zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) postúpil vec vedenú na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Up/1452/2024 Mestskému súdu Bratislava IV ako súdu príslušnému na jej prejednanie. Postúpenie sporu Mestskému súdu Bratislava IV odôvodnil Okresný súd Banská Bystrica tým, že žalobca navrhol pokračovanie v konaní v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. 2. Mestský súd Bratislava IV s postúpením sporu nesúhlasil a predložil súdny spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súdu spoločne nadriadenému
ustanovenia § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že Mestský súd Bratislava IV nemá kauzálnu príslušnosť na prejednávanie obchodnoprávnych sporov. Mestský súd Bratislava IV je toho názoru, že medzi sporovými stranami existuje obchodnoprávny vzťah, na ktorého prejednanie je
ustanovenia § 22 písm. a) CSP príslušný Mestský súd Bratislava III, pričom poukázal na uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6Ndc/10/2024 a 5Ndob/68/2023. Mestský súd Bratislava IV ďalej uviedol, že pôvodný vzťah pred postúpením pohľadávky vykazoval znaky obchodnoprávneho vzťahu, nakoľko so žalobcom zmluvu o nájme motorového vozidla a aj zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvárala spoločnosť European Peripherals spol. s r.o. a žalobca si uplatňuje krátené poistné za škodu, ktorá vznikla poškodenému z dôvodu konania škodcu, ktorý bol povinne zmluvne poistený u žalovaného. V danom prípade ide
názoru Mestského súdu Bratislava IV o spor dvoch podnikateľských subjektov pri ich podnikateľskej činnosti, a teda malo by sa naň nazerať ako na obchodnoprávny spor, hoci ide aj o nároky z povinného zmluvného poistenia. 3. Najvyšší súd, ktorý je ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava IV a Okresnému súdu Banská Bystrica
2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, prejednal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením sporu nie je dôvodný. 4.
1 zákona o upomínacom konaní odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril, a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
Civilného sporového poriadku. 5.
3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote
odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie
Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd
6.
ustanovenia § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 7.
1 CSP ak súd postupom
ustanovenia § 40 a ustanovenia § 41 CSP zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 8.
2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 9. Vzhľadom na skutočnosť, že k postúpeniu sporu (veci) môže dôjsť nielen za splnenia podmienok uvedených v § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ale aj pri splnení podmienok uvedených v § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, je potrebné pojem „postúpenie sporu“ použitý v texte § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku vykladať extenzívne, t. j. tak, že pod postúpením sporu je treba rozumieť nielen postúpenie sporu ako výsledok postupu súdu
1 Civilného sporového poriadku, ale aj ako výsledok postupu súdu
3 zákona o upomínacom konaní.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.