Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4CdoPr/3/2024 Identifikačné číslo spisu: 1320209666 Dátum vydania rozhodnutia: 16.12.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 393ods.

2 CSP a preto ho nemožno považovať za preskúmateľné. Z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva jednoznačný záver, že žalobca nemal vzdelanie v odbore, neabsolvoval na lodi odbornú prax a ani nezložil odbornú skúšku, preto sa len subjektívne domnieval, že mu pracovný pomer u žalovaného vznikol. Odvolací súd ďalej odôvodnil, že žalovaný mal v úmysle umožniť žalobcovi len získanie minimálnej praxe ,,zaučenie“, požadované na slovenských riečnych lodiach, do prípadného získania ročnej praxe a zloženia odbornej skúšky. Žalobca teda nebol spôsobilý vykonávať prácu člena posádky na najnižšej úrovni. Je celkom nelogické, aby za takýchto podmienok žalovaný ako podnikateľ prijal žalobcu do pracovného pomeru a po dobu jedného roka mu ako nadbytočnému členovi posádky lode platil mzdu bez toho, aby od obchodného partnera získal za „prácu“ žalobcu akékoľvek protiplnenie. Tvrdenia o poskytnutí ochrany čiernej práci preto nie sú namieste. Dovolací súd nespochybňuje, že otázka, či pracovný pomer žalobcovi vznikol alebo nie závisí od úvahy súdu. Predmetná úvaha však musí byť preskúmateľná tak, aby bolo z nej zrejmé, podľa akých kritérií súd postupoval a akými sa riadil. Dovolací súd má za to, že odvolací súd na námietky žalobcu, ktoré predostieral v priebehu celého konania riadne nereagoval.

1. Medzi stranami pretrváva nezhoda na tom, či žalobca bol v pracovnom pomere so žalovaným alebo nie. S ohľadom na požiadavky spravodlivého procesu garantovaného v čl. 36 Listiny základných práv a slobôd majú všeobecné súdy povinnosť dôkazný postup vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky a vecne presvedčivým spôsobom odôvodniť. V situácii ,,tvrdenie proti tvrdeniu“ je potrebné na súdy klásť zvýšené požiadavky, a to v súvislosti s vyvodením záverov o tom, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré skutkové zistenia sa oprel a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku len v bode 16 skonštatoval, že žalobca v spore existenciu pracovného pomeru v čase úrazu nepreukázal. Uviedol, že žalobca nemal vzdelanie v odbore, neabsolvoval na lodi odbornú prax a ani nezložil odbornú skúšku, preto sa len subjektívne domnieval, že mu pracovný pomer u žalovaného vznikol; subjektívne presvedčenie žalobcu však pre vznik pracovného pomeru nie je postačujúce. Žalovaný mal v úmysle umožniť žalobcovi len získanie minimálnej praxe, „zaučenie“, požadované na slovenských riečnych lodiach, do príp. získania ročnej praxe a zloženia odbornej skúšky. Žalobca teda nebol spôsobilý vykonávať prácu člena posádky ani na najnižšej úrovni. Je celkom nelogické, aby za takýchto podmienok žalovaný ako podnikateľ prijal žalobcu do pracovného pomeru a po dobu jedného roka mu ako nadbytočnému členovi posádky lode platil mzdu bez toho, aby od obchodného partnera získal za „prácu“ žalobcu akékoľvek protiplnenie. Tvrdenia o poskytnutí ochrany čiernej práci preto nie sú namieste.
2. Odvolací súd uviedol, že je nelogické, aby za takýchto podmienok (uvedených vyššie) žalovaný ako podnikateľ prijal žalobcu do pracovného pomeru, ale nevysporiadal sa so skutočnosťou, ktorú žalobca namietal už v konaní pred prvostupňovým aj odvolacím súdom, akú prácu žalobca vykonával, keď zákonník práce nepripúšťa žiadnu prácu na skúšku ani nič obdobné. Dovolací súd poukazuje, že je pravdou, že samotné zaučenie v práci sa spravidla nepovažuje za vznik pracovného pomeru. Teoreticky je možné, aby žalovaný umožnil žalobcovi vykonávať činnosti za účelom získania praxe alebo zaučenia bez vzniku pracovného pomeru, ale za určitých podmienok, napr. zmluva o odbornom zaučení, ak bol účel len nácvik určitých zručností, ale tá by nemala charakter závislej práce. Zaučenie môže prebiehať pred podpisom zmluvy napr. ako súčasť výberového procesu (skúšobný deň), ale osoba nemôže vykonávať prácu bez zmluvy dlhodobo. Ak žalobca už počas zaučenia reálne vykonával pracovné úlohy (nielen pasívne sledoval), súd musí vyhodnotiť či fakticky pracoval, či pracoval pod vedením kapitána alebo iných nadriadených. Súd musí posudzovať skutočný výkon práce, nie formálny názov vzťahu. Aj ,,zaučenie“ môže byť faktickým pracovným pomerom, ak sú splnené podmienky závislej práce. Dĺžka trvania práce (jeden, či dva týždne) nemá sama o sebe rozhodujúci význam. Ak práca spĺňa znaky závislej práce, môže byť považovaná za faktickú prácu, a zamestnanec má právo na rovnakú ochranu, ako keby bola uzavretá pracovná zmluva. Keďže ide o spor so slabšou stranou, súd mal sám skúmať znaky ,,faktickej práce“. V pracovnoprávnych sporoch platí posilnená vyšetrovacia zásada, čo znamená, že súd nie je úplne viazaný návrhmi účastníkov a môže sám zisťovať a dopĺňať dôkazy potrebné na objasnenie veci a tiež nemohol označiť za procesnú pasivitu žalobcu skutočnosť, že nežiadal vypočuť samotného žalovaného.
3. Pokiaľ žalobca namietal novoty podľa § 366 CSP pred odvolacím súdom, dovolací súd uvádza, že ak odvolací súd zistí, že nevypočutie žalovaného na prvom stupni predstavuje procesnú chybu, môže tento dôkaz vykonať sám, ak je to možné a účelné, alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie. Výsluch žalovaného, ktorý nebol vykonaný súdom prvého stupňa, môže byť výnimkou z pravidla zákazu novôt, ak ide o procesnú chybu, alebo ak žalovaný nebol vypočutý bez svojej viny, napr. ak nebol na výsluch riadne predvolaný, súd jeho výsluch neuskutočnil alebo opomenul vykonať dôkaz. Odvolací súd je oprávnený vykonať tento dôkaz, ak je to potrebné na odstránenie vady a zabezpečenie spravodlivého procesu. V danom prípade výsluch žalovaného bol dôležitý, pretože mohol objasniť rozhodujúce skutkové okolnosti. V takom prípade odvolací súd mohol povoliť vykonanie výsluchu ako výnimku z princípu zákazu novôt (§ 366 ods. 2 CSP).
4. Dovolací súd je názoru, že odvolací súd neposkytol dovolateľovi náležitú a zrozumiteľnú odpoveď na jeho podstatné tvrdenia uvedené vyššie. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť pritom aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP), pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov; tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade. 25. Dovolací súd konštatuje, že uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke vád konania namietaných dovolateľom majú v danom prípade za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu v ustanovení § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalobcu procesne prípustné podľa § 420 písm.

1. f)CSP a dovolateľ v ňom dôvodne namieta ním uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože mu týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 26. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 27. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj po nadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného procesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017). Dovolací súd preto ani v tomto prípade neposudzoval dovolanie z hľadiska opodstatnenosti argumentácie majúcej väzbu na riešenie právnych otázok (čo v konkrétnostiach znamená tak z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP, ako aj jeho dôvodnosti v zmysle § 432 CSP). 28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). 29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.