3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“ alebo „ZoUK“) Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na jeho prejednanie s odôvodnením, že žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. 2. Mestský súd Bratislava III listom zo 7. novembra 2024 (č. l. 57 spisu) vec
2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodu svojho nesúhlasu s postúpením. Poukazom na ustanovenia § 12 ods. 1, § 13, § 15 ods. 1, § 22 písm. a), § 40, 43 ods. 1, 2 CSP, ako aj poukazom na vyhlášku č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy vyslovil, že žalobca ako fyzická osoba sa proti žalovanej, rovnako fyzickej osobe, domáha zaplatenia peňažného plnenia titulom pôžičky, a teda nejde o obchodnoprávny vzťah, ale ide o vzťah občianskoprávny v spore, na prejednanie a rozhodnutie ktorého je vecne a miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. 3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava III (§ 43 ods. 2 CSP) po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný. 4. Pri rozhodovaní o príslušnosti, vychádzal najvyšší súd z nasledovnej relevantnej právnej úpravy: 5.
1 zákona o upomínacom konaní, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
Civilného sporového poriadku. 6.
3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote
odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie
Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd
7.
1, 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 8.
CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 9.
1 CSP, ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 10.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 11.
2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. 12.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 13.
CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. 14.
4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.
vyjadrenia jej manžela, predmetné plnenie malo súvisieť so spoločným podnikaním jeho osoby a žalobcu. K odporu žalovanej sa vyjadril žalobca (č. l. 39), ktorý
UK navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
CSP. Vzhľadom na uvedené Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Mestskému súdu Bratislava III. 17.
názoru najvyššieho súdu predmetný spor, v ktorom ide o plnenie z titulu pôžičky medzi sporovými stranami - fyzickými osobami, je sporom bezpochyby občianskoprávnym a nie obchodnoprávnym. Najvyšší súd vo všeobecnosti uvádza, že pre založenie kauzálnej príslušnosti súdov v obchodnoprávnych sporoch
CSP je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor
druhej časti Obchodného zákonníka, prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno
ustanovení § 261 a § 262 Obchodného zákonníka považovať za obchodný záväzkový vzťah
tretej časti Obchodného zákonníka. V posudzovanom spore o žiaden z uvedených prípadov nejde. Žalobca i žalovaná sú fyzické osoby a žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia peňažného plnenia z titulu pôžičky ako inštitútu upraveného v Občianskom zákonníku. Naviac, samotný žalobca v žalobe na č. l. 2 spisu uviedol, že si neuplatňuje obchodnoprávny nárok, neeviduje ho v účtovníctve ani v kontrolnom výkaze. Pokiaľ aj žalovaná v odpore podanom proti platobnému rozkazu (na rube č. l. 25 spisu) uviedla, že finančné prostriedky mali byť poskytnuté jej manželovi s tým, že predmetné plnenie malo súvisieť s podnikaním jej manžela a žalobcu, v tomto štádiu konania o nepotvrdenú obranu žalovanej, ktorá okolnosť na posúdenie sporu ako obchodnoprávneho vplyv nemá a toto jej tvrdenie bude predmetom dokazovania vo veci samej.
2 CSP Mestský súd Bratislava IV. Poučenie: Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.