← Slovensko

o uznanie pravosti pohľadávky vo výške 19 288,224 eur

Obsah (4)§ 214§ 1§ 120§ 132

Najvyšší súd Slovenskej republiky 10bo/55/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Šatku a členov JUDr. Anny Petruľákovej

odôvodnenia rozhodnutia súd prejednal vec a rozhodol napadnutým rozsudkom potom, čo mu odvolací súd rozsudkom zo dňa

  2. 2010, č. k. 1Obo 72/2010-227 vec vrátil na ďalšie konanie. Súd v novom konaní zistil, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K 30/1999-63 zo dňa
  4. 1999 bol na majetok P. A. L. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený ţalovaný. Ţalobca doručil konkurznému súdu prihlášku, v ktorej si uplatnil nárok voči úpadcovi, ktorý je vedený vo veriteľskom zväzku č. 932, a v prihláške špecifikoval svoju pohľadávku nasledovne: 1/ 508 658,- Sk s úrokmi z omeškania na základe ţaloby zo dňa
  7. K tomu trovy vo výške 13 965,02 Sk. Spor sa pojednáva na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn.5C 177/
  8. 2/ 46 985,- Sk s úrokmi z omeškania alebo alternatívne: 910 kg kryštálového cukru, 35 l bieleho vína, 87 q kukurice a 19 q jačmeňa. K tomu trovy 8 471,50 Sk. Nárok je uplatnený na Okresnom súde v Dunajskej Strede a vedený pod sp. zn. 9C 61/
  9. 3/ 1 424,32 Sk a úroky z omeškania na základe rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa
  11. 1995, dopĺňacieho rozsudku zo dňa
  13. 1997 a opravného uznesenia zo dňa
  15. 1997 právoplatných od
  17. 1997, sp. zn. 6C 13/
  18. K tomu trovy vo výške 1 573,20 Sk. Svoju pohľadávku poţaduje zaradiť do 1.triedy pre rozvrh. Ţalovaný v podstate uznal pohľadávku uvedenú v bode 3/. Pokiaľ ide o pohľadávku v bode 1/ uplatnenej v spore vedenom na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 5C 177/1990, pohľadávku neuznal, pretoţe ţalobca v období do
  20. 1991 nastúpil do zamestnania v K. Čo do pohľadávky v bode 2/ ţalovaný uviedol, ţe neexistuje dôkaz, ţe by úpadca mu vydanie naturálií priznal a ţalobca ho nepredloţil. Súd konštatoval, ţe ţalovaný uznal pohľadávku ţalobcu vo výške 4 362,70 Sk vo veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 6C 13/1992 a zaradil ju do
  21. triedy pre rozvrh. Čo do pohľadávky prihlásenej bode 1/ prihlášky súd vychádzal z ust.§ 35 ods. 4 zák. č. 162/199O Zb., § 61 od. 1, § 130 ods. 1, § 131 Zákonníka práce a zo skutočnosti, ţe ţalobca bol od
  23. 1991 do
  25. 1991 a od
  27. 1993 do
  29. 1993 v pracovnom pomere 3 1Obo/55/2011 v Ú., od
  31. 1994 do
  33. 1995 vo V. a od
  35. 1995 do
  37. 2001 na P., z čoho jednoznačne vyplýva, ţe nemal záujem opätovne nastúpiť do práce u úpadcu. Listy zo dňa
  39. 1991 (č.l. 164),
  41. 1992 (č.l. 161),
  43. 1992 (č.l. 147),
  45. 1993 (č.l. 162), ktorými ţiadal úpadcu, aby mu pridelil prácu na pôvodnom pracovisku, súd povaţoval za účelové. Úpadca ani nemohol ţalobcu prijať na jeho pôvodne miesto, pretoţe toto bolo z dôvodu organizačných zmien v druţstve zrušené, čo úpadca ţalobcovi oznámil (č.l. 184). Správnosť tohto postupu úpadcu vyplýva i z § 39 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, ţe ak nie je takéto zaradenie na pôvodné miesto moţné z váţnych prevádzkových dôvodov (napr. organizačné zmeny), musí byť pracovník prevedený na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve, a to pokiaľ moţno na tom istom pracovisku, kde pracoval predtým. Túto povinnosť si úpadca splnil, keď ţalobcovi ponúkol miesto farmára v ţivočíšnej výrobe. V konaní bolo preukázané, ţe po zrušení jeho pôvodného miesta mu ponúkol miesto farmára ţivočíšnej výroby, na ktoré ţalobca nenastúpil. Ţalobca listom zo dňa
  47. 1995 z dôvodu zrušenia jeho pôvodného pracovného miesta v imunologickom laboratóriu na základe organizačných zmien v druţstve poţiadal druţstvo o zrušenie členstva dohodou k
  50. Zrušenie členstva i pracovného pomeru v druţstve dohodou k
  52. 1996 ţiadal ţalobca aj listom zo dňa
  55. Z uvedených listov je nesporné, ţe ţalobca uţ nemal záujem zotrvať v pracovnom pomere u úpadcu. Úpadca bol ochotný ukončiť so ţalobcom členský a pracovný pomeru dohodou dňa
  57. 1990, ako to vyplýva z listu úpadcu zo dňa
  59. 1996 (č.l. 151). V tejto časti rozhodnutia súd pouţil dôkazy v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cbi 6/
  60. Súd uzavrel, ţe zo strany ţalobcu nie sú splnené podmienky na priznanie nároku uplatneného v ţalobe pod sp. zn. 5C 177/90, pretoţe sa ţalobca zamestnal ku dňu
  62. 1991 a nie sú splnené ani podmienky Zákonníka práce uvedené v ust.§ 61 ods.
  63. Uviedol ďalej aj tú skutočnosť, ţe ţalobca sám poţiadal o skončenie členského a pracovného pomeru, čo úpadca akceptoval listom zo dňa
  65. 1996 (č.
  66. 141 spisu). Čo do pohľadávky prihlásenej ako bod 1 s označením, ţe ide o pohľadávku uplatnenú na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp.zn. 9C 61/1994 a popretú SKP súd uzavrel, ţe nárok nie je opodstatnený, pretoţe ho ţalobca v priebehu konania nepreukázal, čo je jeho povinnosťou v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. a § 20 ZKV. 4 1Obo/55/2011 Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobcov právny zástupca a osobitne aj ţalobca. Obaja navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Právny zástupca ţalobcu povaţuje za podstatné porušenie procesných práv ţalobcu okolnosť, ţe súd l. stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia odvoláva aj na dôkazy z konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi 6/2009 bez toho, aby sa bol mohol s týmto dôkazom oboznámiť. Vytýka súdu l. stupňa, ţe nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ţe konanie na inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci, ţe súd l. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ţe súd l. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a ţe rozhodnutie súdu l. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. To isté vytýka súdu l. stupňa v svojom obsiahlom odvolaní aj ţalobca. Navyše povaţuje odôvodnenie rozsudku za nepresvedčivé a neformulované spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Tvrdí, ţe trval na tom, aby ho druţstvo úpadcu naďalej zamestnávalo. Uvádza súdne konania týkajúce sa nárokov, ktoré si uplatnil voči úpadcovi a namieta, ţe sa s dôkazmi v nich uvedenými súd l. stupňa nevysporiadal napriek tomu, ţe sa na ne odvolával. Tvrdí, ţe sa jeho návrh týkal aj zaradenia pohľadávky, ktorú SKP uznal ale zaradil do
  67. triedy, zatiaľ čo on sa domáhal ţalobou zaradenia do
  68. triedy. Súd však o tejto časti jeho návrhu nekonal a teda nerozhodol. Namieta, ţe súd sa vôbec nezaoberal otázkou uplatnenej náhrady trov konania, v ktorých bol pri vymáhaní svojich pohľadávok úspešný. 5 1Obo/55/2011 Poukazuje na to, ţe predmetom konania je určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky a namieta, ţe súd sa nevyrovnal s celým predmetom konania, teda aj poradia pohľadávky. Pokiaľ ide o nástup do práce v Ú. v K. tvrdí, ţe tak sa musel zamestnať z existenčných dôvodov, pretoţe mu úpadca nepridelil prácu vo svojom druţstve, ačkoľvek sa o ňu neustále uchádzal. Skutočnosť, ţe ho úpadca preradil na inú prácu, označil z úpadcovo nelegálne konanie odporujúce jeho pracovným právam a oprávneným záujmom. Uvádza, ţe pracovisko, na ktorom vykonával prácu, bolo zrušené aţ v roku
  69. Pokiaľ ide o inú prácu, ktorú mu úpadca pridelil, povaţuje za ňu miesto v ţivočíšnej výrobe, na ktorú odmietol nastúpiť, pretoţe to nebolo v súlade s dohodou o umoţnení jeho externej ašpirantúry. Čo do názoru súdu, ţe ţalobcov nárok uvedený v bode 2/ prihlášky je neopodstatnený, lebo ho ţalobca nepreukázal, uvádza, ţe súd mal dostatok dôkazov v spisoch konaní vedených pod sp. zn. 9C 61/1994, ( Okresného súdu v Dunajskej Strede teraz Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 35Cb 12/1999, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 26Co 165/1996, 26Co 150/1996). Ţalovaný vo vyjadrení k týmto odvolaniam navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a poukazuje na právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19Co 46/1995, ktorým bol rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 5C 177/90 zo dňa
  71. 1994 zrušený v časti náhrady mzdy za základe odvolania ţalobcu i ţalovaného z dôvodu, ţe okresný súd nezohľadnil to, ţe ţalobca bol v čase plynutia 5 mesiacov uţ zamestnaný primerane svojej kvalifikácii. Povaţuje ţalobcovo tvrdenie, ţe sa neustále zaujímal o prácu u úpadcu za účelové, pretoţe vedel o zrušení jeho funkčného miesta z organizačných dôvodov. Poukazuje na list úpadcu ţalobcovi zo dňa
  73. 1991, v ktorom ho vyzýva, aby nastúpil do práce, na ktorý ţalobcu nereagoval. Uvádza tieţ, ţe do vyhlásenia konkurzu bolo u úpadcu viacero voľných pracovných miest pre odborných pracovníkov s kvalifikáciou ţalobcu. 6 1Obo/55/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalobcu v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania

§ 214ods.

2 O. s. p. a jednomyseľne dospel k záveru, ţe nie je dôvodné. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatoval, ţe odôvodnenie rozsudku je plne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., preto sa stotoţnil nielen s výrokom ale aj odôvodnením napadnutého rozsudku. Následkom čoho, v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reaguje na podstatné námietky odvolateľ. Predovšetkým zdôrazňuje, ţe

ust. § 157 ods. 2 O. s. p., ktorého odôvodnenie rozhodnutia musí byť stručné, jasné a výstiţné. Toto ustanovenie plne zodpovedá základnému ustanoveniu § 6 Občianskeho súdneho poriadku zakotvujúce povinnosť súdu postupovať so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Pri interpretácii tohto ustanovenia treba mať na zreteli, ţe ide aj o práva ţalovaného, ktorý nárok ţalobcu popiera. Pokiaľ ide o ustanovenie, ţe súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, je pochopiteľné, ţe neúspešného účastníka nepresvedčí, a ţe ho v konaní neúspešný účastník prípadne povaţuje za prekvapivé. Pokiaľ ide o úplnosť odôvodnenie rozsudku v odbornej literatúre (Števček, Ficová a kol. Obč. súd.poriadok, komentár CH BECK Praha 2009, str. 421) sa uvádza, ţe z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa ţiada, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo najmä a/ stručné a výstiţné prednesy účastníkov a ich konečné určité návrhy, b/ dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a skutočnosti, ktoré mal súd preukázané, a c/ právne posúdenie zisteného skutkového stavu

príslušných zákonných ustanovení. Odvolací súd vychádzal pri stotoţnení sa odôvodnenia súdom l. stupňa z uvedenej interpretácia § 157 ods. 2 O. s. p. a zo skutočnosti, ţe napadnutý rozsudok súdu l. stupňa je jeho rozhodnutím potom, čo mu odvolací súd vrátil vec na ďalšie konanie po zrušení jeho predchádzajúceho, ţalobu taktieţ zamietajúceho rozsudku zo dňa

  2. 2010 č. k. 8Cbsi 48/2005-
  3. 7 1Obo/55/2011 Pokiaľ právny zástupca ţalobcu v odvolaní namieta, ţe súd l. stupňa sa odvoláva v odôvodnení aj na dôkazy z konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn. 8Cbi 6/2009 bez toho, aby sa mohol s týmito dôkazmi oboznámiť , odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe ide o spor medzi tými istými účastníkmi konania, pričom aj v tomto konaní je právnym zástupcom ţalobcu, čo značí, ţe je s uvedenými dôkazmi dokonca veľmi dobre oboznámený (ide o pokračovanie tohto sporu za iné obdobie). Čo do tvrdenia ţalobcu, ţe súd l. stupňa nekonal a nerozhodol o jeho návrhu na zaradenie správcom uznanej a to
  4. triedy zaradenej pohľadávky do l. triedy treba uviesť, ţe zamietnutie ţaloby sa týka celého nároku, rovnako aj odôvodnenie. To isté platí o námietke, ţe sa súd vôbec nezaoberal otázkou uplatnenej náhrady trov konania, v ktorých bol pri vymáhaní svojich pohľadávok úspešný. Rovnako to platí o námietke, ţe predmetom konania je určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky a súd sa nevysporiadal s celým predmetom konania, teda aj s poradím pohľadávky. Odvolateľ dobre vie, ţe keď nie je pohľadávka, nie je ani jej poradie. Základným vysvetlením postupu ţalobcu potom, čo úpadca z organizačných dôvodov zrušil pracovné miesto (teda nie celé pracovisko, oddelenie), na ktorom ţalobca pracoval a preradil ho na inú prácu (v ţivočíšnej výrobe), s čim ţalobca nesúhlasil a označil v odvolaní toto konanie ţalobcu za nelegálne, odporujúce jeho pracovným právam a oprávneným záujmom na prácu v rámci externej ašpirantúry, je práve skutočnosť, ţe sa ţalobca pracovne zameral na svoju externú ašpirantúru. Ţalobca nevzal vôbec do úvahy, ţe úpadca musel mať na zabezpečenie svojho fungovania príjem a musel preto aj hospodáriť, nemohol si dovoliť zachovať pracovné miesto a platiť pracovníka na tomto mieste len kvôli tomu, aby tomuto pracovníkovi umoţnil externú ašpirantúru, keď toto pracovné miesto bolo zo zreteľa riadneho fungovania podniku nehospodárne, teda stratové. Aj keď je stanovisko ţalobcu k jeho preradeniu na inú prácu a trvale odmietanie inej, ako pôvodnej práce, pochopiteľné zo zreteľa jeho osobného záujmu na odbornom raste, zo zreteľa jeho zamestnávateľa, teda úpadcu, bolo dôvodom jeho konania dobré hospodárenie podniku, teda tvorenie zisku nie strát, čo je pri posudzovaní veci rozhodujúce. 8 1Obo/55/2011 Nemoţno sa ani stotoţniť s názorom ţalobcu, ţe súd l. stupňa mal dosť dôkazov v súdnych konaniach, ktoré označil ich spisovými značkami, o oprávnenosti jeho nároku a mal ich pouţiť. Súd pri vykonaní dokazovania o hodnotení dôkazov vychádzal z ust.§ 1, § 120 ods. 1 a § 132 O. s. p..

§ 1O. s.

p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

§ 120ods.

1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

§ 132O. s.

p. dôkazy súd hodnotí

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednodivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Z citovaného ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., vyplýva, ţe súd vychádza z tvrdení ţalobcu i ţalovaného a nimi označených dôkazov a on určí rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná, nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhli účastníci v priebehu konania, preto princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotvený v ust. § 132 O. s. p. v súvislosti so zásadou zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov v zmysle § 1 O. s. p. umoţňuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré

jeho uváţenia k spravodlivému rozhodnutiu vedú. S týmto doplnením odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. 9 1Obo/55/2011 Úspešnému ţalovanému odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si ju neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, 22. novembra 2011 JUDr. Štefan Šatka, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.