesné práva, je preto nedôvodná a prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
8. f)CSP nemožno vyvodiť. 54. Dovolateľka ďalej prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
9. b)CSP. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia predpokladá, že právnu otázku dovolací súd doposiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita takúto otázku vyriešil. Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, bola riešená odvolacím súdom a odvolací súd na nej založil svoje rozhodnutie (jej riešenie bolo pre dané rozhodnutie kľúčové, rozhodujúce). 55. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver. 56. V posudzovanom prípade dovolateľka napadla dovolaním výrok III. rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu o určenie popretých pohľadávok zamietol, čo odvolací súd odôvodnil tým, že podľa výsledkov dokazovania pred odvolacím súdom boli pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu, postúpené Zmluvou o postúpení pohľadávky z 2. októbra 2020 zo spoločnosti MarS MS s.r.o. (postupca) na spoločnosť BEACH CLUB KOŠICE s. r. o. (postupník). Keďže v prípade platnej cesie prechádza na postupníka aj aktívna vecná legitimácia na pokračovanie v spore, avšak v danom prípade sa postupník (BEACH CLUB KOŠICE s. r. o.) nestal žalobkyňou, tak odvolaciemu súdu nezostalo iné, len rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne MarS MS s.r.o. na vedenie predmetného sporu o určenie pravosti popretých pohľadávok. V odseku 70 odôvodnenia rozsudku odvolací súd na okraj (obiter dictum) poznamenal, že ak by nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 2. októbra 2020 na spoločnosť BEACH CLUB KOŠICE s. r. o. ako postupníka (odvolací súd nesprávne uviedol „postupcu“ - pozn. dovolacieho súdu), tak by neboli splnené podmienky na pripustenie tejto spoločnosti ako intervenientky na strane žalobkyne. Uvedené by potom malo za následok to, že by nebol potrebný súhlas tejto spoločnosti so späťvzatím žaloby podľa § 77 ods. 2 CSP. V takom prípade by odvolací súd bol povinný procesn