zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platnom v čase trvania poistného vzťahu (ďalej len ,,zákon o povinnom zmluvnom poistení“) ide o nárok na plnenie založený osobitným právnym predpisom, kedy
2 písm.
ktorého má poisťovateľ plniť, nadobudlo právoplatnosť (t. j. právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/213/2013-529 zo dňa
Občianskeho zákonníka, a preto námietku premlčania vznesenú žalovanou vyhodnotil ako nedôvodnú. Ohľadne otázky premlčania sa stotožnil i s vyjadrením žalobcu, že žalovaná v rozpore s podstatou a logikou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zamieňa škodovú udalosť (dopravná nehoda, udalosť, z ktorej škoda vznikla) za poistnú udalosť, teda vznik povinnosti poisteného, resp. poisťovne nahradiť škodu, za ktorú poistený zodpovedá, a ktorá bola spôsobená prevádzkou poisteného motorového vozidla. Súd prvej inštancie konštatoval, že otázka ustálenia vecnej legitimácie poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti so vznikom poistnej udalosti bola ustálená a definitívne vyriešená, kedy z rozhodnutia NS SR z
príslušných právnych predpisov (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Z tohto pohľadu poukázal na akcesorický charakter poistného vzťahu, keďže tento vzťah závisí od existencie primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Uviedol, že záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia 1/ a 2/ svoje tvrdenia podopreli listinnými dôkazmi, a to právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, ako i výpismi z účtov o realizovaných úhradách, keď poukázal na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Dospel k záveru, že výška preukázaných a uhradených nárokov zo strany žalobcov 1/ a 2/ spolu predstavovala sumu 83.040,11 eura (sumy 17.742,75 eura + sumy 61.000 eur + sumy 1.523,86 eura + sumy 2.311,50 eura + 462 eur) a túto žalovaný v priebehu celého konania nijakým spôsobom nenamietal, nijakým spôsobom nespochybnil a nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie opaku. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu ako právne dôvodnej a preukázanej vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť sumu vo výške 83.040,11 eura. 1.5. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ opakovanými výzvami naposledy dňa 21. februára 2020 žiadali žalovanú o splnenie poistného plnenia k poistnej udalosti a bola jej poskytnutá lehota splniť túto povinnosť do 24. marca 2020. Na základe uvedeného ustálil, že žalovaná sa dostala do omeškania so splnením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po tomto dni, preto priznal žalobcom 1/ a 2/ popri istine i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 80.566,61 eura od 25. marca 2020 až do zaplatenia. 1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
1 CSP tak, že priznal žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
ktorého by poistený nemal právo, aby mu poisťovateľ uhradil to, čo poškodenému na náhradu škody poistený (škodca) ako priamy zodpovedný subjekt zaplatil, teda že by nemal nárok na refundáciu takéhoto plnenia (regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi, ktorý neplnil poškodenému, hoci plniť mal). Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spravidla stanovujú, že v prípade náhrady škody priamo škodcom poškodenému, ak tento nárok spadá pod rozsah poistného krytia, bude táto úhrada škodcovi (poistenému) zo strany poisťovne kompenzovaná (porovnaj Čl. VIII. bod
4 zákona o povinnom zmluvnom poistení právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu
2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ak k škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie (poškodenému) do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení; prípadne čl. VIII. bod 16 písm. b) VPP 704). Poistený nemá však v zákone upravenú možnosť na vynútenie splnenia uvedenej povinnosti od poisťovateľa, nakoľko priamy nárok na poistné plnenie má iba poškodený. V prípade, že poisťovateľ neuhradí preukázanú náhradu škody poškodenému, nesplní si tak vlastný záväzok voči poistenému z poistnej zmluvy, a tak poistenému, pokiaľ škodu poškodeného nahradí sám, vznikne voči poisťovateľovi nárok na náhradu tohto plnenia (regresný nárok poisteného). Táto náhrada plnenia patrí poistenému buď v celom uhradenom rozsahu alebo len v rozsahu poistných a zákonných limitov, ak si poisťovateľ uplatní právo na zníženie plnenia ako právo zodpovedajúce jeho nároku na úpravu výšky plnenia v rozsahu poistných limitov, či v rozsahu nárokov poisťovateľa voči poistenému vyplývajúcim z jeho práva voči poistenému odmietnuť sčasti alebo úplne plnenia v prípadoch uvedených v § 5 a § 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení alebo v rozsahu jeho nároku na úpravu plnenia v dôsledku naplnenia predpokladov inak zodpovedajúcim regresnému nároku poisťovne voči poistenému
Toto právo na zníženie plnenia poisťovateľa voči poistenému
o povinnom zmluvnom poistení si musí poisťovateľ uplatniť, pretože súd sám uvedené neskúma a na uvedené neprihliada z úradnej moci (porovnaj rozhodnutie publikované pod R 64/2020). Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že nárok žalobcov voči poisťovateľovi (žalovanému) je nárokom regresným, vyplývajúcim z poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý nahrádza plnenie na náhradu škody (spôsobenej motorovým vozidlom poisteného škodcu) poskytnuté poškodenému poisteným, t. j. žalobcom, nakoľko (ako už bolo vyššie uvedené) podstatou tohto druhu poistenia zodpovednosti za škodu je právo poisteného (škodcu), aby za neho poistiteľ nahradil poškodenému to, čo je mu on sám povinný plniť z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže sa jedná o nárok vyplývajúci zo zmluvného vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom, nemôže ísť o nárok z bezdôvodného obohatenia. Predmetný regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi taktiež nie je nárokom na náhradu škody, pretože ak poistený spôsobí škodu, je za spôsobenú škodu zodpovedný (je povinný škodu nahradiť) a poisťovateľ sa nestáva osobou zodpovednou za škodu namiesto neho. Poistený však má v zmysle zákonnej úpravy poistenia zodpovednosti za škodu nárok, aby v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ za neho nahradil poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. Podstatným vo vzťahu poisťovateľ a poistený je práve dohodnutý poistný vzťah (zákonné i zmluvné poistné podmienky), pretože ten limituje rozsah povinností poisťovateľa plniť poškodenému, možnosti odmietnutia plnenia vo vzťahu k poistenému, ale aj rozsah prípadného regresného nároku poisťovateľa voči poistenému, ak poisťovateľ za poisteného plní priamo poškodenému. Z práv a povinností vyplývajúcich z poistného vzťahu možno vyvodiť aj rozsah regresného nároku poisteného voči poisťovateľovi, ak plnil poistený priamo poškodenému, pričom poisťovateľ plnenie poškodenému neposkytol. Právo zodpovedajúce regresnému nároku si tak poisťovateľ, ako aj škodca/škodcovia musia vzájomne uplatniť. Poistený (škodca) má voči poisťovateľovi nárok na úhradu plnenia poskytnutého poškodenému ako náhradu škody (čo vyplýva z jeho práva, aby náhradu škody za neho plnil poisťovateľ priamo poškodenému), avšak v prípade uplatnenia nárokov poisťovateľa zodpovedajúcich právu poisťovateľa odmietnuť sčasti alebo celé plnenie (§ 5, § 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení), prípadne zodpovedajúcich právu poisťovateľa na náhradu plnenia
zákona o povinnom zmluvnom poistení, môže byť výška tejto regresnej náhrady poistenému nižšia, ako poistený plnil poškodenému na náhradu škody, prípadne nemusí byť žiadna. Teda, ak poistený (škodca) plní priamo poškodenému, tak poisťovateľ je mu povinný nahradiť toto jeho plnenie s tým, že môže voči nemu uplatniť výhrady v rozsahu poistných limitov, resp. v rozsahu zníženom o plnenie, ktoré môže poisťovateľ voči poistenému sčasti alebo celkom odmietnuť plniť zo zmluvných alebo zákonných dôvodov, alebo ktoré by inak mohol uplatniť v rámci nároku vyplývajúceho z § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení (regresný nárok poisťovateľa). Z uvedeného potom vyplýva, že je potrebné nároky poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla odlišovať od úpravy vzájomného vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom. 2.4. V prejednávanom spore nastala situácia, keď si poškodení uplatnili v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/213/2013 nárok na náhradu materiálnej škody, ako aj nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku poistnej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla iba voči škodcom, a to žalovanému 2/ Š. Č. (v prejednávanom spore v procesnom postavení žalobcu 1/) titulom jeho zodpovednosti za škodu
Občianskeho zákonníka a voči žalovanému 1/ A. S. (v prejednávanom spore v procesnom postavení žalobcu 2/) titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu
Okresný súd Martin na základe rozsudku č. k. 15C/213/2013-529 zo dňa
Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vyplatení náhrady škody poškodenému zo strany poisteného, pretože to je deň, kedy poistení môžu uplatniť tento regresný nárok voči poisťovateľovi prvýkrát. K úhradám žalobcov voči poškodeným dochádzalo počnúc od
1 Občianskeho zákonníka, pričom uvedené nevylučuje súčasnú zodpovednosť žalovaného 1/ (v prejednávanom spore žalobcu 2/) z titulu porušenia právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t. j. v danom prípade povinnosti vodiča prispôsobiť rýchlosť svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, nákladu, atď. Vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti
ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Z uvedeného dôvodu sa poškodený mohol domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku
Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku
Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Na uvedené reflektuje aj samotný zákon o povinnom zmluvnom poistení, ktorý vo vzťahu k nárokom poisťovateľa na náhradu poistného plnenia (porovnaj § 12 uvedeného zákona) upravuje nároky poisťovateľa na náhradu poistného plnenia vo vzťahu k poistníkovi, ako aj voči poistenému, ktorý nie je poistníkom. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že poisteným na účely zákona o povinnom zmluvnom poistení je tak prevádzkovateľ motorového vozidla, ako aj vodič motorového vozidla, ktorého zavineným konaním bola spôsobená škoda. Preto odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu 2/ ako nedôvodnú.
K poistnej udalosti došlo dňa 26.07.2010, pričom pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci práve tento dátum. K podaniu žaloby voči žalovanej došlo až dňa
ktorého má poistený nahradiť škodu, v predmetnej veci právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/213/2013. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku síce od právneho názoru prvoinštančného súdu odklonil, avšak prvoinštančný rozsudok potvrdil s odôvodnením, že v danom prípade Krajský súd v Žiline kvalifikoval výplatu náhrady škody poistenými ako vznik osobitného regresného nároku poistených voči poistiteľovi, na ktorý sa vzťahuje plynutie premlčacej doby
Občianskeho zákonníka a ktorá začína plynúť práve momentom uspokojenia nároku poškodených zo strany poistených. Tento právny názor
dovolateľky popiera podstatu poistného vzťahu, do ktorého vstúpili žalobcovia podpisom poistnej zmluvy. Poistenie síce kryje zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, avšak zákon nevylučuje, aby škodca plnil poškodenému sám. Následne môže poistený uplatniť nárok voči poistiteľovi, aby mu nahradil to, čo sám plnil poškodenému, teda výšku nahradenej škody, resp. sumu ktorú mohol poškodenému nahradiť aj poistiteľ titulom uzavretého poistenia. Práve existencia poistného vzťahu medzi škodcom a poistiteľom určuje, že poistenému (škodcovi) plynie na uplatnenie takého nároku voči poistiteľovi premlčacia doba
Dovolateľka poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v inej právnej veci, sp. zn.: 7Co/105/2022, ktorý v odôvodnení uviedol, že premlčanie má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak do nekonečna neodďalovala požiadavku plnenia od povinného subjektu. Bol názoru, že na regresný nárok poistených voči poisťovateľovi sa aplikujú pravidlá o premlčaní
Občianskeho zákonníka, a to aj v prípadoch, kedy došlo k plneniu zo strany poistených na účet poškodeného. Začiatok plynutia premlčacej doby
Žalobcom nič nebránilo v tom, aby preventívne, resp. „z opatrnosti” podali žalobu o poskytnutie poistného plnenia voči žalovanému, a to najmä za takých okolností, kedy žalovaný ako ich poisťovateľ odmietol vstúpiť do konania pred Okresným súdom Martin sp. zn.: 15C/213/2013 ako intervenient. Dovolateľka poukázala na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/213/2013 v pozícii vedľajšieho účastníka, no po zmene procesných predpisov žalovaný nevstúpil do tohto konania ako intervenient z dôvodu, že v tom čase prevládala judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie poisťovní v konaniach o uplatňovaní náhrady nemajetkovej ujmy uplatnenej z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. 3.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 13. Dovolací súd konštatuje, že z obsahu dovolania žalovanej možno vyvodiť, že namieta nesprávne posúdenie otázky týkajúcej sa ,,nároku“ žalobcov proti žalovanej z titulu poistnej zmluvy a s tým súvisiaceho posudzovania otázky premlčania takého nároku, ktorý je
dovolateľky jednoznačne nárokom na poistné plnenie (ako konštatovali aj konajúce súdy) s de iure objektívne stanovenou premlčacou dobou od momentu poistnej udalosti. 14. Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené náležitosti dovolanie žalovanej spĺňa, dovolací súd preto dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je v danom prípade procesne prípustné
1 písm. b) CSP; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (teda či ňou napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). 15.
Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil
poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. 16.
Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 17.
1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 18.
Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 19.
Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. 20.
381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ,, zákon o povinnom zmluvnom poistení“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (ods. 1). Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov
písmen a),
zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať (ods. 1). Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (ods. 2). 22. Dovolací súd poukazuje, že z ustanovenia § 822 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri poistení zodpovednosti za škodu poistiteľ v prípade poistnej udalosti nahradí za poisteného škodu, za ktorú poistený zodpovedá škodcovi. Poistiteľ teda
poistných podmienok preberá za poisteného povinnosť nahradiť poškodenému škodu. Je len logické, že
Občianskeho zákonníka platí všeobecná zásada, že náhradu platí poistiteľ poškodenému. Zaplatením náhrady škody za poisteného sa poistiteľ nestáva zodpovednostným subjektom namiesto poisteného, ani nejde o prevzatie dlžoby poisteného voči poškodenému, ktorá mu vznikla zo zodpovednosti za škodu. Dôsledkom tejto skutočnosti je, že poškodený nemá priame právo na plnenie proti poisťovateľovi. Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t. j. voči poistenému. Poistiteľ potom plní poškodenému namiesto poisteného. Iba výnimočne má poškodený priame právo na náhradu škody voči poistiteľovi, a to vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Takýmto osobitným predpisom je napr. zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ktorého aplikácia pre posúdenie vzťahu z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pripadá i v tomto prípade do úvahy.
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje
rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t. j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi
Občianskeho zákonníka sa posudzuje
ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku, teda
22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky k nemu) teda jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 Občianskeho zákonníka ako sa domnieva žalovaná. Nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Poškodený preto v snahe predísť premlčaniu nároku si musí svoj nárok uplatniť voči každému povinnému subjektu včas (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 z 27. augusta 2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z povinných subjektov (napr. len voči škodcovi) neznamená uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému subjektu (napr. voči poisťovateľovi). Medzi poškodeným a poisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nejde o vzťah zodpovednosti za škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (poisťovňa ním nie je). Poškodený sa ani nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je jej účastníkom a ani sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. 25. Aj napriek tomu, že zákon o povinnom zmluvnom poistení výslovne neupravuje nárok poisteného voči poisťovateľovi na náhradu toho, čo priamo poistený (škodca) ako náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla uhradil poškodenému, zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorou je poistná ochrana zodpovednej osoby (poisteného) a jej právo, aby za neho poisťovateľ náhradu škody zaplatil priamo poškodenému, by odporoval taký názor,
ktorého by poistený nemal právo, aby mu poisťovateľ uhradil to, čo poškodenému na náhradu škody poistený (škodca) ako priamy zodpovedný subjekt zaplatil, teda, že by nemal nárok na refundáciu takéhoto plnenia (regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi, ktorý neplnil poškodenému, hoci plniť mal). Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spravidla stanovujú, že v prípade náhrady škody priamo škodcom poškodenému, ak tento nárok spadá pod rozsah poisteného krytia, bude táto úhrada škodcovi (poistenému) zo strany poisťovne kompenzovaná. Ak si poškodený svoj nárok na náhradu škody žalobou uplatní iba voči poistenému (škodcovi), nemá to žiaden vplyv na poistný vzťah medzi poisteným a poisťovateľom a ani právne postavenie poisteného sa tým nemôže zhoršiť. Poistený preto môže následne od poisťovateľa žiadať náhradu toho, čo na základe súdneho rozhodnutia poškodenému z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradil (viď obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/5/2020 z
zákona o povinnom zmluvnom poistení, môže byť výška tejto regresnej náhrady poistenému nižšia ako plnil poškodenému na náhradu škody, prípadne žiadna. Teda, ak poistený (škodca) plní priamo poškodenému, tak poisťovateľ je mu povinný nahradiť toto jeho plnenie s tým, že môže voči nemu uplatniť výhrady v rozsahu poistných limitov, resp. v rozsahu zníženom o plnenie, ktoré môže poisťovateľ voči poistenému sčasti alebo celkom odmietnuť plniť zo zmluvných alebo zákonných dôvodov, alebo ktoré by inak mohol uplatniť v rámci nároku vyplývajúceho z § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení (regresný nárok poisťovateľa). To znamená, že plnenie poisťovateľa voči poistenému, ktorý uhradil sám náhradu škody poškodenému, nemusí byť v konečnom dôsledku v rovnakej výške, ako bola uhradená náhrada škody poisteným poškodenému. 27. V tejto spojitosti je potrebné nároky poškodeného odlišovať od úpravy vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom. V danom prípade nastala situácia, keď poškodení si uplatnili nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku poistnej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, avšak iba voči škodcovi - vodičovi - v danom spore ako žalobca 1/ a poistenému, v danom spore ako - žalobca 2/ na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/213/2013. Voči Š. Č. titulom jeho zodpovednosti za škodu
Občianskeho zákonníka a voči A. S. titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu
Okresný súd Martin na základe rozsudku č. k. 15C/213/2013-529 zo dňa
R 36/1980 „Právo poisťovne domáhať sa na poistenom, ktorý spôsobil škodu v stave zníženej schopnosti viesť motorové vozidlo po požití alkoholu náhrady sumy vyplatenej poškodenému
ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
R 52/2004: Právo poisťovne voči poistenému na náhradu vyplateného poistného plnenia, ktorým bola nahradená škoda tretej osobe spôsobená poisteným, sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka.). K uvedenému rozhodnutiu súd dospel z dôvodu, že nakoľko škoda poškodeného bola nahradená zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nárok uplatnený navrhovateľom
2 vyhlášky č. 423/1991 Zb., nie je nárokom na náhradu škody, ale osobitným nárokom, ohľadom ktorého platí všeobecná trojročná premlčacia doba. Dovolací súd aj s prihliadnutím na posudzovanie regresného nároku poisťovateľa voči poistenému, konštatuje, že právo poisteného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi na náhradu poisteným uhradenej náhrady škody poškodenému (regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi) je osobitným nárokom poisteného voči poisťovni vyplývajúcim z poistného vzťahu a skutočnosti, že aj napriek uzavretému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ odmietol poškodeným plniť a náhradu škody uhradil poškodeným priamo poistený (škodca) z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ide o regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi ako nárok poisteného (škodcu) z poistenia jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na náhradu plnenia poskytnutého poisteným poškodenému/poškodeným z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento nárok poisteného sleduje primárny cieľ poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu a síce kompenzáciu majetkovej ujmy poisteného v dôsledku úhrady oprávneného nároku poškodeného na náhradu škody, ktorú mal plniť z titulu zákonného zmluvného poistenia poisťovateľ priamo poškodenému (i keď si poškodený priamo nárok voči poisťovateľovi neuplatnil). Keďže regresný nárok poisťovateľa voči poistenému sa premlčuje v 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehote, nie je daný žiaden zákonný, či iný rozumný dôvod, prečo by nahliadanie na premlčanie a beh premlčacej lehoty týchto vzájomných regresných nárokov v rámci spravodlivého usporiadania vzťahov malo byť odlišné (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/2/202 z 29. apríla 2022). Dovolací súd potom uzatvára, že regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ), ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vyplatení náhrady škody poškodenému zo strany poisteného, pretože to je deň kedy poistený mohol uplatniť tento regresný nárok voči poisťovateľovi prvý krát. 29. Z uvedených dôvodov dovolací súd konštatuje, že odvolací súd dospel k správnemu právnemu názoru ohľadne posúdenia právneho titulu uplatneného nároku žalobcov, že regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe
Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vyplatení náhrady škody poškodenému zo strany poisteného, pretože to je deň, kedy poistení môžu uplatniť tento regresný nárok voči poisťovateľovi prvýkrát. K úhradám žalobcov voči poškodeným dochádzalo počnúc od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.