1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku ţalobca podal odvolanie a ţiadal aby odvolací súd zrušil rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne ţiadal, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Uviedol, ţe podstatný dôkaz za jeho vylúčenie zo štúdia nebol predloţený a nenachádza sa v spise. Rozhodujúca skúška bola vedená písomnou formou a ţalovaný orgán rozhodujúcou písomkou, ktorá bola dôvodom na jeho vylúčenie nedisponuje. Uviedol, ţe zo strany školy bol diskriminovaný. V podanom odvolaní ďalej ţalobca zopakoval skutočnosti, ktoré uţ uviedol v podanej ţalobe. Nakoľko opatrením dekana PFUK mu bol stanovený opravný termín ku skúške z ,,Teórie Práva I“ aţ na 20. júna 2006, nemal moţnosť do konca školského roka 2005/2006 absolvovať tri termíny skúšok z ,,Teórie Práva II“ tak, ako to predpokladá Študijný poriadok PFUK, čím došlo
tvrdenia ţalobcu k jeho bezdôvodnému znevýhodneniu oproti iným študentom, 8 Sžo 12/2009 3 ktorí mali moţnosť zapísať si termíny skúšok v rámci celého skúšobného obdobia a absolvovať ich do konca uvedeného školského roka. Ţalobca sa v dobrej viere domnieval, ţe nakoľko zavinením ţalovaného nemohol riadne termíny skúšok z ,,Teórie Práva II“ absolvovať v školskom roku 2005/2006, má takéto právo v nasledujúcom školskom roku bez toho, aby si uvedený predmet opakovane zapisoval. Dôvodil, ţe stanovenie nevhodného termínu skúšky z ,,Teórie Práva I“, ktorej úspešné absolvovanie je podmienkou skúšku z predmetu ,,Teória Práva II“, v kombinácii s poţiadavkou Študijného poriadku vyčerpať všetky tri termíny do konca školského roka, znemoţňovali
ţalobcu uplatnenie jeho práv a boli v rozpore s dobrými mravmi. Ţalobca tvrdí, ţe predmet ,,Teória Práva II“ si sám do druhého ročníka nezapisoval a bol mu dopísaný dodatočne neznámymi osobami zo študijného oddelenia PFUK, o čom má
jeho vyjadrenia svedčiť rozdiel medzi písmom ţalobcu a písmom, ktorým boli dopísané predmety do jeho indexu. Uviedol, ţe jeho plánom bolo zapísať si opakovane predmet ,,Teória Práva II“ aţ po neúspešnom absolvovaní pôvodných troch termínov z tohto predmetu zaručených študentovi na vykonanie skúšky Študijným poriadkom, a to konkrétne v treťom ročníku štúdia, čo pripúšťa Študijný poriadok v článku 10 ods.
článku 14 odseku 3 Študijného poriadku bolo ţalobcovi umoţnené absolvovať jeden riadny a jeden opravný termín. V kaţdom semestri sú zverejnené termíny na skúšky tak, aby bol dodrţaný článok 13 odsek 5 Študijného poriadku. Ţalobca sa zúčastnil na opravnej skúške a termín tejto skúšky nenamietal. Na túto skúšku sa sám a dobrovoľne prihlásil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe 8 Sžo 12/2009 4 odvolanie ţalobcu je dôvodné. Vo veci konal na nariadenom pojednávaní dňa 18. novembra 2009. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. decembra 2009.
čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore : ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo moţno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu moţnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané. ,,(I.ÚS 17/1999, nález z 22. septembra 1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 365, zhodne I.ÚS 44/1999. Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 382)“. Základnú premisu materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.
1 O:s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ,,Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta. 8 Sžo 12/2009 5
2 písm. d/ O.s.p. súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby, dospel k záveru, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom
V odvolacom konaní najvyšší súd v intenciách dôvodov podaného odvolania posudzoval zákonnosť ţalobcom napadnutého rozhodnutia ako je rozsudok krajského súdu, ktorý zamietol ţalobu ţalobcu. Z administratívneho spisu ţalovaného zistil nasledovné skutočnosti : Rozhodnutím dekana Právnickej fakulty zo dňa
názoru odvolacieho súdu je v danej veci podstatnou skutočnosťou, či ţalobca ako študent právnickej fakulty úspešne absolvoval študijný program, t. j. či úspešne resp. neúspešne absolvoval skúšku z Teórie Práva II. 8 Sžo 12/2009 6 Odvolací súd zistil, ţe dekan fakulty listom z
čl. 33 ods. 7 veta prvá Študijného poriadku Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty vo veciach
ods. 2, 4, 5 a 6 vydá dekan rozhodnutie.
ods. 8 cit. vnútorného poriadku predpisu veta prvá rozhodnutie musí byť vyhotovené písomne, musí obsahovať výrok s odkazom na príslušné ustanovenie, odôvodnenie na základe zisteného skutkového stavu veci a poučenie o moţnosti podať ţiadosť o preskúmanie. Je pravdou, ţe na konanie vo veciach študijných práv a povinností študenta sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ods. 14 čl. 33 cit. vnútorného predpisu). Citovaný vnútorný predpis formuluje náleţitosti rozhodnutia vo veciach študijných práv a povinností študenta všeobecne. Na druhej strane však nemoţno neprihliadať na skutočnosť, ţe slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému. Preto je potrebné, aby aj vnútorný predpis, ktorý zakotvuje pravidlá a zásady pre rozhodovanie vo veciach študijných práv a povinností bol v praxi interpretovaný v duchu európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, v súlade s princípmi dobrej správy. Princípy dobrej správy sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. 8 Sžo 12/2009 7 Slovenská republika ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aj s princípmi dobrej správy. Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, ţe kaţdé rozhodnutie musí byť náleţite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sú
judikatúry správnych súdov povaţované prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tieţ je, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náleţite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia nie je náleţite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Z ohľadom na túto vadu rozhodnutie, ktorá zakladá jeho nepreskúmateľnosť, odvolací súd rozhodol bez toho aby sa musel zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Za tohto stavu odvolací súd rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej 8 Sžo 12/2009 8 republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov v sume 555,30 €. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní a v zaplatení súdnych poplatkov za podanie ţaloby a odvolania (2x2000 Sk – 4000 Sk). Trovy prvostupňového konania (do konca r. 2008) tvorí tarifná odmena za 3 úkony právnej sluţby – prevzatie veci v novembri 2007 vo výške 1371 Sk + DPH + paušál 178 Sk – – spolu 1809,49 Sk, podanie ţaloby 7. novembra 2007 vo výške 1371 Sk + DPH + paušál 178 Sk – spolu 1809,49 Sk, účasť na pojednávaní 8. októbra 2008 vo výške 1456 Sk + DPH + + paušál 190 Sk – spolu 1933,35 Sk. Odvolací súd nepriznal právnym zástupcom ţalobcu úkony – odpoveď na výzvu súdu zo dňa 13. decembra 2007 (trvá na nariadení pojednávania) a ţiadosť o stanovenie termínu pojednávania, nakoľko sa
názoru odvolacieho súdu nejedná o písomné podania vo veci samej v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky. Takisto nebola priznaná odmena za úkon ,,Porada s klientom o podaní odvolania“, nakoľko vykonanie tohto úkonu nebolo
názoru súdu náleţite preukázané (advokát predloţil súdu iba kópie mailovej komunikácie s klientom). Bola priznaná náhrada cestovného (základná náhrada + spotrebované pohonné hmoty) v uplatnenej výške 580 Sk (zaokrúhlené na celé koruny nahor
7 záko- na č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení účinnom do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.