2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Mestský súd Bratislava III svoj nesúhlas odôvodnil tým, že spor nie je možné klasifikovať ako obchodnoprávny, keďže žalovaný pri vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy o dodávke a odbere tepla, z ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok, nebol podnikateľom. Predmetom zmluvy je záväzok žalobkyne dodávať vlastníkom bytov a nebytových priestorov za odmenu tepelnú energiu, čo síce spadá do rámca podnikateľskej činnosti žalobkyne ako výrobcu a dodávateľa tepla, avšak zmluvu uzatvorili vlastníci bytov a nebytových priestorov, v mene ktorých konal žalovaný ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (správca), ktorých nemožno považovať za podnikateľský subjekt. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 27. septembra 2023 sp. zn. 5Obdo/21/2022. 2. K postúpeniu sporu na Mestský súd Bratislava III došlo v rámci upomínacieho konania postupom
3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z písomnosti Okresného súdu Banská Bystrica o postúpení veci nevyplýva dôvod, pre ktorý došlo k postúpeniu na Mestský súd Bratislava III. 3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava III
2 CSP prejednal spor o príslušnosť a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci je dôvodný. 4.
2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. 5.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 6.
1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 7.
4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.), sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V. 8. Z predloženého spisu vyplynulo, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha zaplatenia 25 094,77 eura s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúr za dodávku tepla, pričom svoj nárok odvodzuje zo zmluvy o dodávke a odbere tepla, ktorú uzatvorili strany sporu, v ktorej žalobkyňa vystupuje ako výrobca tepla a dodávateľ v zmysle § 2 písm. b) a d) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (ďalej len „zákon č. 657/2004 Z. z.“) a žalovaný na základe zmluvy o spoločenstve ako odberateľ v zmysle § 2 písm. e) zákona č. 657/2004 Z. z., predmetom ktorej je záväzok žalobkyne dodávať tepelnú energiu žalovanému do určitého odberného miesta. Z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vyplýva, že žalobkyňa má postavenie podnikateľky
Z“), resp.
Z, a to vo vzťahu k jej podnikateľskej činnosti výroba tepla a rozvod tepla, čo je predmetom podnikania v tepelnej energetike [§ 2 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. v ktoromkoľvek znení, resp. § 2 ods. 1 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov], z čoho vyplýva, že právny vzťah vznikol v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Žalovaný má v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) v znení neskorších predpisov postavenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 9. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome z titulu svojho postavenia ako spoločenstva
1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do
ObZ, ako aj nároky z nich vzniknuté. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu a k nemu pripojených príloh vyplýva, že uplatňovaný nárok vznikol po nadobudnutí účinnosti tretej vety § 52 ods. 2 OZ v znení neskorších predpisov, preto možno danú právnu normu priamo aplikovať, resp. ju aplikovať bez toho, aby sa odkazovalo na rozhodovaciu prax k pravidlu prednostného použitia OZ (bližšie 3Obdo/5/2023). Najvyšší súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v predmetnom konaní ide o vzťah občianskoprávneho charakteru.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.