Obsah (5)

§ 236§ 237§ 138§ 43§ 243b

Najvyšší súd 2 Obdo 25/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T. Š. K., s. r. o., R., IČO: X., práv. zast. JUDr. I. R., advokátkou, Š.K.,

odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne uviedol, ţe ust. § 138 ods. 1 O. s. p. nevylučuje moţnosť priznať oslobodenie od súdnych poplatkov aj právnickej osobe, ale je potrebné prispôsobiť ho z hľadiska skúmania majetkových pomerov právnickej osoby, a preto ţiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov musí údaje o svojich majetkových pomeroch hodnoverne doloţiť. Odvolací súd mal za to, ţe súd prvého stupňa nepochybil, keď uviedol, ţe finančná situácia spoločnosti nie je taká, aby odôvodňovala podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, keď ţalobca nepredloţil hodnoverné doklady, daňové priznania, súvahy, výkazy ziskov a strát so záznamami daňového úradu. Na predloţených dokladoch chýbajú záznamy daňového úradu, ktoré majú byť na mieste určenom na príslušných dokladoch. Pretoţe predloţené doklady nemoţno z uvedeného dôvodu povaţovať za hodnoverné, súd prvého stupňa

odvolacieho súdu správne uzavrel, ţe ţalobca zo zaslaných potvrdení nepreukázal podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzuje z ust. § 237 písm. f/ O. s. p., pretoţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Dovolateľ uviedol, ţe predmetnou ţalobou sa domáha voči ţalovaným ochrany proti nekalosúťaţnému konaniu, ktorým konaním ţalovaných boli ţalobcovi spôsobené existenčné problémy a na základe ktorej skutočnosti sa ţalovaný domáha predmetnou ţalobou náhrady škody 906,99 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 261 655,-- eur. Z uvedených dôvodov ţalobca poţiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, keďţe spoločnosť ţalobcu: - nevlastní ţiadny nehnuteľný majetok, - ako nehmotný majetok vlastní program na spracovanie miezd v nulovej zostatkovej hodnote, 3 2 Obdo 25/2012 - na účte obstarania majetku mala k

2. 2010 nedokončenú investíciu vo výške 3 140,-- eur, ktorú v roku 2011 odpísala ako zmarenú pre nedostatok finančných prostriedkov na jej dokončenie a uvedenie do pouţívania, - k dátumu
4. 2010 mala zásoby v celkovej výške 1 180,-- eur, z toho 880,-- eur boli obaly a 300,-- eur nepredajné zásoby látok z roku 2002, - k
6. 2010 mala pohľadávky vo výške 143 960,-- eur a záväzky v celkovej výške 306 207,- eur, - vykazuje od roku 2008 straty zo svojej činnosti, a to v roku 2008 4 321 069,-- Sk, v roku 2009 vo výške 110 648,-- eur a v roku 2010 vo výške 59 361,-- eur, - k
8. 2010 mala celkovú neuhradenú stratu vo výške 142 715,-- eur a v pokladnici, resp. na bankovom účte sumu vo výške 117,-- eur, - z pripojených výpisov z bankových účtov vyplývalo, ţe výplaty miezd a zákonné odvodové povinnosti si spoločnosť plní kaţdý mesiac iba na základe toho, ţe spoločnosti je poskytnutá finančná výpomoc od Ing. J. S. Spolu s podaním o oslobodenie od súdnych poplatkov ţalobca predloţil súdu daňové priznanie za rok 2009, výkaz ziskov a strát k
10. 2009, súvahu k
12. 2009, oznámenie o predĺţení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010, výkaz ziskov a strát k
14. 2010, súvahu k
16. 2010 a výpis z účtov spoločnosti, s tým, ţe nepriaznivá finančná situácia, ktorá vznikla v roku 2008 pretrváva aj v čase ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Pred rozhodnutím súdu prvého stupňa ţalobca doloţil aj listinné dôkazy, a to daňové priznanie za rok 2010, súvahu k
18. 2010, výkaz ziskov a strát za rok 2010, potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2010, súpis aktív a pasív k
20. 2010 (po účtovnej závierke) a výpisy z účtov spoločnosti za mesiac máj a mesiac jún 2011, pretoţe v čase podania pôvodnej ţiadosti boli uvádzané údaje z účtovníctva v čase prebiehajúcej účtovnej závierky za rok
21. Ţalobca súčasne v doplňujúcom podaní poukázal, ţe za rok 2010 spoločnosť vykázala vo svojej činnosti stratu 37 510,-- eur. Pretoţe ani jeden z konajúcich súdov neodôvodňoval svoje rozhodnutie svojvoľnosťou a zrejmou bezúspešnosťou uplatňovania, alebo bránenia práva, je moţné

dovolateľa uvaţovať len o tom, ţe spoločnosti ţalobcu nepriznali oslobodenie od súdnych poplatkov preto, ţe došli k záveru, ţe to pomery spoločnosti neodôvodňujú. Dovolateľ má za to, ţe z účtovných dokladov, ktoré predloţil súdu spolu so ţiadosťou o oslobodenie od súdnych 4 2 Obdo 25/2012 poplatkov, nepochybne vyplýva je tvrdenie o strate v hospodárení spoločnosti ţalobcu od roku 2008, o ţiadnom nehnuteľnom majetku a o hnuteľnom majetku zanedbateľnej hodnoty. Pretoţe v čase podania ţiadosti spoločnosť ţalobcu ešte nepodala daňové priznanie za rok 2010, ţalobca predloţil doklady, ktoré mal v tom čase k dispozícii, preukazujúce stav hospodárenia spoločnosti v roku 2010 a podaním z 07. 07. 2011 tieto doklady doplnil o doklady, ktoré boli vyhotovené ku dňu podania daňového priznania za rok 2010, teda ku dňu 30. 06. 2011. Z konania oboch súdov vyplýva, ţe o skutočnosti, ţe predloţené účtovné doklady súdy nepovaţujú za „riadne“, sa dovolateľ dozvedel aţ z rozhodnutia odvolacieho súdu.

dovolateľa mu odvolací súd uprel realizáciu jeho práv, keď ho na predloţenie iných,

jeho názoru riadnych účtovných dokladov nevyzval. V tejto súvislosti dovolateľ uviedol, ţe záznamy daňového úradu, ktoré sú na predtlači daňových priznaní a iných účtovných dokladov, nie sú záznamami, ktoré by daňový úrad mal vpisovať do týchto dokladov pri ich podaní, dôkazom o jeho podaní je potvrdenie o jeho podaní. Záznamy daňového úradu v mieste vyznačenom na predtlači účtovných dokladov, vrátane daňového priznania, sú internými záznamami správcu dane, ktorý ich tam vyznačuje po podaní daňového priznania a sú záznamami o výkone jeho činnosti správcu dane vo vzťahu ku konkrétnym účtovným dokladom toho ktorého daňového subjektu.

dovolateľa aj závery oboch súdov, týkajúce sa podnikateľského rizika, nezodpovedajú základnému právu účastníka konania, zakotvenému v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, v ktorej súvislosti dovolateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pretoţe spoločnosť ţalobcu mala zaplatiť súdny poplatok vo výške 13 869,50 eur a je nepochybné, ţe jej majetkové pomery zaplatenie súdneho poplatku neumoţňujú, je preto dôsledkom oboch rozhodnutí skutočnosť, ţe ţalobcovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov ţalobca navrhuje rozhodnutie odvolacieho súdu, ako i súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe podmienky na podanie dovolania boli splnené (včasnosť, prípustnosť), dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle dôvodov uvedených v dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. 5 2 Obdo 25/2012

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

§ 237O. s.

p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ skôr právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný,

1. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
2. g)rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. V danom prípade ţalobca namieta, ţe sa mu postupom odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Táto vada konania je daná vtedy, ak nesprávnym postupom súdu bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorý znemoţnil účastníkovi v konaní realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, t. j. právo podávať opravné prostriedky, zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod. Z toho treba vyvodiť, ţe ak má ísť o naplnenie predpokladov prípustnosti dovolania

uvedeného zákonného ustanovenia, musí zo strany súdu ísť o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia voči účastníkovi konania, ktorého bezprostredným následkom bolo odňatie moţnosti konať pred súdom. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím, ktorým môţe byť aj uznesenie, ktorým nebolo vyhovené (celkom, prípadne aj len sčasti) návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa totiţ kaţdý môţe domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Toto právo má kaţdý, teda i ten, kto nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku, a preto 6 2 Obdo 25/2012 zákon pri stanovení poplatkovej povinnosti ako podmienky pri uplatňovaní práv v občianskom súdnom konaní, súčasne stanovuje okolnosti, za ktorých moţno uvedenú podmienku odpustiť. Pretoţe zákonným dôsledkom nezaplatenia súdneho poplatku môţe byť zastavenie konania, z toho dôvodu nesprávnym posúdením podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti môţe byť znemoţnené právo na súdnu ochranu, a teda moţnosť konať pred súdom.

§ 138ods.

1 veta prvá O. s. p. na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelom uvedeného ustanovenia je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to nepriaznivá finančná situácia a pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane ţiadateľa. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, ako i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktieţ Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektami podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť ţiadosti preto hodnotí súd z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných ţiadateľom. O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové pomery. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvého stupňa ţalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, keď z doloţených dokladov vyvodil, ţe spoločnosť ţalobcu nevykazuje ţiadne straty a jej riadne podnikanie potvrdzujú plusové hodnoty na účtovných dokladoch. S prihliadnutím na výšku súdneho poplatku a na skutočnosť, ţe ţalobca ako podnikateľ nepreukázal, ţe by sa dostal do ťaţivej finančnej situácie v dôsledku vyššej moci, súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. 7 2 Obdo 25/2012 Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, vychádzajúc zo skutočnosti, ţe ţalobca nepredloţil hodnoverné doklady, preukazujúce jeho majetkové pomery, keď doloţené doklady, daňové priznania, súvahy, výkazy ziskov a strát nie sú vyznačené záznamami daňového úradu.

§ 43ods.

1 veta prvá a druhá O. s. p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. V predmetnej veci, pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, ţe dovolateľom predloţené doklady nie sú pre posúdenie jeho majetkových pomerov postačujúce, mal ţalobcu vyzvať na doplnenie nesprávneho, resp. neúplného podania. Ak tak nepostupoval, porušením uvedeného ustanovenia zákona ţalobcovi odňal právo konať pred súdom, keď mu neumoţnil vytýkaný nedostatok návrhu odstrániť a majetkové pomery deklarovať. Bez opomenutia nemoţno nechať tieţ skutočnosť, ţe v čase rozhodnutia odvolacieho súdu bolo v účinnosti ust. § 138 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v platnom znení, v zmysle ktorého pomery účastníka musia byť dokladované vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle. Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O. s. p. Táto procesná vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie, postihnuté takouto procesnou vadou, nie je moţné povaţovať za správne. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil

§ 243bO. s.

p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 :

1. 8 2 Obdo 25/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
2. augusta 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová