3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“). 2. Okresný súd Trnava s postúpením sporu nesúhlasil a postupom
2 CSP predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci z dôvodu, že Okresný súd Banská Bystrica ako súd upomínací nepostupoval správne keď odpor žalovanej neodmietol ako vecne neodôvodnený. Poukázal na znenie ustanovenia §11 ods. 3 a 4 zákona o upomínacom konaní tvrdiac, že odpor žalovanej neobsahuje konkrétne vecné tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť priznanej pohľadávky. Žalovaná síce v odpore neuviedla, že faktúru žalobkyne eviduje v účtovníctve a že ju uviedla vo svojom kontrolnom výkaze, avšak ani výslovne neuviedla, že ju neeviduje.
Okresného súdu Trnava odpor žalovanej obsahuje len všeobecné, ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nerozporujú tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, podporené dôkazmi. Okresný súd Trnava má preto za to, že odpor žalovanej bolo nutné pre absenciu obsahových náležitostí považovať za vecne neodôvodnený. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Trnava a Okresnému súdu Banská Bystrica
ust. § 43 ods. 2 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica nie je dôvodný. 4.
ust. § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 5.
júla 2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 6.
1 CSP, ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 7.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 8.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 9.
1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 10.
g) CSP (kauzálna príslušnosť súdu) účinného od 1. júna 2023, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave. 11.
7 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“), sídlom Krajského súdu v Trnave je mesto Trnava a jeho obvod tvorí aj obvod Okresného súdu Dunajská Streda.
Civilného sporového poriadku, tvorí jeden celok, pričom pre skúmanie procesných podmienok konania sú rozhodné okolnosti v čase začatia konania (§ 36 ods. 2 CSP). Okresný súd Trnava, ktorému bola vec postúpená upomínacim súdom na pokračovanie v konaní vo veci nerozhodol a skúmajúc kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu, vyslovil nesúhlas s postúpením veci s odôvodnením, že Okresný súd Banská Bystrica ako súd upomínací mal odpor podaný proti platobnému rozkazu ako vecne neodôvodnený odmietnuť. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo posúdiť dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Trnava s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu. 13. Najvyšší súd s poukazom na uvedené konštatuje, že pre rozhodnutie predmetného sporu o príslušnosť bolo zásadné vyriešiť otázku, či Okresný súd Banská Bystrica postupoval správne, keď odpor žalovanej neodmietol ako vecne neodôvodnený. Vo vzťahu k nastolenej otázke najvyšší súd poznamenáva, že vychádzajúc z obsahu odporu proti platobnému rozkazu nie je možné uzavrieť, že odpor nie je dostatočne a vecne odôvodnený. Ak Okresný súd Trnava namietol tiež nesplnenie povinnosti
3 a 4 zákona o upomínacom konaní, najvyšší súd uvádza, že žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného rozkazu neurobila vyhlásenie
4 zákona o upomínacom konaní, preto sa žalovanej netýkala povinnosť v odpore uviesť, či faktúru žalobkyne, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedla vo svojom kontrolnom výkaze
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného rozkazu neuviedla ani, že uplatňovaný nárok eviduje v účtovníctve. Vzhľadom na uvedené, Okresný súd Banská Bystrica postupoval správne keď odpor žalovanej ako vecne neodôvodnený neodmietol a na základe súhlasu žalobkyne s pokračovaním v konaní vec postúpil Okresnému súdu Trnava ako súdu kauzálne príslušnému na rozhodnutie veci. Žalujúcim subjektom v danej veci je právnická osoba, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu smeroval tiež voči právnickej osobe. Právnym dôvodom uplatneného nároku boli nezaplatené faktúry za dodávky plynu do zásobníka na LPG kupujúceho. Najvyšší súd už vo svojom rozhodnutí z
ktorého kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu, s tým, že žalovaná je právnickou osobou so sídlom v obci Vydrany (v územnom obvode okresu Dunajská Streda), ktorá obec spadá do obvodu Okresného súdu Dunajská Streda, nachádzajúceho sa v obvode Krajského súdu v Trnave. 15. Vychádzajúc z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prejednávanom obchodnoprávnom spore je v zmysle § 22 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.