zásad stanovených v § 150 OZ. Nezistil dôvody pripúšťajúce určenie nerovnakých podielov. Vychádzal z toho, že obidvaja manželia sa starali o rodinu a zaslúžili sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Žalobca preukázal, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel. Žalovaná spoločný rodinný dom užíva, úver však nespláca a
súdu nie je predpoklad, že by niekedy v budúcnosti mala možnosť predmetný úver splácať. K návrhu žalovanej zohľadniť vynaloženie jej finančných prostriedkov získaných dedením (5.000 eur) a darovaním (1.000 eur) na spoločný majetok, ako aj splácanie rôznych úverov, ktoré vykonala do rozvodu manželstva, neprihliadol, jednak preto, že ich nepreukázala, ako aj preto, že k splácaniu úverov malo dôjsť ešte počas trvania manželstva a existencie BSM. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v samotnom konaní a prihliadol na to, ako si sporové strany plnili procesné povinnosti.
ustanovenia § 388 CSP zmenil. Inak sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý odôvodnil zvolený spôsob vyporiadania, pričom reagoval na všetky podstatné námietky žalovanej proti žalobcom navrhnutému spôsobu vyporiadania. K zásadnej námietke žalovanej, že nevyhovel jej návrhu na prikázanie spoločných nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva strán a k stanoveniu hodnoty nehnuteľnosti uviedol, že žalovaná v spore hodnoverným spôsobom nepreukázala, že má, resp. že v primeranej lehote bude mať prostriedky na vyporiadanie podielu žalobcu, ktorý naopak solventnosť preukázal. Návrh žalovanej na vyporiadanie BSM prikázaním nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva odvolací súd nepovažoval za vhodné riešenie preto, že nehnuteľnosti užíva len žalovaná a spoločnú hypotéku spláca aj po rozvode len žalobca. Aj keď
judikatúry je možné BSM, do ktorého patrí aj rodinný dom, výnimočne vyporiadať tak, že sa takýto rodinný dom prikáže do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov (R 76/1970),
odvolacieho súdu v prejednávanej veci neboli dané výnimočné okolnosti. Pre žalobcu by takéto vyporiadanie nebolo spravodlivé, nakoľko každý z rozvedených manželov má právo pri vyporiadaní ich BSM zo spoločného majetku dostať v zásade rovnakú hodnotu, prípadne jej finančnú protihodnotu, čo by v tomto prípade nebolo naplnené a bol by podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností len formálne. Žalobca nechcel zotrvať v žiadnom spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou, prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva strán by vyvolávalo ďalšie spory medzi nimi a toto riešenie by tak nebolo konečným. Ak žalobca preukázal, že disponuje dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovanej a aj na úhradu pohľadávok záložného veriteľa zabezpečených záložnými právami znižujúcimi hodnotu vyporiadaných nehnuteľnosti, neboli dané výnimočné dôvody, ktoré by takéto riešenie opodstatňovali. 5. Odvolací súd poukázal na to, že pri vyporiadaní BSM neprichádza do úvahy použitie analógie s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo (§ 141 ods. 2 OZ), ktorej aplikovania sa žalovaná odvolávala z dôvodu bytových potrieb spoločného plnoletého zdravotne postihnutého syna, nakoľko BSM zaniká rozvodom manželstva a ak už zaniklo, je nevyhnutné vysporiadať ho rozhodnutím súdu, ak sa rozvedení manželia na vyporiadaní nedohodnú. V zmysle ustanovenia § 150 OZ pri vyporiadaní BSM súd nemôže prihliadať na potreby plnoletých detí. Obranu žalovanej, že ich zdravotne postihnutý plnoletý syn sa v rodinnom dome cíti bezpečne, preto vyhodnotil ako právne irelevantnú. K ďalším žalovanou predloženým dôkazom stručne uviedol, že trestné oznámenie nepreukazuje protiprávne konanie žalobcu voči nej a samotná táto skutočnosť je pre rozhodnutie vo veci bez právneho významu a nemôže mať za následok disparitu podielov bývalých manželov pri vyporiadaní ich BSM. Ako právne nedôvodné vyhodnotil aj námietky žalovanej týkajúce sa nadštandardných príjmov žalobcu, ktoré nedal do BSM, napriek tomu, že zo zákona do BSM patrili, jeho drahých zahraničných dovoleniek a jednorazového vyrovnania S. B. v roku 2010, pretože tieto nepreukázala (okrem jednorazového vyrovnania z S. B.), a tak nebolo zrejmé ako bolo s nimi naložené a či existovali aj v čase zániku BSM. Na platby žalovanej, či už žalobcovi alebo tretím osobám vynaložené do rozvodu manželstva, ktoré pri vyporiadaní žiadala zohľadniť vo svoj prospech, odvolací súd neprihliadol, keďže boli vynaložené zo spoločného majetku hoci už oddelene žijúcich manželov, a teda išlo o výdavky z masy BSM. Postup súdu prvej inštancie, ktorý tieto platby nekompenzoval s tými, čo žalobca po rozvode manželstva zo svojho výlučného majetku vynaložil na splácanie spoločného dlhu bývalých manželov, vyhodnotil ako správny. Keďže vynaloženie finančných prostriedkov žalovanej nadobudnuté darom a dedením na spoločný majetok žalobca poprel a žalovaná ho nepreukázala,
odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepochybil ani vtedy, ak na tieto nepreukázané tvrdenia žalovanej o použití vlastných prostriedkov pri vyporiadaní BSM neprihliadol.
záverov tohto znaleckého posudku všeobecná hodnota oceňovaných nehnuteľností v BSM v čase rozhodovania odvolacieho súdu bola podstatne vyššia (143.000 eur), než aká táto bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (128.000 eur). Napriek tomu, že žalovaná závery znalca o cene nehnuteľnosti a znalcom určenú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti porovnávala s inzerovanou predajnou cenou
nej menej hodnotných nehnuteľností (158.000 eur, 216.000 eur), než sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania, svoje námietky voči postupu znalca a proti záverom jeho posudku č. 191/2021 z
ustanovenia čl. 4 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že štát nemá právo na náhradu trov konania. Odvolanie proti rozhodnutiu o poplatkovej povinnosti žalovaného ako procesne neprípustné (§ 357 CSP a contrario)
ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol. 9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie
ustanovenia § 420 písm. f) CSP pre porušenie práva na spravodlivý proces a
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Navrhla zmeniť rozsudok odvolacieho súdu tak, že nehnuteľnosti budú prikázané do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, osobné motorové vozidlo bude prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a hnuteľné veci tvoriace zariadenie domu budú prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že pohľadávka veriteľa L.P., D..T.., z hypotekárneho úveru sa nevyporiada, pretože v čase podania dovolania bola uhradená, že stranám bude uložené spoločne a nerozdielne zaplatiť súdom vyrubený súdny poplatok a dovolateľke bude priznaný nárok na náhradu trov konania. Požiadala o odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu, pretože bez neho by došlo k ujme, ktorú by ako starobná dôchodkyňa neuniesla zdravotne a ani finančne, je vystavená strate bývania, sú ohrozené jej životné istoty, ktoré roky budovala a z finančného vyrovnania BSM nie je schopná si zabezpečiť dôstojné bývanie.
dovolateľky spočívala v tom, že odvolací súd neposudzoval možnosť vyporiadania BSM prikázaním nehnuteľnosti v BSM do podielového spoluvlastníctva rozvedených manželov a nezohľadnil výnimočné okolnosti posudzovaného prípadu, dané tým, že tento spôsob vyporiadania BSM umožní v prípadnom nasledujúcom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zrušenie a vyporiadanie takéhoto spoluvlastníctva aj nariadením predaja a rozdelením výťažku. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) zo 14. apríla 2009 sp. zn. 22Cdo 2597/2006 (
ktorého je súdna prax jednotná v tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí tiež rodinný dom môže byť
okolností prípadu vysporiadané výnimočne aj tým spôsobom, že súd prikáže rodinný dom do podielového spoluvlastníctva účastníkov) aj na ďalšie rozhodnutie NS ČR z 5. mája 2014 sp. zn. 22Cdo 1256/2013 (
ktorého v prípade, ak žiadny z účastníkov nemá prostriedky na vyrovnanie podielu pripúšťa judikatúra prikázanie domu do podielového spoluvlastníctva s tým, že výnimočnosť takéhoto postupu znamená len to, že preň musí byť daný zvláštny dôvod, ktorým je nezáujem účastníkov o dom a neschopnosť podiel vyplatiť). Rozhodnutiu odvolacieho súdu vytkla, že nezohľadnil výnimočné dôvody danej veci spočívajúce v tom, že dovolateľka pracuje niekoľko desiatok kilometrov od miesta trvalého pobytu, keď ju len životná situácia donútila ísť za prácou niekoľko desiatok kilometrov a žalobca slobodne opustil nehnuteľnosť a nemá o ňu záujem. Jej situácia sa zmenila, ona sa vrátila domov a je poberateľkou dôchodku a opatrovateľkou invalidného syna, ktorý potrebuje bezpečný domov. Zdôraznila, že nedisponuje inou nehnuteľnosťou a ani prípadná výplata žalobcom jej na kúpu adekvátneho bývania nepostačuje, čo odvolací súd pri svojom rozhodnutí neskúmal.
doplnku k pôvodnému znaleckému posudku na 143.000 eur nezodpovedá aktuálnej trhovej cene nehnuteľnosti, keďže znalec neobjektivizoval a nezohľadňoval faktory metódy polohovej diferenciácie dané situáciou na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Odvolací súd nereagoval a nezohľadnil námietky proti nezákonnosti, nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti znaleckého posudku a napriek ním si osvojil závery spochybneného znaleckého posudku. Nevykonanie dôkazu navrhovaného stranou (kontrolného znaleckého posudku), hoci tento mal preukazovať medzi stranami spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná či dokonca rozhodujúca, znemožňuje strane uskutočňovať jej procesné práva. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutie odvolacieho súdu namietala aj pri ocenení nehnuteľností patriacich do BSM ako podstatnej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie vo veci.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 17.
ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
dovolacieho súdu obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku podrobne popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, citoval ustanovenia právnych noriem, ktoré na zistené aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie jeho rozhodnutia tak spĺňa požiadavky stanovené § 393 CSP. Je z neho zrejmé, prečo nepovažoval žalovanou uvádzané okolnosti za dôvody pre prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva. Poukázal na to, že takáto možnosť, ktorú pripúšťa judikatúra (R 76/1970), aj vzhľadom na postoj žalobcu, neprichádzala do úvahy. V odôvodnení zdôraznil, že prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva v situácii, keď žalobca nemá záujem zotrvať so žalovanou v spoluvlastníckom vzťahu a má prostriedky na vyplatenie podielu žalovanej a aj úhradu hypotéky, by bolo pre neho nespravodlivé, a viedlo by k ďalšiemu sporu. Odvolací súd uviedol, že nakoľko žalobca v dome nebýva a ostala by tam bývať len žalovaná, ktorá by zrejme aj naďalej hypotéku viaznucu na rodinnom dome nesplácala, nebolo by zabezpečené právo žalobcu na riadne vyporiadanie BSM a bol by spoluvlastníkom len formálne, bez možnosti dom reálne využívať, resp. dostať za spoluvlastníctvo domu primeranú finančnú náhradu. Odvolací súd sa vyjadril aj k ďalším argumentom žalovanej v prospech prikázania nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva najmä týkajúce sa ich syna, na ktoré v zmysle ustanovenia § 150 OZ neprihliadal. 24. K námietke žalovanej, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo pri vyporiadavaní BSM neprihliadol na to, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok, ako aj na príjmy žalobcu, ktoré
nej nevzniesol do BSM, dovolací súd uvádza, že odvolací súd sa v ňom
jeho názoru vyrovnal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami žalovanej, keď poukázal na to, že vynaloženie vlastných prostriedkov na spoločný majetok, či už z dedenia alebo darovania, nepreukázala. Pripojil, že zánik spoločnej domácnosti manželov nemá za následok aj zánik BSM, a preto okrem toho, že žalobkyňa nadštandardné príjmy žalobcu a jeho drahé dovolenky nepreukázala, nepreukázala ani to, že takéto príjmy (rovnako aj príjem z výplaty od S. B.) boli súčasťou BSM ešte aj v čase jeho zániku, a teda boli majetkom, ktorý bol (mal byť) predmetom vyporiadania. 25. V posudzovanom prípade obsah spisu
názoru dovolacieho súdu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP ani pri zisťovaní ceny nehnuteľností na základe posudku znalca S.. E. E.. Odvolací súd v rozsudku k dôvodom, pre ktoré nenariadil vykonanie kontrolného znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľností dostatočne presvedčivo uviedol, prečo námietky žalovanej podporené dvomi inzerátmi na predaj domov v danom mieste s inzerovanou cenou vyššou ako bola cena zistená znalcom S.. E. v doplňujúcom znaleckom posudku, nepovažoval za spôsobilé spochybniť odborné závery znalca. Zdôraznil, že odborný záver znalca bolo namieste spochybňovať opäť len dôkazom, ktorý by sa zaoberal odbornými závermi, t.j. znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením, ktoré by opodstatnili námietky žalovanej proti záverom znalca S.. E.T.D. v jeho doplňujúcom znaleckom posudku. Žalovaná však takéto dôkazy nepredložila, a preto odvolací súd vykonanie kontrolného znaleckého posudku nenariadil. V odôvodnení tento postup pri zisťovaní podstatných skutkových okolností dokazovaním v spore odvolací súd v odôvodnení dostatočne a presvedčivo odôvodnil. 26. Na dovolacie argumenty žalovanej dovolací súd na doplnenie uvádza, že za procesnú vadu konania
ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalovaná sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnila, a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi súdov vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí nesúhlasí a nestotožnil sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania
ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana sporu pred súdom úspešná, teda aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97, či II. ÚS 251/03). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. 27. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku vyporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami žalovanej a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ako a z akých dôvodov rozhodol a
názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. Za procesnú vadu konania
ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že dovolateľka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie
jej predstáv. V tejto časti preto nešlo dovolanie považovať za prípustné a toto bolo zrelé na odmietnutie
f) CSP. 28.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
1 CSP možné podať dovolanie, má mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Otázkou relevantnou
ustanovenia § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie. 30. Nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú
dovolateľa odvolací súd riešil nesprávne. Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť alebo nepodloženosť niektorých skutkových záverov súdov, neprípustne tým predkladá na dovolací prieskum skutkové, nie právne otázky. Dovolací súd je pritom viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).
jej tvrdení a preukazovania týchto skutočností je otázkou skutkovou a jej riešenie a zodpovedanie jednoznačne vychádza zo skutkových zistení a je výsledkom vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia. Dovolateľka tým, že sa nestotožňuje so závermi odvolacieho súdu, že nepreukázala svoj vklad z osobného majetku do majetku v BSM v podstate spochybňuje jeho skutkové závery.
tohto ustanovenia CSP. Nesprávnym zistením skutkového stavu, prípadne len samou polemikou s odôvodnením rozhodnutím súdu nie je
CSP možné vymedziť dovolací dôvod, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. Uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových).
dovolacieho súdu takáto argumentácia v dovolaní dovolateľky absentuje. Dovolateľka sa de facto dovolaním domáha opätovného právneho posúdenia ňou tvrdeného skutkového stavu v jej prospech a tieto jej tvrdenia nemožno považovať za vymedzenie právnej otázky zákonom spôsobom. Dovolateľkou naformulovaná otázka je skutkovou otázkou, ktorej posúdenie vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu. 36. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že (ani) na podklade dovolania
ustanovenia § 421 ods. 1 CSP nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum, aj v tomto prípade bol daný dôvod odmietnutia dovolania
f) CSP, a preto o dovolaní žalovanej rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.