Obsah (8)

§ 96§ 142§ 146§ 243i§ 242§ 157§ 219§ 3

Najvyšší súd 2 M Cdo 17/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., investičné družstvo, so sídlom v B., zastúpeného JUDr. A. Š., CSc., adv

zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a doplnkov z

1. februára 1993, predmetom ktorej bol ideálny spoluvlastnícky podiel 514/10000-in na administratívnej budove číslo X.. Zmluvou o prevode hospodárenia s národným majetkom z
2. októbra 1992 S. spol. s r.o. odovzdal ideálny spoluvlastnícky podiel na pozemky parcela číslo X., parcela číslo X. a parcela číslo X. do práva hospodárenia preberajúcej organizácie E.. Podanou ţalobou sa ţalobca domáhal zaplatenia 10 797,-- Sk s 10 % úrokom z omeškania ročne od
3. januára 2003 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V súvislosti so skutočnosťou, ţe ţalovaná je spoluvlastníčkou administratívnej budovy na D. v podiele 214/10000-in, ale nie je spoluvlastníčkou pozemkov parcely číslo X. a číslo X. a teda ich uţíva bez právneho dôvodu. Ţalobca listom z
4. januára 2003 vyúčtoval ţalovanej z titulu vydania bezdôvodného obohatenia 10 674,40 Sk. Listom z
5. januára 2003 upravil sumu na 10 797,-- Sk, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie za dobu od
6. mája 2001 do
7. decembra
8. Súd dospel k záveru, ţe ţalovaná uţívaním administratívnej budovy súpisné číslo X. v katastrálnom území R. v rozsahu jej spoluvlastníctva, ktorá stojí na cudzom pozemku v spoluvlastníctve ţalobcu a uţívaním priľahlého pozemku parcela číslo X., cez 2 M Cdo 17/2010 3 ktorú ţalovaná musí prechádzať do administratívnej budovy a ktorá je v spoluvlastníctve ţalobcu, sa na úkor ţalobcu bezdôvodne obohacuje. Ţalobca vzal ţalobu späť v časti o zaplatenie 2 220,-- Sk s 10 % úrokom z omeškania ročne od
9. januára 2003 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 10 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 10 797,-- Sk od
10. januára 2003 do
11. februára 2003 z dôvodu vznesenia námietky premlčania. Súd prvého stupňa konanie v tejto časti zastavil

§ 96ods.

1 a 2 O.s.p. O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

2 O.s.p. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 2. septembra 2009 sp.zn. 15 Co 454/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej. Ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa. Poukázal na to, ţe prvostupňový súd vykonal dôsledné dokazovanie v predmetnej veci a ohľadom vlastníctva sporných pozemkov vyvodil na základe vykonaných dôkazov správne vecné aj právne závery. Proti rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania sa odvolal ţalobca. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania, ktorou súd prvého stupňa konanie zastavil. Ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania ţalovanej vo výške 161,75 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktieţ zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania, ktorou bolo rozhodnuté vo veci samej. Ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 503,40 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa pochybil keď o trovách prvostupňového konania rozhodol

§ 142O.s.p.

V danom prípade bolo potrebné postupovať

§ 146ods.

2 O.s.p., keďţe došlo k zastaveniu konania v časti týkajúcej sa 2 220,-- Sk spolu s príslušenstvom a v časti o zaplatení 10 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 10 797,-- Sk od

1. januára 2003 do
2. februára
3. Proti rozsudku prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým súd zaviazal ţalovanú na zaplatenie 8 577,-- Sk s 10 % úrokom z omeškania ročne od
4. februára 2003 do zaplatenia a proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu všetkých výrokov na základe podnetu ţalovanej podal včas mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Prípustnosť a opodstatnenosť mimoriadneho dovolania vyvodzoval z nesprávneho právneho posúdenia (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a z inej vady konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Navrhol 2 M Cdo 17/2010 4 rozhodnutia v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa ani súd odvolací nijako skutkovo nevyhodnotili, či predmetné pozemky skutočne prešli na štát z majetku cirkvi po
5. februári
6. Neuviedli, či privatizujúce subjekty mohli z uvedeného dôvodu spoluvlastnícke podiely na týchto pozemkoch v roku 1992 nadobudnúť v tzv. veľkej privatizácii.

názoru generálneho prokurátora súdy ignorovali nosnú námietku ţalovanej, na ktorej postavila hlavnú obranu proti ţalobou uplatnenému nároku. V odôvodneniach rozsudkov sa o prípadnej aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. nenachádza ani len zmienka.

generálneho prokurátora sú oba rozsudky nepreskúmateľné. Generálny prokurátor ďalej namietal, ţe konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, ak neaplikovali ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka na daný skutkový stav tak, ţe ţalovaná vykonávala bona fide „práva nevyhnutné na výkon svojich vlastníckych práv k stavbe“. Ţalobca sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora nestotoţnil a vo svojom písomnom vyjadrení k nemu ţiadal, aby ho dovolací súd zamietol. Ţalovaná vyjadrila súhlasné stanovisko s právnymi názormi generálneho prokurátora Slovenskej republiky, o ktoré sa mimoriadne dovolanie opiera. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu

§ 243iods.

2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 2 M Cdo 17/2010 5 Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť

§ 242ods.

1 druhá veta O.s.p. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie pred odvolacím súdom má vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

§ 157ods.

2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

§ 219ods.

2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti 2 M Cdo 17/2010 6 dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

§ 3ods.

1, druhá veta, zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby, v znení účinnom do

1. septembra 1995, predmetom tohto zákona takisto nie je majetok, ktorý na štát prešiel po
2. februári 1948 z vlastníctva cirkví, rádov a kongregácií a náboţenských spoločností. Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené. Rozhodovacia činnosť súdov predstavuje jeden zo spôsobov realizácie objektívneho práva za účelom nápravy jeho nesprávneho chápania zo strany fyzických a právnických osôb pri realizácii právnych vzťahov. Autoritatívna povaha rozhodovacej činnosti zakladá pre súdy zodpovednosť v zmysle poţiadavky náleţitého výkladu z hľadiska odbornosti, ktorá však nesmie ísť na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho názoru. Vyţaduje sa teda, aby súd nielen vyslovil svoj záver, ale aj vyloţil úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a ktoré ho viedli k aplikácii práve zvolených predpisov. V prípade, ak účastník konania vyţaduje, aby sa vec posudzovala

iných zákonných ustanovení, súd je povinný zaoberať sa nimi a vyloţiť, prečo posúdenie veci v zmysle návrhov účastníka nie je po právnej stránke správne. V predmetnej veci, s ohľadom na doterajšie rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, vystupuje právna otázka, a to otázka aplikácie, respektíve neaplikácie, ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi, pre ktoré,

jeho názoru, nebolo moţné aplikovať zo zákona vyplývajúce obmedzenia prevodu majetku štátu na iné osoby, 2 M Cdo 17/2010 7 nevyporiadal sa s námietkou ţalovanej, ktorú presadzovala v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj v podanom odvolaní. Nie je teda moţné preskúmať správnosť aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav v zmysle námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Hoci rozsudok odvolacieho súdu obsahuje vlastné posúdenie veci, z jeho obsahu nie je zrejmý proces úvah, na základe ktorých k týmto právnym záverom odvolací súd dospel a ako sa vyporiadal s námietkami ţalovanej obsiahnutými aj v odvolaní. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), na ktoré je dovolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemoţno povaţovať za zákonné. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedenými v mimoriadnom dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou postihnutý rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom konaní treba, aby sa súd prvého stupňa vyporiadal s otázkou, či sa na vec vzťahuje, alebo nevzťahuje zákon č. 92/1991 Zb., pričom závery riadne, jasne a zrozumiteľne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. marca 2011 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 2 M Cdo 17/2010 8