Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/44/2023 Identifikačné číslo spisu: 6622202340 Dátum vydania rozhodnutia: 28.11.2024 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6622202340.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobcu: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 48 002 381, správca konkurznej podstaty úpadcu ECOBAU GROUP, a.s., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44 095 333, zastúpeného ARIES LEGAL s.r.o., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 54 726 417, proti žalovanému: 1/ BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, zastúpenému Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 30 865 077, 2/ Dom Dražieb s.r.o., Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, zastúpenému Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 30 865 077, 3/ VÁHOSTAV, a.s., Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, zastúpenému Advokát VASKÝ s.r.o., Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 51 166 950, 4/ ROQIS s.r.o., Líščie Nivy 23, 821 08 Bratislava, IČO: 46 413 863, v konaní o určenie neplatnosti dražby, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13Cb/30/2022, o dovolaniach žalovaného 1/ a žalovaného 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/6/2023-1065, zo dňa 9. marca 2023, takto rozhodol: I. Dovolacie konanie vo vzťahu k žalovanému 4/ z a s t a v u j e. II. Dovolanie žalovaného 1/ a dovolanie žalovaného 3/ o d m i e t a. III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 1/ a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom č. k. 13Cb/158/2017-258 zo dňa 10. mája 2018, žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol s tým, že žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ priznal právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v celosti vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom. 2. Žalobca sa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 20. decembra 2017 domáhal určenia neplatnosti dražby konanej dňa 19. septembra 2017, na základe Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 16. augusta 2017, ktoré bolo registrované v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb dňa 16. augusta 2017 pod sp. zn. NCRdr 4274/2017, JUDr. Adrianou Vorelovou, notárkou, so sídlom Pribinova 23, 920 01 Hlohovec (ďalej ako „dobrovoľná dražba" alebo „dražba"). Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/ v postavení záložného veriteľa. Dražobníkom bol žalovaný 2/ a vydražiteľom bol žalovaný 3/, ktorý sa stal vlastníkom titulom nadobudnutia Osvedčením o vykonaní dobrovoľnej dražby č. N 497/2017, Nz 32055/2017, NCRls 32781/2017 zo dňa 19. septembra 2017. 3. Predmetom dražby boli podľa žalobcu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom E., obec F., k. ú. F., a to pozemky: - parcela registra „C", parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 375 m2; - parcela registra „C", parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2; - parcela registra „C", parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2; - parcela registra „C", parcela č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 406 m2; - parcela registra „C", parcela č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 558 m2; - parcela registra „C", parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 928 m2; - parcela registra „C", parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 6978 m2; - parcela registra „C", parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2; - parcela registra „C", parcela č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2; - parcela registra „C", parcela č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 105 m2; a stavby - administratívna budova so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXX/X; - ošipáreň (bez súpisného č.), postavená na parcele č. XXX; - soc. hyg. budova a dielňa so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXX; - bitúnok so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXX/X; - čist. odp. vôd so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXX/XX; vo výlučnom vlastníctve úpadcu v podiele 1/1 (ďalej spolu len „nehnuteľnosti" alebo „predmet dražby"). 4. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/4/2015 zo dňa 24. júla 2015 bol uznesením vyhlásený konkurz na dlžníka ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44 095 333 (ďalej len „úpadca"), ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 146/2015 zo dňa 31. júla 2015 pod položkou K017081. Konkurz na majetok úpadcu tak bol vyhlásený dňom 1. augusta 2015. 5. Žalobca zastával názor, že je osobou, ktorá tvrdí, že bola vykonaním dobrovoľnej dražby a udelením príklepu licitátora vydražiteľovi dotknutá na svojich vlastníckych právach k predmetu dražby. Predmetné nehnuteľnosti boli zapísané do súpisu majetku úpadcu dňa 11. augusta 2017. Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 222/2017 zo dňa 22. novembra 2017 pod položkou K039548. V zmysle § 76 ods. 1 prvá veta zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZKR") „Súpis majetku podstát (ďalej len „súpis") je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok", v spojení s § 44 ods. 1 ZKR je len správca oprávnený nakladať s majetkom úpadcu a tento majetok speňažiť. 6. Úpadca v postavení predávajúceho uzavrel dňa 11. júla 2013 kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva") s kupujúcim, spoločnosťou SK Machineri, s.r.o., so sídlom Galvaniho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 36 639 095 (ďalej aj ako „spoločnosť SK Machineri"), ako právnym predchodcom žalovaného 4/. Spoločnosť SK Machineri zanikla z dôvodu zlúčenia s právnym nástupcom, žalovaným 4/, od 4. decembra 2017. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti v predmetnej dražbe. Splatnosť kúpnej ceny bola určená termínom najneskôr 30 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXXX/XX zo dňa 19. augusta 2013. Kúpna cena v rozhodnom období júl - september 2013 nebola uhradená. Nakoľko kúpna cena nebola úpadcovi vôbec uhradená, správca úpadcu od kúpnej zmluvy odstúpil listom zo dňa 8. februára 2016 (ďalej len „odstúpenie"). Predmetný list si však spoločnosť SK Machineri neprevzala v odbernej lehote. 7. Úpadca sa na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 11. júla 2013 stal opätovným vlastníkom predmetu dražby. Správca zároveň z opatrnosti v jednoročnej prekluzívnej lehote v zmysle § 57 ods. 2 ZKR podal vo vzťahu ku kúpnej zmluve ako odporovateľnému právnemu úkonu odporovaciu žalobu zo dňa 29. júla 2016 a požiadal príslušný Okresný úrad E., katastrálny odbor, v tejto súvislosti o vyznačenie poznámky o uplatnení objektívneho odporového práva na príslušnom súde a vedení konania o určenie neúčinnosti právnych úkonov na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Cbi/20/2016. 8. Žalobca bol toho názoru, že ak žalovaný 1,/ ako záložný veriteľ evidoval pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ktorá je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu, mal si v konkurznom konaní úpadcu uplatniť svoju pohľadávku prihláškou pohľadávky v zmysle § 28 ods. 7 ZKR (a to minimálne z opatrnosti). Nakoľko si žalovaný 1/ v konkurznom konaní úpadcu svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu (predmetu dražby) v základnej prihlasovacej lehote neuplatnil, na jeho zabezpečovacie právo (záložné právo) sa v konkurznom konaní úpadcu neprihliada v zmysle § 28 ods. 8 ZKR. 9. Ďalej žalobca trval na tom, že žalovaný 1/, ako navrhovateľ dražby nedisponoval záložným právom k majetku úpadcu, a keďže záložné právo mu v zmysle § 28 ods. 8 ZKR zaniklo, nebol oprávnený navrhovať dražbu majetku úpadcu. Rovnako z titulu zapísania majetku do súpisu majetku úpadcu bol s predmetom dražby oprávnený nakladať iba správca a iba tento ho mohol speňažiť spôsobom ustanoveným zákonom (ZKR). S prihliadnutím na vyznačenie poznámky o vedení konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu na liste vlastníctva č. 583 k predmetu dražby, nemohol byť podľa žalobcu vydražiteľ (žalovaný 3/) dobromyseľným vydražiteľom predmetu dražby, a preto nemohlo dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným 3/ k predmetu dražby. 10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách") daná. S poukazom na § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách súd prvej inštancie najskôr skúmal, či bola žalobcom podaná žaloba včas, tzn. v prekluzívnej 3-mesačnej lehote odo dňa udelenia príklepu. Okresný súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná v prekluzívnej lehote, a preto žalobu zamietol. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd"), ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, uznesením č. k. 43Cob/84/2018-342 zo dňa 14. novembra 2018 rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/158/2017-258 zo dňa 10. mája 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd dospel po preskúmaní veci k protichodnému záveru, a teda, že žaloba žalobcu bola podaná v prekluzívnej 3-mesačnej lehote. Právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadom včasnosti doručenia žaloby, a teda že si žalobca uplatnil právo na súde po uplynutí prekluzívnej lehoty, v dôsledku čoho jeho právo zaniklo, vyhodnotil ako nesprávne. 12. Po vrátení veci Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 13Cb/158/2017-372 zo dňa 4. marca 2019, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/158/2017-713 zo dňa 5. októbra 2020 žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol s tým, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ trovy konania v celosti, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tým, že spätné nadobudnutie vlastníckeho práva v zmysle uvedeného odstúpenia od kúpnej zmluvy tak, ako bolo učinené žalobcom listom zo dňa 8. februára 2016 mohlo vyvolať jedine záväzkovo právne účinky medzi zmluvnými stranami, avšak k vecnoprávnym účinkom, tzn. k navráteniu vlastníckeho práva pôvodnému predávajúcemu nedošlo. Z uvedeného dôvodu nebolo podľa súdu prvej inštancie možné konštatovať, že by na základe takéhoto úkonu sa žalobca skutočne stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca nie je aktívne legitimovaným podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách na podanie takejto žaloby. Keďže žalobca v čase zasielania oznámenia o dražbe nebol ako vlastník uvedený na príslušnom LV, zo strany dražobníka (žalovaného 2/) nemohlo dôjsť k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách nedoručením oznámenia o dražbe. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, rozsudkom č. k. 43Cob/53/2019-535 zo dňa 30. mája 2019, v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/53/2019-704 zo dňa 20. augusta 2020, rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/158/2017-372 zo dňa 4. marca 2019 potvrdil s tým, že žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie konštatoval, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto sa odvolací súd s týmto, ako vecne správnym, v zmysle § 387 ods. 1 CSP stotožnil, a to v celom rozsahu aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") v konaní o dovolaní žalobcu rozhodol uznesením sp. zn. 2Obdo/99/2020 zo dňa 23. marca 2022 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/53/2019-535 zo dňa 30. mája 2019 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/53/2019 zo dňa 20. augusta 2020 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/158/2017-372 zo dňa 4. marca 2019 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie. 15. Podľa dovolacieho súdu bolo prioritným právnym problémom prejednávaného sporu preukázanie vlastníctva dražených nehnuteľností za situácie, kedy došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Kľúčovou bola zároveň otázka, či dobrovoľná dražba spôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom aj vtedy, ak nikto z tých, kto sú oprávnení dobrovoľnú dražbu navrhnúť, nie je vlastníkom predmetu dražby, a to aj s akcentom na dobromyseľnosť vydražiteľa (ako to uvádza odvolací súd v napadnutom rozhodnutí). Žalobca v postavení predávajúceho (následne odstupujúceho, resp. odosielateľa) doručenie odstúpenia od kúpnej zmluvy kupujúcemu (adresátovi) aplikujúc teóriu dôjdenia preukázal listinným dôkazom na č.l. 17 spisu, čím v prejednávanom spore došlo k zavŕšeniu procesu doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy a vyvolania zamýšľaných právnych následkov tohto právneho úkonu. K totožnému záveru dospel aj krajský súd, ktorý mal preukázanie odstúpenia od kúpnej zmluvy za nesporné. S takýmto právnym záverom sa dovolací súd stotožnil. 16. Dovolací súd sa však nestotožnil s následným právnym posúdením konajúcich súdov ohľadom vyvolania účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorá má podľa ich záverov za následok zánik len záväzkovo právneho vzťahu, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. S poukazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20. júla 2011, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod publikačným číslom 81/2014 dovolací súd uzavrel, že obligačné účinky týkajúce sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti trvajú len do doby, keď sú nahradené účinkami vecnoprávnymi. Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje „od začiatku" (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po jej zrušení taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska obligačných účinkov, ale i z účinkov vecnoprávnych. Oba tieto účinky sú totiž sledované nielen pri uzatváraní zmluvy, ale i pri odstúpení od nej a nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné účinky predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecnoprávnych. 17. Podľa dovolacieho súdu jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy má aj vecnoprávne účinky erga omnes, nielen účinky obligačné inter partes, kedy sa v dôsledku odstúpenia obnovuje pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu (predávajúceho), a to samotným právnym úkonom odstúpenia od zmluvy za predpokladu, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti (predmetu kúpy) nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. Vecnoprávne účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy sleduje aj postup správy katastra, ktorá obnovenie vlastníckeho práva vykoná záznamom v katastri nehnuteľností za predpokladu, že adresát odstúpenia od kúpnej zmluvy nepodá žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia. Takéto záznamové konanie má deklaratórny charakter nastúpenia vecnoprávnych účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy. 18. Podľa najvyššieho súdu nie je možné považovať za správnu ani argumentáciu konajúcich súdov s odkazom na prejavy žalovaných, ktorí mali spochybniť platnosť jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy v tomto súdnom konaní. Odhliadnuc od skutočnosti, že za jediný účinný procesný útok smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy je možné považovať podanie žaloby o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia (viď vyššie), prejavy žalovaných 1/ až 3/ (resp. záložného veriteľa, dražobníka a vydražiteľa) obsiahnutých v súdnom spise v podobe „účinkov vyvolaných odstúpením len v smere záväzkovo právneho vzťahu; zmätočnosti konania žalobcu pri spísaní súpisov už po deklarovanom odstúpení od kúpnej zmluvy a podobne" nie sú spôsobilé nahradiť príslušnú žalobu o určenie neplatnosti, a to v žiadnom smere. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery a konštatovania je v prejednávanom spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa dovolacieho súdu daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, pretože tento bol v čase realizácie dobrovoľnej dražby skutočným vlastníkom draženej nehnuteľnosti (nie len iluzórnym ako uvádza odvolací súd), čím bol preukázateľne dotknutý na svojich právach. 20. K udeleniu príklepu v dobrovoľnej dražbe ako originárnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, kedy je potrebné vziať na zreteľ aj dobromyseľnosť vydražiteľa, najvyšší súd uvádza, že hoci príklep v dražbe bol už judikatúrou označený za spôsob originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva (dobromyseľným) vydražiteľom (napr. II. ÚS 289/2008), takáto paralela v prípade príklepu udeleného v rámci dobrovoľnej dražby neobstojí, a to pre rozličné účinky dražby vykonanej v rámci exekučného konania (kedy dochádza k výkonu verejnej moci súdnym exekútorom) a dražby vykonanej podľa zákona o dobrovoľných dražbách, kedy má takáto dobrovoľná dražba súkromnoprávny charakter. Zo znenia samotného zákona o dobrovoľných dražbách nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka a teda, že by došlo k prelomeniu zásady nemo plus iuris. V tejto súvislosti dovolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 448/2010 zo dňa 13. apríla 2011 a rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/20/2011 zo dňa 18. decembra 2012. 21. Najvyšší súd sa vyjadril aj k dobromyseľnosti vydražiteľa v prejednávanom spore a uviedol, že táto nebola daná s ohľadom na informatívnu poznámku na príslušnom liste vlastníctva, z ktorej poznámky bolo zrejmé, že vlastníctvo k predmetu dobrovoľnej dražby (predmetu zálohu) bolo spochybnené v čase konania dobrovoľnej dražby a výkonu záložného práva záložným veriteľom predajom dražených nehnuteľností, a to v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Cbi/20/2016. 22. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že dovolateľ dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, z ktorého dôvodu najvyšší súd napadnuté rozsudky odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie zrušil (§ 449 ods. 1, ods. 2 CSP) a pripomenul, že v ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie jeho právnym názorom viazané. 23. Okresný súd Lučenec v novom konaní po vrátení veci rozhodol rozsudkom č. k. 13Cb/30/2022-944 zo dňa 17. októbra 2022 tak, že dobrovoľná dražba je neplatná s tým, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcovi v rozsahu 100%. 24. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v kontexte namietanej aktívnej legitimácie žalobcu odôvodnil tým, že žalovaní podľa neho neuniesli dôkazné bremeno, ktorým by preukázali tvrdenia, že k zaplateniu kúpnej ceny kupujúcim SK Machinieri došlo. Okresný súd mal za to, že v tomto prípade od žalobcu nie je možné ani požadovať negatívny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, že kúpna cena zaplatená nebola. Bolo povinnosťou žalovaného 4/, ako nástupcu pôvodného predávajúceho SK Machinieri, aby skutočnosť, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny preukázal. Odhliadnuc od vyššie uvedeného však jednostranný úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy ani jednou zo strán hmotnoprávneho vzťahu namietaný nebol. Nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia ako jediný legitímny spôsob, ktorým by neplatnosť jednostranného odstúpenia mohla byť napadnutá. Za takéhoto stavu mal okresný súd za to, že odstúpenie nadobudlo tak obligačné ako aj vecnoprávne účinky, a teda odstúpením od zmluvy nadobudol žalobca vlastnícke právo spätne. 25. Okresný súd ďalej poukázal na právne záväzné závery najvyššieho súdu, ktoré vyslovil v rozhodnutí o dovolaní, pri odôvodnení rozhodnutia ich plne zohľadnil a vychádzal z nich. V čase vykonania dobrovoľnej dražby bol žalobca podľa okresného súdu nepochybne vlastníkom draženej nehnuteľnosti, z čoho vyplýva, že ako vlastník nehnuteľnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách mal určité, zákonom priznané práva, rovnako ako aj povinnosti, ktorých realizácia mu však v priebehu prípravy a vykonania samotnej dražby nebola umožnená. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie za to, že dražba nehnuteľnosti nebola vykonaná v súlade so zákonom a teda je neplatná, pričom neplatnosti sa domáha skutočný vlastník nehnuteľností ako aktívne vecne legitimovaným v spore v zákonnej lehote. 26. Vo vzťahu k ďalším námietkam týkajúcich sa pochybenia správcu konkurznej podstaty úpadcu (žalobcu) v konkurznom konaní, prípadne námietok ohľadom pravosti, výšky, resp. splatnosti pohľadávky, pre ktorú došlo k dražbe, ako aj platnosti zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, tieto námietky okresný súd považuje za irelevantné. Predmetom skúmania platnosti dobrovoľnej dražby podľa názoru okresného súdu ani prejudiciálne nemôže byť preskúmavanie konania správcu konkurznej podstaty, pretože aj keby bolo zistené pochybenie pri zápise do konkurznej podstaty, prípadne ďalšej realizácii v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii, uvedená skutočnosť by na platnosť dobrovoľnej dražby nemala vplyv. Rovnako skúmanie výšky pravosti, resp. splatnosti pohľadávky, pre ktorú bola dobrovoľná dražba navrhnutá, by bolo až sekundárnou otázkou, pretože primárne pri konštatovaní, že došlo k porušeniu práva žalobcu už tým, že sa na dobrovoľnej dražbe ako vlastník nezúčastnil je nadbytočným a irelevantným skúmať, či pohľadávka, pre ktorú sa dražilo, bola skutočne pohľadávkou existujúcou. Aj v prípade, ak by bolo preukázané a dokazovanie tomu zatiaľ nasvedčuje, že táto pohľadávka je pravou a splatnou, uvedené by nerobilo opätovne platným aj dobrovoľnú dražbu vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia. 27. Vo vzťahu k namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanie žaloby súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že možnosť podania žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby je procesným spôsobom obrany, v tomto prípade vlastníka nehnuteľnosti, ktorý vyplýva priamo zo zákona, zákon priamo takýto druh žaloby umožňuje, a teda jeho záujem na podaní žaloby je zo zákona prezumovaný. 28. Odkazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne záväzný názor dovolacieho súdu teda súd prvej inštancie žalobe vyhovel a dobrovoľnú dražbu určil ako neplatnú. 29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, o odvolaniach žalovaného 1/, 2/ a 3/ rozhodol rozsudkom č. k. 43Cob/6/2023-1065 zo dňa 9. marca 2023 a rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/30/2022-944 zo dňa 17. októbra 2022 potvrdil s tým, že žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 30. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd vady, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu a s námietkami žalovaných 1/, 2/ a 3/ nevyhnutných a podstatných pre rozhodnutie vo veci a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu, ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd na odôvodnenie okresného súdu v celom rozsahu poukázal. 31. V reakcii na námietky odvolateľov odvolací súd doplnil, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil v zmysle § 455 CSP vyššie uvedeným záväzným právnym názorom dovolacieho súdu a správne na základe neho konštatoval existenciu aktívnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobca svoje tvrdenie o neuhradení kúpnej ceny, ako dôvod odstúpenia od zmluvy, nie je logicky spôsobilý preukázať. Tento záver okresného súdu je v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. Odvolací súd doplnil, že žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že mohlo dôjsť k úhrade kúpnej ceny iným spôsobom ako bezhotovostnou platbou na konkrétny účet (napr. úhrada na iný účet alebo hotovostná úhrada), t.j. vychádzali z domnienky o možnej úhrade iným spôsobom. Žalovaní 1/ a 2 / teda netvrdili, že k úhrade došlo, a akým spôsobom, ale len poukazovali na eventuálnu možnosť úhrady kúpnej ceny a na možný spôsob jej úhrady a v súvislosti s touto domnienkou navrhli výsluch svedkov, a to štatutárnych zástupcov právneho predchodcu žalovaného 4/. 32. Odvolací súd poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ sa len domnievali, že k úhrade kúpnej ceny mohlo dôjsť, pričom až výsledok výsluchu navrhovaných svedkov mal nahradiť povinnosť tvrdenia žalovaných o konkrétnych skutkových okolnostiach úhrady kúpnej ceny. Takýto spôsob vedenia civilného sporového konania nie je v súlade s procesnými princípmi podľa čl. 8 CSP, keď povinnosť tvrdenia je nahradená výsledkom navrhnutého dokazovania. Aj z tohto hľadiska preto okresný súd postupoval správne, keď výsluch navrhovaných svedkov nevykonal. Navyše, aj prípadný výsluch uvedených svedkov nič nemení na skutkovom stave existujúcom v čase rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorý zmenený nebol, že žaloba o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy jej adresátom podaná nebola, pričom podľa názoru dovolacieho súdu sa jedná o jediný účinný prostriedok smerujúci proti odstúpeniu (bod 100. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia). 33. Súd prvej inštancie správne v zmysle záväzného právneho názoru dovolacieho súdu poukázal aj na tvrdenú dobromyseľnosť žalovaného 3/ pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností na základe dobrovoľnej dražby, kedy samotná dobromyseľnosť neprelamuje princíp nemo plus iuris. Vzhľadom na to, že príklep udelený v rámci dobrovoľnej dražby nepatrí medzi originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, potom ani dobromyseľnosť vydražiteľa nie je spôsobilá prelomiť zásadu nemo plus iuris, z čoho potom vyplýva, že nebolo možné prihliadnuť na ňu pri udelení príklepu na dobrovoľnej dražbe dňa 19. septembra 2017. 34. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, že je irelevantné, z akého dôvodu došlo k opomenutiu konať so žalobcom, keď je zrejmé, že ako záložnému veriteľovi, tak ani dražobníkovi a ani vydražiteľovi nebola známa existencia vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko žiadne listinné doklady z verejne prístupných registrov túto skutočnosť neosvedčovali. Uvedená skutočnosť je irelevantná, pretože v tomto prípade je nevyhnutné, v súlade so záverom okresného súdu, zistiť len to, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách s dôsledkom zásahu do vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníka dražených nehnuteľností, čo v konaní preukázané bolo. Aj prípadné porušenie a zanedbanie povinností správcu úpadcu, t.j. žalobcu vo vzťahu k včasnému zverejneniu zápisu uvedených nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, resp. nezapísanie poznámky o spornosti zapísaných nehnuteľností, je vo vzťahu k predmetu tohto konania podľa odvolacieho súdu irelevantné. Prípadné porušenie povinností žalobcu konajúceho v rozpore s úpravou ZKR nemôže konvalidovať zistený rozpor so zákonom o dobrovoľnej dražbe pri realizácii dražby, kde sa so žalobcom nekonalo ako s vlastníkom predmetu dražby, a to napriek tomu, že žalovaní 1/, 2/, 3/ o žalobcovi ako o vlastníkovi uvedenú vedomosť nemali. 35. Odvolací súd súhlasil aj s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa nevyjadroval k námietkam žalobcu týkajúcich sa pravosti, výšky a splatnosti pohľadávok, pre ktoré došlo k dražbe, ako ani k platnosti zmluvy o dobrovoľnej dražbe, pretože ich považoval za irelevantné. Okresný súd správne poukázal na to, že pokiaľ v konaní bolo preukázané, že došlo nesprávnym postupom v rámci dobrovoľnej dražby k zásahu do práv žalobcu ako vlastníka predmetu dražby, skúmanie uvedených skutočností je nadbytočné. 36. Aj keď teda žalovaní 1/, 2/, 3/ postupovali pri realizácii dobrovoľnej dražby podľa dostupných údajov, t.j. nie je možné im vytknúť vedomé a úmyselné nedodržanie zákona o dobrovoľnej dražbe, táto skutočnosť nemá vplyv na záver o tom, že došlo k porušeniu zákona o dobrovoľnej dražbe na základe spätného nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom na základe vecnoprávnych účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Keďže v predmetnom konaní sa opak preukázal, t.j., že údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti ku dňu konania dražby nezodpovedali skutočnému a právnemu stavu, keď vlastníkom bol žalobca na rozdiel od evidovaného stavu, bol naplnený predpoklad § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, keď žalobca preukázal ku dňu konania dražby existenciu jeho vlastníckeho práva. 37. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ a 3/ namietali a nesúhlasili so závermi dovolacieho súdu týkajúcich sa vecnoprávnych účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy, dobromyseľnosti žalovaného 3/ ako vydražiteľa, nevyhnutnosti podania žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy odvolací súd poukázal na § 455 CSP, podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. 38. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní nesúhlasili s posúdením otázky dobromyseľnosti dovolacím súdom, ktorý spochybnil dobromyseľnosť žalovaného 3/ ako vydražiteľa aj tým, že na LV vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam bola vyznačená poznámka o odporovacej žalobe. Túto výhradu považoval odvolací súd za irelevantnú. Aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 481/2022-14 zo dňa 25. augusta 2022 konštatovalo, že sa jedná síce o mylný záver dovolacieho súdu vo vzťahu k účinkom zapísanej poznámky o existencii konania o odporovacej žalobe, avšak (bod 13. posledná veta odôvodnenia rozhodnutia) táto nelogickosť a rozporuplnosť záveru najvyššieho súdu vzhľadom na jeho skoršie právne závery nie je spôsobilá sama o sebe ani v spojení s inými skutočnosťami ovplyvniť nové rozhodnutie. 39. K návrhu žalovaného 3/ ohľadne vykonania nového dôkazu právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/20/2016 zo dňa 14. februára 2022 odvolací súd uviedol, že v zmysle § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách sú účastníkmi konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. V zmysle citovaného ustanovenia sa preto jedná o nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP. V prípade núteného procesného spoločenstva, t.j. ak ide o procesnú situáciu, keď si hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu procesného spoločenstva na úspech v konaní, pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné. Z uvedeného potom vyplýva, že procesný úkon jedného subjektu nerozlučného spoločenstva platí aj pre ostatných, ktorí sú členmi nerozlučného procesného spoločenstva na danej procesnej strane. Podľa odvolacieho súdu, pokiaľ účastníkom vyššie uvedeného konania bol žalovaný 4/, potom žalovaný 4/ mohol a mal možnosť použiť uvedený prostriedok procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uplatnenie takejto procesnej obrany žalovaným 4/ by zároveň bolo považované za úkon akéhokoľvek iného člena nerozlučného spoločenstva na strane žalovaných podľa § 77 ods. 1 CSP. Podľa odvolacieho súdu podstatné je, či ktokoľvek zo žalovaných 1/ až 4/, ako účastníkov núteného a nerozlučného procesného spoločenstva mal a mohol uplatniť takýto prostriedok procesnej obrany do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania v zmysle zásady zákonnej koncentrácie konania podľa § 154 CSP. Pri kladnej odpovedi, t.j. že čo i len jeden zo žalovaných takúto procesnú možnosť mal a ju nevyužil, je nevyhnutné dospieť k záveru o oneskorenom uplatnení takéhoto prostriedku procesnej obrany v rozpore s § 154 CSP. Takto uplatnený prostriedok procesnej obrany žalovaným 3/ až v podanom odvolaní nepovažoval z týchto dôvodov preto odvolací súd za včas uplatnený a naň neprihliadol. Tvrdenie žalovaného 3/, že žalovaný 4/ je schránkovou firmou, ktorá nie je aktívna, je nečinná a nemožno od nej očakávať aktívnu procesnú obranu a preto žalovaný 3/ uplatnil tento prostriedok procesnej obrany až v odvolaní, je irelevantné. Ustanovenie o zákonnej koncentrácii konania v § 154 CSP nepozná nečinnosť strany sporu ako dôvod, ktorý by mohol prelomiť zásadu zákonnej koncentrácie konania. 40. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. 41. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolania žalovaný 1/ a žalovaný 3/. 42. Žalovaný 1/ prípustnosť svojho dovolania odvodzuje od § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.