2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
1 písm. b), písm. d), písm. e) Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej „Trestný poriadok č. 141/1961 Zb.“) napadnutý rozsudok sa v celom rozsahu zrušuje. II.
3 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. obžalovaný H. G., nar. XX. I. XXXX v H., trvale bytom G., B. XXXX/XX, uznáva sa za vinného, že
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. (ďalej „Trestný zákon č. 140/1961 Zb.“), v bode 2 - trestný čin vraždy spolupáchateľstvom
2, § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., - trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
2, § 238 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., - trestný čin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom
2, § 231 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Za to sa odsudzuje
1, § 35 ods. 2 a § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. s použitím nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, uverejneného pod č. 428/2012 Z. z., na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky 2 (dva) mesiace a 25 (dvadsaťpäť) dní.
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny. III.
3 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. sa z dôvodu § 226 písm. c) Trestného poriadku č. 141/1961 Zb.
1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Trestného zákona a v bode 2 obžaloby ako trestný čin vraždy spolupáchateľstvom
2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Trestného zákona, trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
2, § 238 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a trestný čin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom
2, § 231 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a trestný čin nedovoleného ozbrojovania
1 Trestného zákona, v prípade obžalovaného I. R. v bode 2 obžaloby ako trestný čin vraždy spolupáchateľstvom
2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Trestného zákona a trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
2, § 238 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktoré mali byť
obžaloby spáchané na skutkovom základe, že
3 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. sa poškodení Z. - G. poisťovňa, a. s., C. XX, H., a O. H. X. M. and G., a.s., pobočka zahraničnej banky, Š. X/A, H., odkazujú s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach. IV.
141/1961 Zb. sa odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava zamieta. Odôvodnenie Krajský súd v Trnave (ďalej aj „prvostupňový súd“) rozsudkom z 15. júna 2023, č. k. 2T/12/2005-3773, uznal za vinných v bode 1 z trestného činu lúpeže
234 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
1 Tr. zák. obžalovaného H. G. a v bode 3 obžalovaných H. G. a I. R. z trestných činov vraždy spolupáchateľstvom
2, § 219 ods. 2 písm. j) Tr. zák., porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom
2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a obžalovaného I. R. z poskytnutia pomoci k trestnému činu porušovania domovej slobody
1 písm. c), § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., a to na skutkovom základe, že
2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák., nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z., § 33 písm. g), písm. ch), písm. j) Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov so zaradením
3 Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej skupiny, - obžalovanému I. R.
2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák., nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z., § 33 písm. b) Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov so zaradením
3 Tr. zák. do druhej nápravnovýchovnej skupiny,
3 Tr. zák. a
1 zákona č. 448/2002 Z. z. ochranný dohľad jeden rok s tým že
1 písm. b) zákona č. 448/2002 Z. z. o ochrannom dohľade mu bola uložená povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste svojho pobytu jedenkrát mesačne,
1 písm. c) Tr. zák. trest prepadnutia veci 1.000,- eur, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na účte Krajského súdu v Trnave s tým, že
6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát, - obžalovanému I. R.
3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, desiatich mesiacov a jedného dňa so zaradením
2 písm. a) Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
1 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. účinného do
1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a výroku o treste voči obžalovanému I. R. a vo výrokoch o treste voči obžalovaným H. G. a I. R. a
3 Tr. por.: - uznal obžalovaného I. R. za vinného z pomoci k trestnému činu vraždy spolupáchateľstvom
1 písm.
1 písm. c) k § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a odsúdil obžalovaného I. R.
2 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do tretej nápravnovýchovnej skupiny, - obžalovaného H. G.
2 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do tretej nápravnovýchovnej skupiny, - obžalovaného I. R.
2 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do tretej nápravnovýchovnej skupiny,
3 Tr. zák. a
1 zákona č. 448/2002 Z. z. uložil ochranný dohľad v trvaní jedného roka,
1 písm. b) zákona č. 448/2002 Z. z. o ochrannom dohľade uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, osobne sa hlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste svojho pobytu jedenkrát mesačne a
1 písm. c) Tr. zák. uložil trest prepadnutia veci jedentisíc eur. Prokurátorka v odvolaní namietala predovšetkým tieto základné skutočnosti: - trestným činom v bode 3 napadnutého rozsudku bola obeť vraždy okrem strelných poranení aj brutálne bodnutá ostrým predmetom v oblasti krku, okrem toho nie je možné opomenúť ďalšiu skutočnosť a to, že k samotnej vražde došlo kvôli získaniu finančnému prospechu, pričom usmrtenie obete bolo vopred pripravené, nakoľko bola na miesto činu prinesená strelná aj bodná zbraň a miesto činu, resp. pohyb osoby bol dlhšie odsledovaný, tiež pri usmrtení obete zavážila skutočnosť, že ona samotná sa vyhrážala páchateľovi (R.) „guľkou“, a preto z tejto obavy, aby sa im nepomstil týmto spôsobom, obeť (G.) preventívne úmyselne usmrtili R. so G., nevierohodným je tvrdenie páchateľa, že R.T. obeti doniesol predtým svoje peniaze (podiel na lúpeži v banke), ktoré si mal u G. uložiť, pretože nie je racionálne, aby si sám lupič z banky dobrovoľne zo svojej dispozície odňal lup a dal ho osobe, u ktorej nemal žiadnu záruku, že mu v budúcnosti lup odovzdá späť a hlavným cieľom páchateľa bolo vziať G. podiel z lúpeže a nie páchateľov vlastný podiel, ktorý si mal u obeti dobrovoľne odložiť, - keďže motívom vraždy boli finančné prostriedky, a to ani nie páchateľove vlastné, ale ulúpené z banky, je uloženie trestu obžalovaným R. na šesť rokov a G. na štyri roky neprimerané a to ani vzhľadom na už uplynutú dobu 19 rokov, nakoľko trest, ktorý by bolo možné uložiť v tomto prípade, je v trestnej sadzbe od 15 do 25 rokov bez ohľadu na to, či je stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť veľmi vysoký a možnosť nápravy páchateľa obzvlášť sťažená, v tak nízkych trestných sadzbách by nebola zohľadnená brutalita útoku ani bezohľadný motív - peniaze, ktorých pôvod bol z trestnej činnosti a následné preventívne zavraždenie obete zo strachu z pomsty, - pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
1 alebo 2 Tr. zák. nemožno uložiť trest o. i. pod päť rokov, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň dvanásť rokov, trestná sadzba znížená na štyri roky pre G. bola jednak nižšia ako dovoľuje ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, ale rozhodná je aj tá skutočnosť, že páchatelia finančné prostriedky z vraždy, resp. ulúpené z banky neodovzdali a po takto krátkom pobyte vo výkone trestu odňatia slobody s prihliadnutím na možnosť podmienečného prepustenia by následne ulúpené peňažného prostriedky mohli
svojich podielov „nerušene“ ďalej užívať na slobode, rovnako ako aj mali túto možnosť doteraz a výchovný vplyv na spoločnosť by nebol žiadny, resp. výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti by nebolo týmto účinné s ohľadom i na generálnu prevenciu trestu; vzhľadom na uplynutú dobu považuje prokurátorka za oprávnené aj s prihliadnutím na možnosť podmienečného prepustenia na slobodu zníženie trestnej sadzby u obžalovaného R. na 8 rokov a u obžalovaného G. na 6 rokov, pretože tieto tresty sa pohybujú na polovici dolnej hranice trestnej sadzby 15 rokov, - u obžalovaného R.Č. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 10 mesiacov a 1 deň namieta vzhľadom na skutočnosť, že vedel k akým následkom môže smerovať prinesenie zbrane na účel ďalšieho konania R. a G. v bydlisku G., R. si tiež prevzal po vražde svoj podiel 130 tis. Sk, teda je nelogické, aby sa za trestný čin, ktorý obžalovaní spáchali v bydlisku G., prevzal peniaze v takej hodnote a nepýtal sa ako to dopadlo a čo sa konkrétne stalo so G., hlavne je to vylúčené priamo z povahy samotného obžalovaného R., nakoľko tento kvôli peniazom je ochotný vraždiť, tak prečo by sa mal následne o takú veľkú sumu deliť „bez podstatného dôvodu“ iba za požičanie vozidla, R. z tohto dôvodu musel byť oboznámený, že voči G. bude použité aj násilie a že bude účastný na spáchaní závažnejšieho trestného činu ako len porušovania domovej slobody, teda nie je vôbec logické a už vonkoncom nie pri osobe, ktorá spáchala najprv lúpež v banke a potom kvôli finančným prostriedkom brutálny bodnutím do krku usmrtila komplica z tejto lúpeže, teda aby osobe, ktorá sa s nimi iba prevezie na miesto činu, dala takú značnú sumu peňazí, - rozporuje vyjadrenie v napadnutom rozsudku, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by obžalovaný R. bol vopred uzrozumený s úmyslom konania obžalovaných, teda usmrtiť poškodeného za účelom získania finančných prostriedkov z lúpeže, keďže trestná činnosť bola obžalovaným preukázaná v plnom rozsahu, obžalovaný G. popísal svoje konanie aj konanie spoluobžalovaných, zo znaleckého posudku je zistené, že na tele poškodeného G. bolo päť strelných rán, z toho tri zástrely hlavy a dva hrudníka, bola mu spôsobená bodnorezná a bodná rana na krku, pričom silové pôsobenie bolo intenzívne a prudké a rezné rany na pravej ruke, ktorých intenzita pôsobeného násilia nebola veľká, páchatelia sa na spáchanie skutku vopred pripravovali a zadovážili si potrebné nástroje, pričom R. celú akciu riadil, spoločne so G. si zabezpečili kukly, gumené rukavice a nôž, ktorým R. dvakrát bodol M. G. do krku, premyslenosť celej trestnej činnosti potvrdzuje skutočnosť, že asi týždeň pred zavraždením G. prišli za účelom monitorovania jeho pohybu všetci traja do S. G. a sledovali jeho pohyb; R. uviedol pri jeho vyťažovaní príslušníkovi PZ M. C., že na lúpeži sa dohodol s M. G., pričom peniaze si rozdelili na polovicu, neskôr sa R. obával mať doma takú veľkú hotovosť a tak ju odniesol G. s tým, že si ich bude brať postupne, G. mu na vrátenie peňazí uviedol, že mu žiadne nedá a pokiaľ neprestane, dostane desať gúľ do hlavy a G. ďalej tvrdil, že všetci traja vystúpili v G. a u R. spálili veci, R. musel byť dobre oboznámený za taký dlhší čas sledovania obete, že k nej idú pre peniaze a že boli aj vyzbrojení a preto následok musel predvídať a aj ako to celé môže skončiť, z výpovede svedka I. Š. z prípravného konania bolo zistené, že R. sa vyjadril, že G. nechceli zabiť R. so G., obžalovaní tam išli jednoznačne za peniazmi, z ktorých podiel aj R. si bez akýchkoľvek problémov prevzal po zavraždení obete, R. musel vedieť, že na tento účel (akýmikoľvek prostriedkami zobrať G. peniaze) boli R. so G. aj vybavení zbraňami a kuklami, nakoľko je nelogické, aby spolupáchateľ lúpeže G. im odovzdal minimálne polovicu ukradnutej sumy len tak dobrovoľne, ale obžalovaní museli predvídať aj to, že bude klásť odpor, čo sa aj napokon stalo, nelogická je aj výpoveď H. G., ktorý v prípravnom konaní uviedol, že sa tam idú iba porozprávať s kuklami a zbraňou, aby im G. nevidel do tváre, no pritom by po hlase alebo
postavy alebo aj očí určite spoznal R.T., spolupáchateľa z lúpeže, kukly mali na tvári, pričom však dobre vedeli, že z obavy z pomsty G. (ktorý sa R.I. aj vyhrážal guľkou, ak si príde peniaze pýtať) ho musia zavraždiť, keď mu chcú zobrať minimálne aj jeho podiel, s R. všetci traja boli v S. G. štyrikrát sledovať poškodeného G., spoločne sa dohodli, že pôjdu za poškodeným, R. do bytu ísť nemal, po násilnom odobratí peňazí od G. si nemohol teda R. myslieť, že keď ich zoberú G., že to G. nechá tak a nebude sa chcieť pomstiť, nelogicky vyznieva konštatovanie, že R. dostal peniaze v takej veľkej sume za to, že požičal auto, v ktorom sedel a nešoféroval ho, pričom keďže aj vedel za akým účelom sa ide za obeťou (pre peniaze), že by to táto nenechala len tak a chcela by sa pomstiť a preto sa s ňou G. a R. musia vysporiadať a teda vedel, čo idú robiť a ako sa to môže jedine skončiť, na základe čoho pri uznaní viny a ukladaní trestu prvostupňový súd u obžalovaného I. R. nesprávne posúdil právnu kvalifikáciu skutku. Obžalovaný H. G. podané odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Cíbika podaním z 12. septembra 2023 (č. l. 3821 - 3830), v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol vo veci tak, že ho pri skutku v bode 3 uzná za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví
1, resp. § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., z trestného činu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a trestného činu obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom
2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a uloží mu primeraný trest. Odvolateľ uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov
1 písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku, pričom namietol tieto základné skutočnosti: - z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aké bolo hodnotenie dôkazov zo strany súdu pri uznaní viny z trestného činu vraždy, keď zo strany súdu absentuje vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov, pokiaľ prvostupňový súd ustálil, že časť skutku v bode 3 sa mala stať spôsobom ako je uvedené v jeho skutkovej vete ohľadom toho, že odvolateľ poškodeného M. G. v izbe kopol a zasiahol ho jedenkrát výstrelom, tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolateľ nikdy netvrdil, že by mal na poškodeného M. G. aj vystreliť (okrem strelnej rany č. 3) a uvedené netvrdí ani jediný priamy svedok C. X.Á., pričom poukázal na jej výpoveď na hlavnom pojednávaní
zistenia znalcov je zrejmé, že tieto vznikali v krátkom časovom slede za sebou, týka sa to rán 1, 2 a 4, 5, - pokiaľ ide o strelnú ranu č. 3, ktorá vznikla pri bitke v chodbe medzi odvolateľom a M. G., zo znaleckého posudku MUDr. Kuruca a MUDr. Lenka, resp. zo znaleckého posudku prof. MUDr. Hirta, CSc. a doc. Ing. Juříčka bolo preukázané, že táto zasiahla poškodeného z bezprostrednej blízkosti a je zrejmé, že to bolo náhodne pri zápase tak, ako to opisuje odvolateľ vo výpovedi, táto rana neohrozila bezprostredne život poškodeného G., po tejto poškodený komunikoval a pohyboval sa bez pomoci iného a patrila medzi tie, ktoré by bezprostredne ohrozovali život poškodeného a viedli k smrti, -
znalcov MUDr. Kuruca a MUDr. Lenka do hlavy poškodeného bolo vystrelené ešte jedenkrát sprava do oblasti pravého líca pred ušnicou, pričom streľba smerovala mierne šikmo zhora nadol a zozadu dopredu, páchateľ sa najpravdepodobnejšie nachádzal po pravej bočnej strane tela poškodeného, prípadne ak mal poškodený v momente výstrelu hlavu natočenú smerom doľava, mohol sa páchateľ nachádzať aj viac pred pravou prednou stranou tela poškodeného, toto strelné poranenie mohlo dobre vzniknúť pri vzájomnej stojacej, resp. tejto blízkej polohe, vo výpovedi znalca MUDr. Kuruca na hlavnom pojednávaní 23. septembra 2010 znalec na otázku obhajoby uvádza, že pokiaľ sa vo vyššie uvedenej protokolácii uvádzala poloha strelca, správne je uvádzať poloha zbrane, z vyjadrenia revízneho súdneho znalca prof. MUDr. Hirta, CSc. (strana 57 a 58 jeho znaleckého posudku č. 2353/2009) k strelnému poraneniu č. 3 zistenému znalcami MUDr. Kurucom a MUDr. Lenkom vyplýva zhoda s určením smeru pohybu strely v tele poškodeného G., čo znalec vyjadril aj graficky, odvolateľ počas celého trestného konania uvádza, že nevystrelil úmyselne na poškodeného počas zápasu v chodbičke bytu a pravdepodobne došlo k náhodnému výstrelu, o ktorom sa dozvedel až neskôr v obývačke od poškodeného, odvolateľ má za to, že vierohodnosť a pravdivosť tvrdení odvolateľa potvrdzuje práve znalecký revízny posudok na strane 57 k rane č. 3, ktorý cituje a
odvolateľa nasvedčuje jeho tvrdeniu, že došlo k náhodnému výstrelu v chodbičke po vojdení poškodeného do bytu počas zápasu odvolateľa s poškodeným z dôvodov, že odvolateľ držal strelnú zbraň v ľavej ruke, čo zodpovedá strelnému zraneniu poškodeného M. G. č. 3, kde otvor vstrelu sa nachádza v pravej časti tváre pod ušným lalokom, uvedené korešponduje s tým, že odvolateľ je vysoký 190 cm a poškodený M. G. bol
pitevného protokolu vysoký 184 cm a smer strelného kanálu prechádzal mierne zhora dole - zozadu dopredu - sprava doľava a uvedené svedčí o postavení strelca a polohe zbrane k telu poškodeného; z ohliadky miesta činu a fotodokumentácie k nej najmä z fotozáberu č. 8, 9, 19 je zachytená stopa č. 4 balistická stopa - nábojnica, z čoho je zrejmé, že v tejto časti bytu - chodbe došlo k výstrelu a predmetné tvrdenie obhajoby sa opiera aj o výpoveď svedkyne C. X. a znalca MUDr. Kuruca v prípravnom konaní, kedy uviedol, že výpoveď obvineného G. nie je v rozpore s pitevným nálezom a zranenia mohli vzniknúť aj tak, ako to uvádzal tento vo výpovedi, resp. že pri zápase na chodbe mohlo vzniknúť aj strelné poranenie s najväčšou pravdepodobnosťou strelná rana č. 3, čo znalec potvrdil aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní 23. septembra 2010; z ohliadky miesta činu a fotodokumentácie k nej najmä z fotozáberu č. 19 je vidieť chodbičku po príchode cez vchodové dvere do inkriminovaného bytu, kde vpravo na voľne odložených dvierkach bola počas ohliadky miesta činu zaistená stopa č. 6 - biologická krvná stopa, ktorá poukazuje na smer, množstvo a intenzitu jej dopadu na vyššie uvedený hmotný substrát (zhora kolmo nadol), čo zodpovedá krvácaniu zo strelného zranenia poškodeného označeného v súdnej pitve ako zástrel č. 3; odvolateľ poukázal na závery odborného vyjadrenia psychologičiek PhDr. Dagmar Kalászovej a Mgr. Daniely Bednárovej vyplývajúce z ich testovania laterality u odvolateľa, ako aj na ich vyjadrenia na hlavnom pojednávaní, ktoré jednoznačne preukazujú, že je pravák, preto aj jeho tvrdenie o tom, že pri zápase s poškodeným G. použil k zápasu pravú ruku, je možné považovať za hodnoverné, v ľavej ruke pasívne počas tohto zápasu držal zbraň, z ktorej vyšiel náhodne výstrel, o ktorom tvrdí, že sa jedná o strelnú ranu č. 3; vzhľadom na uvedené skutočnosti možno ustáliť, že výstrel č. 3 bol náhodný, nie úmyselný, pričom išlo o ranu, ktorá nebola takého charakteru, že by bezprostredne ohrozovala život poškodeného, resp. viedla k jeho smrti a na rozdiel od napadnutého rozsudku sa vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní podarilo preukázať tvrdenie odvolateľa, že vo vzťahu k poškodenému nekonal v úmysle ho usmrtiť, odvolateľ od začiatku konania popiera, že by strieľal na poškodeného, alebo že by ho pichal nožom, v tejto súvislosti poukázal na výpoveď poškodenej C. X., ktorá jasne uvádza, že „ten vyšší“ (
odvolateľa H. G.) bol v čase výstrelov (
odvolateľa výstrely č. 1, 2, 4 a 5) pri nej, t. j. nemohol strieľať, - vo vzťahu k dôveryhodnosti svojej výpovede poukázal odvolateľ na výpovede svedka I. Š., ktorý vypovedal už v prípravnom konaní, že v danom čase bol príslušníkom ZVJS, ktorý prijímal aj obžalovaného I. R., ktorý mu pritom povedal, že poškodeného zabiť nechcel, iba ho chcel postrašiť a svedka M. C., ktorý vypovedal ešte v prípravnom konaní, že sa mu ku skutku priznal obžalovaný I. R., - pokiaľ ide o majetkový motív, ktorý mal byť
napadnutého rozsudku preukázaný, pretože obžalovaní konali v snahe zmocniť sa finančných prostriedkov, ktoré mali pochádzať z lúpežného prepadnutia v banke a ktoré mal prechovávať poškodený M. G., v tomto smere
odvolateľa absentuje akákoľvek úvaha prvostupňového súdu ako sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a v tejto súvislosti uviedol, že dôvod pre ktorý išiel s obžalovaným R.I. do bytu poškodeného G., nebol majetkový prospech, ale postrašiť ho, lebo odvolateľ mal strach o svoj život, lebo vedel, že poškodený G. ho chce zabiť, ani svedkyňa C. X. na hlavnom pojednávaní 14. marca 2022 neuvádzala, že by mala byť zobraná akákoľvek igelitka s peniazmi z bytu a neuvádza ani žiadne iné skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že by dôvodom konania mal byť majetkový motív, rovnako z výpovede svedka I. Š., ktorému obžalovaný R. uviedol, že chcel poškodeného iba postrašiť, je možné vylúčiť majetkový motív, -
odvolateľa je správne právne kvalifikovať jeho konanie pri skutku v bode 3 ako trestný čin ublíženia na zdraví
1, resp. § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, trestný čin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom
2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a trestný čin nedovoleného ozbrojovania
1 Tr. zák. účinného do
nôh však registrovala, že sú dvaja, ale nevedela uviesť o koho ide kvôli tomu, že mali mať na sebe kukly, I. H., priateľka obžalovaného G. uviedla, že jej tento na dovolenke povedal, že bol v byte poškodeného, že to spravil on a aj ho zabil a že s pištoľou strieľal on plus tam boli dvaja Z., na zaistených gumených rukaviciach na mieste činu vraždy poškodeného sa nachádzal biologický materiál, ktorý bol v zhode na 99,9% iba s obžalovaným G., výška druhého páchateľa ako ho opisovala svedkyňa R., nezodpovedá výške odvolateľa, obžalovaný G. poskytol počas pojednávania rozporuplné výpovede, popisuje skutok inak ako očitá svedkyňa R., ktorá jednoznačne uviedla, že vystrelil vyšší z páchateľov, odvolateľ je usvedčovaný výpoveďami obžalovaného H. G. a sprostredkovanými výpoveďami svedkov C. a Š., ktoré obsahujú početné rozpory, vo vzťahu k lúpeži zábery priemyselnej kamery nie sú takej kvality, aby preukázali totožnosť páchateľa, pachová stopa odvolateľa na mieste činu nebola nijakým preukázateľným zákonným spôsobom zistená, nič nenasvedčuje ani tomu, že by mal odvolateľ v prípade skutkov získať majetkový prospech a nenasvedčovala tomu ani životná situácia odvolateľa, čo potvrdzujú výpovede viacerých osôb, ktoré sa vyjadrovali o jeho osobnom a pracovnom živote. Obžalovaný I. R. podané odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Antala, PhD., podaním z
ktorej mal cestou v aute prerozdeľovať peniaze, navyše súd absolútne nepochopiteľne odignoroval výpoveď obžalovaného G. z hlavného pojednávania, ktorý výslovne uviedol, že o ich plánoch odvolateľovi nič nehovoril, - samotný prvostupňový súd uvádza, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by bol odvolateľ vopred uzrozumený s úmyslom konania spoluobžalovaných, teda usmrtiť poškodeného za účelom získania finančných prostriedkov z bankovej lúpeže a odvolateľovi vinu prvostupňový súd teda opiera výlučne o vykonštruované fabulácie, ktoré nemajú žiaden podklad vo vykonanom dokazovaní, a preto napadnuté rozhodnutie považuje za absolútne nesprávne, nezákonné, nelogické a arbitrárne, napokon odvolateľ označil za absurditu uložené tresty, keď obžalovanému G., ktorý bol uznaný za vinného z trestných činov vraždy, nedovoleného ozbrojovania, porušovanie domovej slobody a obmedzovania osobnej slobody, bol uložený trest odňatia slobody štyri roky, obžalovanému R.É., ktorý bol uznaný za vinného z trestných činov vraždy, ozbrojenej lúpeže, porušovanie domovej slobody a obmedzovania osobnej slobody, bol uložený trest odňatia slobody šesť rokov a odvolateľovi bol za údajnú pomoc pri trestnom čine porušovania domovej slobody uložený trest odňatia slobody takmer tri roky. K odvolaniu prokurátorky sa vyjadrili: - obžalovaný H. G. prostredníctvom náhradnej obhajkyne JUDr. Zuzany Csenkyovej podaním z
3 Tr. por. a zároveň bolo potrebné doručiť procesným stranám odôvodnenie odvolania podané jedným z obžalovaných a vyjadrenia obžalovaných k odvolaniu prokurátorky, čo následne prvostupňový súd napravil. Senát 5T, ktorému vec napadla na rozhodnutie v čase prvého pridelenia veci, ktoré je rozhodujúce pre jeho zloženie (
čl. XV ods. 4 Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2024 v znení účinnom v čase pridelenia veci trestnú vec opätovne predloženú po tom, ako bola vybavená „inak“, vybaví senát v pôvodnom zložení, t. j. v zložení v čase prvého pridelenia veci), rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Dušan Szabó. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu určené na termín
1 Tr. por. ak nerozhodne odvolací súd
, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané.
por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež: - pre vady rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo pre to, že súd nevzal do úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie - písm. b), - ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie trestného zákona - písm. d), - ak je uložený trest neprimeraný - písm. e)
3 Tr. por. odvolací súd môže rozhodnúť sám o podmienečnom zastavení trestného stíhania, schválení zmieru alebo rozsudkom vo veci, len ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený a prípadne doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
5 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.
6 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že tento skutok (pre ktorý je obžalovaný stíhaný) spáchal obžalovaný.
3 Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. kto bez povolenia vyrobí alebo zadováži sebe alebo inému strelnú zbraň alebo ju prechováva, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. kto neoprávnene vnikne do domu alebo do bytu iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak použije pri čine uvedenom v odseku 1 násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia a taký čin spácha so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle uľahčiť iný trestný čin.
2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia). Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval pri prejednaní a rozhodovaní veci
Trestného poriadku účinného do
4 Trestného poriadku účinného od
doterajších predpisov a konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná Najvyšší súd Slovenskej republiky
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd proti rozsudku vydanom krajským súdom (§ 252 Tr. por.) na základe podaných odvolaní prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania
1 Tr. por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
3 Tr. por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie odvolací súd nezistil, následne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané (§ 254 ods. 1 Tr. por.). Odvolací súd pritom zistil, že odvolania obžalovaných I. R. a I. R. sú dôvodné, resp. odvolanie obžalovaného H. G. čiastočne dôvodné, zatiaľ čo odvolanie prokurátorky je nedôvodné. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že o obžalobe, ktorá bola na prvostupňový súd podaná
1 Tr. zák. a v bode 2 z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom
2, § 219 ods. 1 Tr. zák., trestného činu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a trestného činu obmedzovania osobnej slobody
2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s uložením
1 a § 35 ods. 2 Tr. zák. úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením
2 písm. c) Tr. zák. do tretej nápravnovýchovnej skupiny, zatiaľ čo obžalovaní I. R. a I. R. boli na tam uvedenom skutkovom základe
c) Tr. por. oslobodení spod obžaloby pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom
2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a obžalovaný I. R. aj pre trestný čin lúpeže
1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Tr. zák., trestný čin obmedzovania osobnej slobody
2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a trestný čin nedovoleného ozbrojovania
1 Tr. zák.
1 Tr. por. bol poškodený Z. - G. C., a.s. odkázaný s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Na základe odvolaní prokurátora a obžalovaného H. G. bol uvedený rozsudok krajského súdu uznesením Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2007, sp. zn. 5 To 6/2007,
1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. por. zrušený v celom rozsahu a
1 Tr. por. bola vec vrátená prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Druhýkrát bolo o obžalobe rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 11. októbra 2010, sp. zn. 2T/12/2005, ktorým bol obžalovaný H. G. uznaný vinným na tam uvedenom skutkovom základe v bode 1 z trestného činu nedovoleného ozbrojovania
1 Tr. zák. a v bode 2 z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom
2, § 219 ods. 1 Tr. zák., trestného činu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a trestného činu obmedzovania osobnej slobody
2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s uložením
1 a § 35 ods. 2 Tr. zák. úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením
2 písm. c) Tr. zák. do tretej nápravnovýchovnej skupiny, zatiaľ čo obžalovaní I. R. a I. R. boli na tam uvedenom skutkovom základe
c) Tr. por. oslobodení spod obžaloby pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom
2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a obžalovaný I. R. aj pre trestný čin lúpeže
1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Tr. zák., trestný čin obmedzovania osobnej slobody
2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a trestný čin n
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.