zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „Najvyšší súd SR“) uvádza, že z písomnosti Okresného súdu Banská Bystrica o postúpení veci (nachádzajúcej sa v súdnom spise na č. l. 44) nevyplýva dôvod, pre ktorý vec postúpil Mestskému súdu Bratislava III, a teda aké okolnosti existujúce v čase začatia konania boli rozhodujúcimi pre určenie súdu príslušného na prejednanie veci
CSP, resp. aké procesné normy upravujúce príslušnosť súdu postupujúci súd použil. 3. Mestský súd Bratislava III s postúpením veci nesúhlasil a postupom
2 CSP predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci z dôvodu, že nie je súdom príslušným na rozhodnutie v danom spore, pretože sa nejedná o spor obchodnoprávnej, ale občianskoprávnej povahy. Uviedol, že žalobkyňa je obchodná spoločnosť zriadená a registrovaná
maďarských právnych predpisov v Maďarsku, ktorá je na základe maďarských platných právnych predpisov oprávnená uplatňovať si voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku. V danom prípade je predmetom konania pohľadávka, ktorá mala vzniknúť žalobkyni z dôvodu, že motorové vozidlo, ktorého držiteľom je žalovaná, bolo prevádzkované na spoplatnenom úseku cestnej komunikácie v Maďarsku bez platného oprávnenia.
predkladajúceho súdu, uplatnený nárok vznikol ex lege, právny vzťah medzi stranami sporu je založený nariadením a je súkromnoprávnym záväzkovým vzťahom, ktorý nevznikol na základe obchodnoprávnych predpisov. Žalobou uplatnený nárok nemá povahu obchodnoprávnu, preto Mestský súd Bratislava III nie je príslušný na konanie vo veci, vecne príslušným súdom na prejednanie veci je Mestský súd Bratislava IV. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava III
ust. § 43 ods. 2 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný. 5.
1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 6.
2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. 7.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 8.
1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 9.
4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sídlach a obvodoch súdov“), sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V. 10.
1 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. 11.
CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 12.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
druhej a šiestej až ôsmej hlavy druhej časti CMP (Civilného mimosporového poriadku) pre obvod Mestského súdu Bratislava IV (zákon č. 371/2016 Z. z. v znení účinnom od
tvrdení žalobkyne je v zmysle maďarských právnych predpisov oprávnená a súčasne povinná vo vlastnom mene uplatňovať taký typ pohľadávok voči neoprávneným používateľom ciest. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka má podklad v maďarských právnych predpisoch. Najvyšší súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že pohľadávka vzniknutá titulom neoprávneného užívania spoplatnených úsekov cestných komunikácií na území Maďarska, a to akýmkoľvek užívateľom cestných komunikácií a bez ohľadu na to, za akým účelom došlo k neoprávnenému užívaniu ciest (napr. pri výkone podnikateľskej činnosti), je pohľadávkou majúcou verejnoprávny podklad. 16. Vzhľadom na charakter pohľadávky má najvyšší súd za to, že v prejednávanej veci nejde o spor patriaci do obchodnoprávnej agendy, v ktorej je daná kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III
a) CSP pre obvod Krajského súdu v Bratislave, ale o spor patriaci do občianskoprávnej agendy. Platí to bez ohľadu na to, či účastníkmi právneho vzťahu sú podnikatelia, pričom ani zmena osoby veriteľa nemá vplyv na povahu pohľadávky. Preto spor medzi žalobkyňou a žalovanou nie je sporom obchodnoprávnym, ale občianskoprávnym. 17. Najvyššiemu súdu nie sú zrejmé ani iné okolnosti, pre ktoré by bolo možné spor medzi stranami sporu posúdiť ako spor, ktorého povaha je rozhodujúca pre určenie kauzálne príslušného súdu
až 33 CSP, resp.
príslušných ustanovení osobitných predpisov. Vzhľadom na adresu sídla žalovanej a povahu sporu, v ktorom nie je daná kauzálna príslušnosť súdu, je (vecne a miestne) príslušný súd na prejednanie veci Mestský súd Bratislava IV.
kritéria obsiahnutého v kolíznej norme právny poriadok toho štátu,
ktorého je treba vec posudzovať a v takto určenom právnom poriadku je treba vyhľadať príslušnú právnu normu vzťahujúcu sa na danú vec.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.