zákona č. 511/1992 Zb. alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa povaţuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Preddavok na daň nie je daňou, ide len o platbu na daň zo závislej činnosti, preto nemoţno vychádzať z termínov mesačných splatností kompenzovaných preddavkov ako to urobil ţalobca (t.j pri mzde za mesiac február 2007 splatnej 31.03.2007 vznikla povinnosť odviesť preddavky 01.04.2007 a lehota na zaplatenie skončila 05.04.2007, pri mzde za mesiac marec splatnej 30.04.2007, povinnosť odviesť preddavky vznikla 01.05.2007 a lehota na zaplatenie skončila 05.05.2007) a kedy skutočne vychádza splatnosť pred povolením reštrukturalizácie, ale o daňovej pohľadávke moţno hovoriť aţ od okamihu podania daňového hlásenia (za daň zo závislej činnosti svojich zamestnancov) ţalobcom za zdaňovacie obdobie roku 2007, t.j. dňa 28.03.2008 (kedy uţ aj samotné reštrukturalizačné konanie bolo skončené). Preddavok na daň teda nie je moţné povaţovať za daňovú pohľadávku v špeciálnej úprave § 95 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z.z., a preto ţalobca ani nemal povinnosť prihlásiť nezaplatený preddavok na daň zo závislej činnosti fyzických osôb – svojich zamestnancov do reštrukturalizácie. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), zásadou úspechu v konaní. 3Sţf/11/2011 3 II. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/79/2010-28 zo dňa 08.12.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,41 €. V dôvodoch uviedol, ţe prvostupňový súd sa v danom prípade nezaoberal právnym úkonom kompenzácie ţalovaného ako takým, jeho zrozumiteľnosťou, určitosťou a vychádzal len z toho, ţe ide o daň ako takú a nie o preddavok.
ustanovenia § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení platnom v čase vykonania kompenzácie, nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie
osobitných predpisov, sa pouţije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyuţije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa pouţije čiastočne, pouţije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. Z hľadiska daného sporu je vo vyššie citovanom znení dôleţité privlastňovacie zámeno „jeho“, ktoré sa vzťahuje jednak na osobu – daňový subjekt a jednak na daň ako takú. Aj keď ţalobca v tomto prípade je
ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovým subjektom, lebo je platiteľom dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, nie je to jeho daň, ale je to daň kaţdého jeho zamestnanca. Šiesta časť zákona č. 511/1992 Zb. upravuje platenie daní. Z vnútornej štruktúry tejto časti vyplýva, ţe dane sa platia buď priamo alebo sprostredkovane. Prvé ustanovenia tejto časti sa zaoberajú platením daní priamo, vrátane povinnosti platiť preddavok. Pritom povinnosť platiť preddavok má daňovník, nie platiteľ dane. V ustanovení § 68 zákona č. 511/1992 Zb. je potom úprava, keď sa daň alebo jej preddavok platí nepriamo, sprostredkovane, prostredníctvom platiteľa dane. Nebolo zohľadnené, ţe ţalobca ako daňový subjekt v postavení platiteľa dane fyzickej osoby zo závislej činnosti, nie je daňovníkom tejto dane. Pri rozhodnutí vychádzal prvostupňový súd len z toho, ţe ţalobca je daňovým subjektom, pričom nebral do úvahy, ţe došlo ku kompenzácii s inou, ako jeho daňou (preddavkami). V danom prípade ţalobca je daňovým subjektom na základe ustanovenia § 5 ods. 1, 3 zákona č. 511/1992 Zb. ako platiteľ dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, nie je však
ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. daňovým subjektom – daňovníkom tejto dane, t.j. nie je to jeho daň a nie sú to ani jeho preddavky na túto daň. Z uvedeného vyplýva, ţe daň alebo preddavky na daň je moţné platiť: 3Sţf/11/2011 4 1.) priamo – keď daň alebo preddavok platí priamo daňovník, ako osoba, ktorého jeho činnosti (príjmy)
hmotných predpisov daňového práva sú zdaniteľné (podliehajú dani), 2.) sprostredkovane – keď za daňovníka určité činnosti ako platiteľ vykonáva iná osoba, ponímaná ako daňový subjekt – platiteľ, tak ako je to tieţ pri dani z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti. Aby sa spôsob platenia dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti (preddavky) zmenil zo sprostredkovaného na priame, muselo by dôjsť k postupu
511/1992 Zb. Len po tomto postupe by sa z dane daňovníka fyzickej osoby stal peňaţný záväzok platiteľa dane (ţalobcu), ktorý by bolo moţné povaţovať za jeho daň (následne kompenzovateľnú). K takémuto postupu zo strany ţalovaného však bezprostredne po tom, čo neboli predmetné preddavky odvedené, nedošlo. Vzhľadom k uvedenému teda nebolo moţné vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 4.128,28 € kompenzovať na „daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti (nedoplatok preddavku za február 2007)“ a na „daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti (nedoplatok preddavku za marec 2007)“. Ţalobca uviedol, ţe vzhľadom k všetkým dôvodom nebolo moţné kompenzovať nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za mesiac november 2008 voči dani z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti (nedoplatok preddavku za február 2007 a preddavku za marec 2007) a Daňový úrad Turčianske Teplice mal jeho podnetu na začatie daňového konania zo dňa 20.04.2009 vyhovieť, nadmerný odpočet vrátiť a ak tak neurobil, mal Krajský súd v Ţiline rozhodnutie Daňového úradu Turčianske Teplice č. 667/230/10066/20/Sta zo dňa 11.08.2010 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tieţ bolo potrebné vysporiadať sa so znením § 95 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.,
ktorého na účely konkurzného a vyrovnacieho (reštrukturalizačného) konania sa za daňovú pohľadávku povaţuje nezaplatená suma dane, ktorej povinnosť zaplatiť vznikla na základe tohto alebo osobitného zákona. Ďalej bolo potrebné vysporiadať sa s termínom „suma dane“, za ktorú je moţné za pouţitia ustanovenia § 66 a § 68 zákona č. 511/1992 Zb. povaţovať aj preddavok na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, a to zrejme asi aj napriek tomu, ţe táto daň nie je daňou úpadcu, ako daňového subjektu – platiteľa. V tomto ustanovení sa totiţ nešpecifikuje, ţe má ísť o jeho daň (daň úpadcu), ale o daň, ktorej povinnosť zaplatenia vznikla. Na záver odvolania ţalobca uviedol, ţe Krajský súd v Ţiline podaním zo dňa 07.10.2010, doručeného ţalobcovi dňa 14.10.2010 vyzval ţalobcu na vyjadrenie sa k prejednaniu veci
ustanovenia § 250f ods. 2 O.s.p. Ţalobca sa v stanovenej 15-dňovej lehote vyjadril tak, ţe ţiada vytýčenie pojednávania. Vyjadrenie zo dňa 15.10.2010 a podací lístok sa nachádza v prílohe k odvolaniu. Prvostupňový súd však aj napriek tomu vydal napádané rozhodnutie 3Sţf/11/2011 5 bez vytýčenia pojednávania, čím bola ţalobcovi ako účastníkovi sporu odňatá moţnosť konať pred súdom. III. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.01.2011 uviedol, ţe zotrváva na stanovisku zaslanom Krajskému súdu v Ţiline č. 667/230/12741/10/Sta zo dňa 12.11.2010, ktorým sa vyjadril ku ţalobe ţalobcu. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline a konanie mu predchádzajúce (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 O.s.p. a nasl.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Výsledok hlasovania senátu bol jednomyseľný, v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z obsahu administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, ţe Daňový úrad Turčianske Teplice oznámením č. 667/230/1357/08/Sta zo dňa 20.02.2002 oznámil ţalobcovi, ţe v zmysle § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. nadmerný odpočet dane vo výške 3.356,73 €, ktorý si ţalobca uplatnil v rámci riadneho daňového priznania zo dňa 29.12.2008 za zdaňovacie obdobie november 2008 bude pouţitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti (nedoplatok preddavku za február 2007). Nadmerný odpočet vo výške 771,55 €, ktorý si ţalobca uplatnil v riadnom daňovom priznaní dňa 29.12.2008 za zdaňovacie obdobie november 2008 bude pouţitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti (nedoplatok preddavku za marec 2007). Kompenzácia mala byť vykonaná dňa 25.02.2009. Ţalobca proti uvedenému postupu správcu dane podal reklamáciu, v ktorej ţalovaný rozhodnutím č. 667/230/2834/09/Sta zo dňa 08.04.2009 nevyhovel. Následne podal dňa 21.04.2009 ţalobca podnet na začatie riadneho daňového konania – ţiadosť o vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Ţalovaný v danej veci rozhodnutím č. 667/230/4595/09/Sta zo dňa 22.05.2009 prerušil konanie v súvislosti so sporom vedeným na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 21S/113/2008. Po odpadnutí prekáţky správny orgán v konaní pokračoval a vydal dňa 11.08.2010 rozhodnutie č. 667/230/106610/Sta, v ktorom nevyhovel podnetu ţalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a ktoré je predmetom prieskumu v danom súdnom konaní. 3Sţf/11/2011 6 Uznesením Okresného súdu Ţilina č. k. 2R/1/2007-178 zo dňa 18.05.2007 bolo rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného konania, ktoré bolo začaté dňa 24.05.2007 v zmysle § 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“). Uznesením Okresného súdu Ţilina č. k. 2R/1/2007-182 zo dňa 01.06.2007 bola povolená reštrukturalizácia ţalobcu a uznesením Okresného súdu Ţilina č. k. 2R/1/2007-393 zo dňa 14.12.2007 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlţníka – ţalobcu a zároveň bola ukončená jeho reštrukturalizácia.
f/ zákona č. 511/1992 Zb. daňovým nedoplatkom je dlţná suma dane po lehote splatnosti dane.
e/ zákona č. 511/1992 Zb. daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane.
1, zákona č. 511/1992 Zb. daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový dlţník
osobitného zákona, poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.
2 zákona č. 511/1992 Zb. daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani.
3 zákona č. 511/1992 Zb. platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.
1 zákona č. 511/1992 Zb. daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať kaţdý, komu vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie
osobitného zákona, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
1 zákona č. 511/1992 Zb. daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť
tohto zákona alebo osobitných predpisov.
1 zákona č. 511/1992 Zb. daňový preplatok je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.
2 zákona č. 511/1992 Zb. preplatok sa použije na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového nedoplatku. O prevedení preplatku 3Sţf/11/2011 7 na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu daňového nedoplatku sa daňový dlţník vyrozumie. Za deň úhrady tohto daňového nedoplatku sa povaţuje deň, ktorý nasleduje po dni vzniku preplatku.
3 zákona č. 511/1992 Zb. preplatky daňového subjektu na jednotlivých druhoch daní, cla a iných platieb moţno pouţiť na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na inej dani, cle a iných platbách. O tom musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.
4 zákona č. 511/1992 Zb., ak nemoţno preplatok pouţiť
odsekov 2 a 3, správca dane na ţiadosť daňového subjektu tento preplatok pouţije na úhradu inej dane alebo ho vráti, ak je väčší ako 3,31 eura. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca dane vráti preplatok do jedného mesiaca od doručenia ţiadosti o jeho vrátenie; preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania
osobitného zákona, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Ak sa ţiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Preplatok nemoţno vrátiť, ak ţiadosť o jeho vrátenie bola podaná po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane (§ 45). Ţiadosť o vrátenie preplatku alebo o jeho preúčtovanie nepodlieha správnym poplatkom.
8 zákona č. 511/1992 Zb. nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie
osobitných predpisov, sa pouţije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyuţije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa pouţije čiastočne, pouţije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou
osobitného predpisu moţno pouţiť na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto pouţije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane pouţije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie
osobitných predpisov.
1 zákona č. 511/1992 Zb. na účely započítania daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku povaţuje daňový nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia 3Sţf/11/2011 8 daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlţníkovi.
1 zákona č. 511/1992 Zb. preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.
1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“) zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zráţkou
, pri ktorých uplatnil postup
7, môţe najneskôr do 15. februára roka, nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia písomne poţiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.
2 zákona č. 595/2003 Z.z. ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na ţiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u ţiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, môţe poţiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich a tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáţe, ţe na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.
7 zákona č. 595/2003 Z.z. daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 3,32 eura zráţa zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval
5, daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníţi o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 3,32 eura alebo niţšej ako 3,32 eura. Ak zamestnanec uplatní postup
, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške zníţením sumy daňového bonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 3,32 eura alebo niţšej ako 3,32 eura najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie.
9 zákona č. 595/2003 Z.z. zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote
3Sţf/11/2011 9
8, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse, poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, a o zrazených preddavkoch na daň; hlásenie obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, výšku zrazeného preddavku na daň, sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu, vyplatenú sumu zamestnaneckej prémie a zrazenú daň a základ dane, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov
osobitného predpisu.
1 zákona č. 511/1992 Zb. na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku povaţuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla
tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa povaţuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok sa povaţujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.
2 zákona č. 511/1992 Zb. na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňový záväzok povaţuje suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok
tohto zákona alebo osobitných zákonov, a to aj v prípade, keď si tento nárok neuplatnil.
3 zákona č. 511/1992 Zb. za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu sa povaţuje daňová pohľadávka
odsekov 1 a 6 okrem daňovej pohľadávky
odseku 5. Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie sa povaţuje daňová pohľadávka
odsekov 1 a 7 okrem daňovej pohľadávky
odseku 5.
5 zákona č. 511/1992 Zb. daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, sa povaţuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Daňový záväzok, ktorý bol splatný v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, povaţuje sa za daňový záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.
7 zákona č. 511/1992 Zb. v reštrukturalizácii správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa povaţuje za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred povolením reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia. 3Sţf/11/2011 10
6 zákona č. 511/1992 Zb. proti daňovej pohľadávke, ktorá vznikla voči daňovému subjektu po vyhlásení konkurzu, nemoţno započítať daňovú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu. Započítanie daňových pohľadávok
2 aţ 4 a 8 aţ 10 tým nie je dotknuté.
1 zákona č. 7/2005 Z.z. začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
1 zákona č. 7/2005 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlţníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
2 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlţníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňaţné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaţe s tým ich veritelia súhlasia. 3Sţf/11/2011 11
odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/79/2010-28 zo dňa 08.12.2010, ktorým prvostupňový súd zamietol ţalobu ţalobcu, pričom najvyšší súd v rámci odvolacieho konania skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či vecne správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. K úplným a dostatočným dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku krajského súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotoţňuje (§ 219 ods.1 a 2 O.s.p.), dodáva: Odvolací súd sa stotoţňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, ţe daňovým subjektom je okrem daňovníka aj platiteľ dane. Platiteľ dane odvádza v súlade s § 5 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a za jej správnosť majetkovo zodpovedá. V prejednávanej veci je to práve ţalobca. Ţalobca, ako platiteľ dane, bol povinný preddavky na daň zo závislej činnosti odviesť správcovi dane a nie zamestnanci ţalobcu. Zamestnanci ţalobcu nemôţu v danom momente ovplyvniť, či im predmetné preddavky zamestnávateľ zrazí a či ich odvedie alebo neodvedie správcovi dane. Povinnosťou platiteľa dane voči daňovníkovi je zráţky realizovať v správnej výške a voči správcovi dane odviesť ich na príslušný účet v termínoch ustanovených v daňovom zákone. Sankcie za porušenie týchto povinností znáša platiteľ dane, nie daňovník. Ak daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môţe svoju sťaţnosť adresovať správcovi dane. Správca rozhodne z úradnej povinnosti a svoje rozhodnutie oznámi daňovníkovi aj platiteľovi. Ţalobca, ako platiteľ dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti preddavky na daň za I. štvrťrok 2007 v lehote splatnosti ani do podania hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2007, t.j. do 28.03.2008 neodviedol. V čase, kedy došlo ku kompenzácii (oznámenie zo dňa 20.02.2009) nešlo uţ o preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, ale o daňové nedoplatky, keďţe uplynutím lehoty na podanie daňového hlásenia ţalobcom za zdaňovacie obdobie roku 2007, t.j. dňa 28.03.2008 vznikla daňová povinnosť a nezaplatené preddavky nadobudli charakter nedoplatku na dani. U ţalobcu bola povolená reštrukturalizácia dňa 08.06.2007 na základe uznesenia Okresného súdu Ţilina č. k. 2R/1/2007-182 zo dňa 01.06.2007 v súlade s § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., uvedené uznesenie bolo zverejnené dňa 07.06.2007. Na účely 3Sţf/11/2011 12 reštrukturalizácie je potrebné daňovú pohľadávku povaţovať za nezaplatenú sumu dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla
zákona č. 7/2005 Z.z. alebo
osobitného zákona. O daňovej pohľadávke možno teda hovoriť až od podania daňového hlásenia za daň zo závislej činnosti svojich zamestnancov žalobcom za zdaňovacie obdobie roku 2007, t.j. dňa 28.03.2008. Pri preddavku na daň nie je moţné vychádzať z mesačných splatností preddavkov (pri mzde za mesiac február 2007 splatnej 31.03.2007 vznikla povinnosť odviesť preddavky dňa 01.04.2007 a pri mzde za mesiac marec 2007 splatnej 30.04.2007, povinnosť odviesť preddavky vznikla dňa 01.05.2007). K námietke ţalobcu týkajúcej sa nevytýčenia pojednávania prvostupňovým súdom v dôsledku nedoručenia vyjadrenia ţalobcu zo dňa 15.10.2010, v ktorom ţiadal vytýčiť pojednávanie, odvolací súd uvádza, ţe nešlo o takú vadu konania, ktorá by mala význam pri zisťovaní skutkových okolností prípadu a ktorá by sama o sebe znamenala nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci. V spise sa predmetné vyjadrenie nachádza len ako príloha k odvolaniu ţalobcu, v priebehu konania pred prvostupňovým súdom nebolo súdu predmetné vyjadrenie doručené. Dôvodom zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu môţe byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutia pre účastníka. S poukazom na uvedené zistenia najvyšší súd
1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/79/2010-28 zo dňa 08.12.2010 ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa 03. mája 2011 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.