zákona prípustná, pričom zákon neukladá objednávateľovi povinnosť uviesť pri uplatnení vád aj spôsob vybavenia reklamácie. Keďže žalovaný reklamáciu zamietol a nekonal, žalobca si dal motorové vozidlo opraviť v inom autoservise za cenu opravy 4.225,40 eura a nechal si znalcom Ing. Branislavom Hajdučkom vyhotoviť súkromný znalecký posudok č. 18/2018 zo dňa 19.11.2018 (ďalej len „znalecký posudok č. 18/2018“), z ktorého vyplýva, že za vznik poruchy na vozidle je zodpovedný žalovaný pre nedostatočné odstránenie predchádzajúcej poruchy. Žalovaný vzniesol námietku zaujatosti znalca Ing. Branislava Hajdučka, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 1Cb/45/2019-164 zo dňa 25.3.2020 tak, že uvedený znalec nie je vylúčený z daného konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.
súdu prvej inštancie potrebné vychádzať zo žaloby, ktorou si žalobca voči žalovanému uplatňuje náhradu škody vzniknutej na motorovom vozidle v dôsledku nesprávne vykonanej opravy po tom, čo žalovaný zamietol reklamáciu vád poškodeného vozidla. S poukazom na § 373 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie ustálil, že žalobcom bol v konaní preukázaný úkon, keď žalovaný vykonal opravy na motorovom vozidle a následne zamietol reklamáciu poškodeného vozidla; bol preukázaný vznik škody - faktúra o vykonaných opravách po zamietnutí reklamácie žalovaným; kauzálny nexus bol preukázaný znaleckým posudkom č. 18/
§ § 365 ods. 1 písm.
1 CSP, keďže súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak žalobe vyhovel v plnom rozsahu titulom nároku na náhradu škody
Obchodného zákonníka spôsobenej žalobcovi porušením povinností žalovaného pri oprave motora jeho vozidla. 3. K odvolacím dôvodom
1 písm. a), c) CSP odvolací súd v bode 24 odôvodnenia uviedol, že nezistil nesplnenie procesných podmienok alebo rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom, pričom žalovaný tieto odvolacie dôvody vôbec bližšie nevymedzil.
odvolacieho súdu bolo vzhľadom na dva súkromné znalecké posudky s rozpornými závermi žiadúce nariadiť v konaní znalecké dokazovanie znaleckým ústavom (§ 207 ods. 3 CSP) za účelom preskúmania oboch znaleckých posudkov a vyhodnotenia príčiny druhej havárie agregátu vozidla, keďže vecné preskúmanie znaleckých posudkov súdu neprislúcha. Návrh na takéto znalecké dokazovanie však nebol podaný a preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie hodnotil predložené znalecké posudky
zásad v zmysle § 191 CSP, pričom bola hodnotená len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi (výpovede znalcov, ich vzájomná konfrontácia na pojednávaní dňa 8.7.2021 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 09167/2022/153). S poukazom na zásadný obsah výpovedí znalcov sa odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie priklonil k záverom znaleckého posudku č. 18/2018, a to vychádzajúc z premisy, že vzhľadom na rozporné, resp. opačné závery oboch znaleckých posudkov nemožno ustáliť skutkový stav na kompromisnom vyhodnotení príčiny havárie agregátu, ale je nutné sa prikloniť k záverom jedného alebo druhého znaleckého posudku. Pri ich vyhodnocovaní prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že znalec Ing. Branislav Hajdučko bol osobne prítomný pri demontáži poškodeného motora, mal možnosť si prehliadnuť jednotlivé poškodené časti, disponoval vzorkami oleja aj karbónových nečistôt, vo svojej praxi sa viackrát stretol s uvedenou poruchou motora, pričom okolnosti spochybňujúce jeho odbornosť či nezávislosť, namietané žalovaným prostredníctvom námietky zaujatosti a sťažnosti na Ministerstvo spravodlivosti SR, neboli preukázané. Naopak, znalec Ing. Anton Hudák pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal výlučne len z fotografií a listín obsiahnutých v skoršom znaleckom posudku, poškodený motor osobne neprehliadol (aj keď odvolací súd uznáva, že tak nemohol urobiť z objektívnych príčin repasovania tohto motora), vo svojej znaleckej praxi tento konkrétny typ poruchy posudzoval prvýkrát a nevedel jednoznačne určiť príčinu prvotnej poruchy motora, a teda jednoznačne ani vylúčiť spojitosť medzi prvou a druhou poruchou. Zároveň jeho znalecký posudok v rozsahu strán 11 - 17, kedy posudzoval správnosť záverov znaleckého posudku č. 18/2018, bol vyhotovený v rozpore so zákonom, čo vyplýva z rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti č. č. 09167/2022/153 a preto na znalecký posudok č. 003/2020 v danom rozsahu nemožno prihliadať. Na tomto základe je pri vyhodnocovaní skutkového stavu potrebné mať za to, že príčinou poruchy motora aj v druhom prípade boli karbónové nečistoty v systéme vozidla a vzhľadom na ich neodstránenie žalovaným pri prvej poruche motora vozidla tieto spôsobili druhú haváriu motora a jeho totálnu deštrukciu, v dôsledku čoho žalobca pristúpil k celkovej výmene agregátu vozidla v sume 4.225,40 eura (body 40 - 43 odôvodnenia). 7. V súvislosti s právnym posúdením charakteru žalobcom uplatneného nároku odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/270/2001 zo dňa 29.1.2003 v skutkovo obdobnej veci,
ktorého „...za situácie, kedy je nesporné, že predmetom zmluvného plnenia medzi účastníkmi bola výmena rozvodového remeňa, teda oprava jednej súčiastky motora, vychádzali oba súdy pri právnom posúdení veci správne z názoru, že nárok na náhradu majetkovej ujmy spočívajúci v poškodení motora následkom opravy jeho súčiastky, nie je nárokom zo zodpovednosti za vady samotného predmetu plnenia zo zmluvy o oprave veci (§ 625 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale nárokom na náhradu škody, ktorá na motore vznikla v príčinnej súvislosti s opravou, ktorá nebola prevedená riadne a sú splnené predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu
Nárok na náhradu škody možno uplatniť nezávisle na tom, či vada samotnej opravy bola vytknutá a či bol nárok zo zodpovednosti za vady uplatnený (§ 510 Občianskeho zákonníka).“ Ďalej konštatoval, že vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 18/2018 a výpovede znalca Ing. Branislava Hajdučka je zrejmé, že žalovaný pri prvej oprave motora poškodený motor opravil, keď vymenil, resp. opravil poškodené diely, teda dielo v zmysle § 536 Obchodného zákonníka vykonal, avšak tým, že nedostatočne vyhodnotil pôvod tejto poruchy, príčina havárie zotrvala a následne došlo k poškodeniu agregátu motora v rozsahu jeho totálnej deštrukcie. Prípadná reklamácia vád prvotnej opravy by bola bezpredmetná, lebo čo do podstaty by išlo o odstránenie nečistôt v systéme motora, ktoré vzhľadom na následnú úplnú deštrukciu motora vozidla ani nie je možné. Žalobcom uplatnený nárok preto nie je nárokom z vád diela, a teda je bezpredmetná i procesná obrana žalovaného spočívajúca v neuplatnení vád diela žalobcom včas a v neoznámení nárokov z vád diela. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny 4.225,40 eura je v podmienkach posudzovaného prípadu nárokom na náhradu škody
Obchodného zákonníka (body 44 - 46 odôvodnenia).
odvolacieho súdu vzhľadom na koncentráciu konania sporné pripustenie dôkazu navrhnutého žalovaným na pojednávaní konanom dňa 31.5.2023, teda takmer štyri roky po začatí konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) v zákonnej lehote dovolanie, ktorým sa domáha, aby dovolací súd v zmysle § 449 ods. 1 CSP zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania žalobca odvodzuje od § 420 písm.
CSP v spojení s § 220 a § 387 CSP a nevysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovaného vo viacerých okruhoch (nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a jeho založenie najmä na záveroch znaleckého posudku č. 18/2018, ktorý je
dovolateľa nezákonný a nepoužiteľný; súd prvej inštancie nielenže nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy, ale ani ich procesne nezamietol, a teda sa s nimi nijako nevysporiadal; súd prvej inštancie konštatoval riadne a včasné uplatnenie vád; oprava motora spadá pod zmluvu o dielo
Obchodného zákonníka a preto je na danú vec nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa vád diela; vo veci boli vypracované dva súkromné znalecké posudky s diametrálne rozdielnym záverom o príčine havárie motora, pričom znalec Ing. Anton Hudák, PhD. je uznávaný odborník - autor publikácie Súdne inžinierstvo v odbore doprava cestná z roku 2013 a
žalovaného Ing. Branislav Hajdučko vypracoval nepravdivý znalecký posudok; súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 09167/2022/153, ktoré nemá žiaden dopad na správnosť technických a vecných záverov znaleckého posudku č. 003/2020; ak by súd prvej inštancie hodnotil presvedčivosť záverov znaleckého posudku č. 003/2020 a jeho zhodu s pravidlami logického myslenia v spojení s výpoveďou znalca Ing. Antona Hudáka, PhD. a s konfrontáciou znalcov, tak by
žalovaného nepochybne dospel k tomu, že iba závery Ing. Antona Hudáka, PhD. sú presvedčivé a logické; Ing. Hajdučko klamal ohľadom vykonania obhliadky agregátu dňa 22.6.2018 a žalobca klamal ohľadom stavu oleja v motorovom vozidle; znalec Ing. Anton Hudák už nemohol znalecky skúmať predmetný agregát, pretože tento už nemal k dispozícii ani žalobca z dôvodu jeho repasovania a v tomto smere žalovaný ani nemohol uniesť dôkazné bremeno). 12. Ďalej dovolateľ citoval body 40 a 42 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu; poukázal na svoju argumentáciu v odvolaní, ktorou spochybňoval nezaujatosť znalca Ing. Branislava Hajdučka s tým, že závery znaleckého posudku č. 18/2018 sú
jeho názoru zjavne neodborné a v rozpore so základnými pravidlami technickej konštrukcie a funkčnosti motorov. Poukázal na znalecký posudok č. 003/2020, z ktorého vyplýva, že znalecký posudok č. 18/2018 je neodborný a neobsahuje technicky správne závery.
dovolateľa súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil obsah rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR č. 09167/2022/153, pretože znalec Ing. Anton Hudák bol sankcionovaný za výlučne formálne pochybenia pri znaleckej činnosti. Súd prvej inštancie bol povinný riadne sa zaoberať znaleckým posudkom č. 003/2020 a tento aj riadne vyhodnotiť z jeho obsahového a najmä vecného hľadiska. V ďalšej časti dovolania citoval časť výpovede znalca Ing. Antona Hudáka, PhD. a konfrontácie znalcov a vytkol súdu prvej inštancie, že neprihliadol na to, že žalobca a znalec Ing. Hajdučko vo svojej výpovedi klamali, resp. uvádzali nepravdivé a rozporuplné tvrdenia. V závere dovolateľ vytkol odvolaciemu súdu, že sa pri hodnotení znaleckých posudkov neriadil judikátom R 84/2023; nedal žiadnu odpoveď na odvolacie námietky žalovaného najmä v kontexte konfrontácie znalcov, kedy znalec Ing. Hudák „vyškolil“ znalca Ing. Hajdučka z technických základov fungovania motorov s prihliadnutím na to, že práve prítomnosť oleja v sústave vytvára tlak; označenia zjavných klamstiev žalobcu o stave hladiny oleja; uvedenia, že Ministerstvo spravodlivosti SR sankcionovalo znalca Ing. Hudáka iba za formálne pochybenia, ktoré nemajú žiaden vplyv na správnosť technických záverov. Navyše, dôkazné bremeno bolo na žalobcovi a preto to bol žalobca, kto mal za danej situácie (2 rozdielne znalecké posudky) navrhovať doplnenie dokazovania vo vzťahu k preukazovaniu dôvodnosti uplatneného nároku. 13. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. a) CSP dovolateľ zvýraznil, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia otázky, či ide o zodpovednosť za vady diela alebo o nárok na náhradu škody.
dovolateľa odvolací súd túto otázku posúdil nesprávne, pretože sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/29/2008 zo dňa 30.6.2009 a sp. zn. 3Cdo/220/2017 zo dňa 11.10.2018 (zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2019 ako R 28/2019). 14. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu zo dňa 28.10.2024 namietal neprípustnosť a nedôvodnosť podaného dovolania. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. a) CSP namietal nesplnenie podmienky uvedenej v § 422 CSP a v súvislosti s dovolacím dôvodom
f) CSP mal žalobca za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí namietanou vadou zmätočnosti a žalovaný v dovolaní nevymedzil dovolacie dôvody spôsobom vyžadovaným ustanoveniami §§ 431 - 435 CSP. Keďže žalovaný rozporuje a zaoberá sa len skutkovým stavom veci zisteným súdmi nižšieho stupňa, žalobca zdôraznil, že tento nepodlieha prieskumu dovolacím súdom. Námietky a argumentácia žalovaného k znaleckému posudku č. 18/2018 a k osobe znalca Ing. Hajdučka sú
žalobcu scestné, urážajúce a zavádzajúce súd. Žalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol, eventuálne ako nedôvodné zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 20. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľom vymedzenému dôvodu zmätočnosti skutočne došlo. 21.
1 písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 22.
1 písm. a) CSP dovolanie
1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada. 23.
2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. 24.
c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. K namietanej vade zmätočnosti
CSP a pre naplnenie prípustnosti dovolania
f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil
očakávaní dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Zároveň platí, že odvolací súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom skúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/2005). Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, ale spolu s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko obidve rozhodnutia predstavujú jeden celok, ako to vyplýva aj z ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008, IV. ÚS 350/2009, IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak súdu prvej inštancie, ako aj súdu odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. 29. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 130/2024-67 z 29. februára 2024,
ktorého „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Aj
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z
Obchodného zákonníka, bolo nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa vád diela. K tomu dovolací súd uvádza, že dovolateľ ani túto dovolaciu argumentáciu z pohľadu prípustnosti dovolania
f) CSP bližšie nerozvinul a neuviedol, v čom konkrétnom vidí nedostatočnosť alebo vnútornú rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v tomto smere. K tomu je súčasne potrebné zdôrazniť, že dovolací prieskum správnosti právneho posúdenia merita sporu súdmi nižšej inštancie a nimi aplikovanej hmotnoprávnej úpravy nespadá pod dikciu § 420 CSP, ale prichádza do úvahy v prípade uplatnenia prípustnosti dovolania
1 CSP. Dovolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce konštatáciu o riadnom a včasnom uplatnení vád diela uvádza v bode 60 odôvodnenia svojho rozsudku, avšak z jeho rozhodnutia je zrejmé, že v konečnom dôsledku kvalifikoval žalobou uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody a s touto právnou kvalifikáciou sa stotožnil aj odvolací súd. Vysporiadanie sa s touto odvolacou námietkou vyplýva z bodu 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom síce tento záver súdu prvej inštancie odvolací súd nespochybnil, avšak konštatoval jeho bezpredmetnosť v nadväznosti na bezpredmetnosť reklamácie ako takej, nakoľko čo do podstaty by išlo o odstránenie nečistôt v systéme motora, ktoré vzhľadom na následnú úplnú deštrukciu motora vozidla už ani nebolo možné. Odvolací súd súčasne konštatoval bezpredmetnosť procesnej obrany žalovaného, ktorou namietal neuplatnenie vád diela včas a neoznámenie nárokov z vád diela, nakoľko nárok žalobcu nie je nárokom z vád diela, ale ide o nárok na náhradu škody
Obchodného zákonníka. Otázke právneho posúdenia predmetu sporu, a teda aj odvolacej námietke týkajúcej sa potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich nároky z vád diela, sa odvolací súd podrobne venoval v bodoch 44 - 49 odôvodnenia, pričom okrem iného vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/270/2001 zo dňa 29.1.2003 v skutkovo obdobnej veci a svoj záver oprel aj o znalecký posudok č. 18/2018 a výpoveď znalca Ing. Branislava Hajdučka. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd nezistil dôvodnosť tejto časti dovolacej argumentácie, keď dovolateľ v dovolaní okrem tvrdenia o nevysporiadaní sa s týmito odvolacími námietkami neuviedol žiadne ďalšie tvrdenie, z ktorého by bolo odvoditeľné, v čom má tvrdená vada zmätočnosti spočívať.
3 CSP (tu neobstojí tvrdenie dovolateľa, že v tomto smere mala byť procesná aktivita primárne na žalobcovi, keďže tento procesný návrh mohla podať ktorákoľvek zo sporových strán a žalovaný rovnako ako žalobca disponoval informáciou o tom, že medzi závermi znalcov sú zrejmé rozpory). V dôsledku takto nastavenej procesnej situácie odvolací súd postupoval procesne správne, keď súkromné znalecké posudky zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnocoval v zmysle zásad hodnotenia dôkazov vyplývajúcich z § 191 CSP a zameral sa na posudzovanie ich presvedčivosti vo vzájomnej súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi (výpovede znalcov, ich vzájomná konfrontácia a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 09167/2022/153), a to bez akéhokoľvek hodnotenia z nich vyplývajúcich odborných záverov. Na rozdiel od dovolateľa dovolací súd zastáva názor, že tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd pri vyhodnocovaní znaleckých posudkov vykazujúcich zrejmé rozpory postupovali súladne so záverom vyplývajúcim z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/255/2021 z 24. marca 2022 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 84/2023), keďže z obsahu spisu jednoznačne vyplýva snaha odstrániť nejasnosti výsluchom znalcov prostredníctvom doplňujúcich otázok a v danom prípade aj prostredníctvom vzájomnej konfrontácie znalcov. Súd prvej inštancie svoj príklon k znaleckému posudku č. 18/2018 zdôvodnil nie iba rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. 09167/2022/153, ako tvrdí dovolateľ, ale poukázal tiež na skutočnosť, že súkromný znalecký posudok č. 18/2018 bol na rozdiel od znaleckého posudku č. 003/2020 vypracovaný znalcom, ktorý bol v kontakte s poškodeným vozidlom. Odvolací súd svoje úvahy, z ktorých pri ustálení záveru o správnosti príklonu súdu prvej inštancie k znaleckému posudku č. 18/2018 vychádzal, jasne deklaroval v bodoch 41 - 42 odôvodnenia. Z nich vyplýva, že pre odvolací súd bolo smerodajné, že znalec Ing. Branislav Hajdučko bol osobne prítomný pri demontáži poškodeného motora, mal možnosť si prehliadnuť jednotlivé poškodené časti, disponoval vzorkami oleja aj karbónových nečistôt, vo svojej praxi sa viackrát stretol s uvedenou poruchou motora, pričom žalovaným namietané okolnosti spochybňujúce jeho odbornosť či nezávislosť neboli preukázané. Naproti tomu znalec Ing. Anton Hudák pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal výlučne len z fotografií a listín obsiahnutých v skoršom znaleckom posudku a poškodený motor osobne neprehliadol, vo svojej znaleckej praxi tento konkrétny typ poruchy posudzoval prvýkrát a nevedel jednoznačne určiť príčinu prvotnej poruchy motora, a teda jednoznačne ani vylúčiť spojitosť medzi prvou a druhou poruchou. Pokiaľ ide o rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 09167/2022/153, odvolací súd jasne uviedol, že naň nemožno prihliadať v rozsahu tej časti, v rámci ktorej znalec posudzoval správnosť záverov znaleckého posudku č. 18/2018 bez toho, aby znalecká činnosť tohto typu bola súčasťou obsahového vymedzenia odvetví, v ktorých bol ako znalec zapísaný. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani odvolací súd dôvody príklonu k znaleckému posudku č. 18/2018 neodvodzoval výlučne od rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR o spáchaní správneho deliktu. Vo vzťahu k argumentácii dovolateľa dovolací súd pre úplnosť uvádza, že realizovanie znaleckej činnosti mimo rámca zapísaných odvetví nemožno považovať za iba formálnu vadu znaleckého posudku. Za podstatné a správne však dovolací súd považuje predovšetkým to, že odvolací súd argumentoval porovnaním praktických skúseností znalcov deklarovaných samotnými znalcami na pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa 8.7.2021 a porovnaním východiskových podkladov, na základe ktorých boli znalecké posudky vypracované. V prípade znaleckého posudku č. 18/2018 zavážila najmä skutočnosť, že bol vypracovaný na základe osobnej obhliadky poškodeného motora znalcom Ing. Hajdučkom vrátane odobrania a posúdenia vzorky oleja. Odvolací súd tiež správne poukázal na skutočnosť, že v danom prípade vzhľadom na rozporné, resp. opačné závery znaleckých posudkov nemohlo byť riešením ustálenie skutkového stavu na kompromisnom vyhodnotení príčiny havárie agregátu, ale bolo nutné sa prikloniť len k jednému z nich. Dovolací súd dodáva, že nutnosť takéhoto postupu bola vyvolaná predovšetkým absenciou procesného návrhu
3 CSP niektorou zo strán sporu, ktorú konštatoval aj odvolací súd. Len samotné nestotožnenie sa dovolateľa so záverom súdov nižšej inštancie nepostačuje na konštatovanie procesného pochybenia pri hodnotení dôkazov. Rozsudky súdov prvej a druhej inštancie tvoria kompaktný celok a súdy svoj príklon k znaleckému posudku č. 18/2018 zdôvodnili racionálnym a presvedčivým spôsobom majúcim podklad v spisovom materiáli. 38. Ako námietku bez akejkoľvek relevancie dovolací súd vyhodnotil tú časť argumentácie dovolateľa, ktorou spochybňuje správnosť a pravdivosť znaleckého posudku č. 18/2018 z pohľadu jeho odborných záverov, nakoľko relevantným v tomto smere by v okolnostiach danej kauzy mohol byť len znalecký posudok vypracovaný za aplikácie § 207 ods. 3 CSP, ktorý však ako dôkaz navrhnutý nebol. Prítomnosť vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je odvoditeľná ani z tej časti dovolania, v ktorej dovolateľ poukazuje na svoju argumentáciu v odvolaní spochybňujúcu nezaujatosť znalca Ing. Branislava Hajdučka. S touto odvolacou námietkou sa odvolací súd náležitým spôsobom vysporiadal v bode 35 odôvodnenia, keď poukázal na právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 1Cb/45/2019-164 zo dňa 25.3.2020 o nevylúčení znalca z konania a konštatoval nepreukázanie okolností spochybňujúcich odbornosť či nezávislosť znalca, ktoré boli žalovaným namietané prostredníctvom námietky zaujatosti a sťažnosti na Ministerstvo spravodlivosti SR. Dovolací súd dodáva, že z odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie ani
jeho obsahu nevyplýva odvolací dôvod zodpovedajúci dikcii § 365 ods. 2 CSP, t.j. tvrdenie existencie akejkoľvek vady
1 CSP vo vzťahu k právoplatnému a rozhodnutiu vo veci samej predchádzajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 1Cb/45/2019-164 zo dňa 25.3.
f) CSP. K prípustnosti dovolania
1 písm. a) CSP. 41. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania
1 písm.
1 písm.
ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
1 písm. a) CSP nie je splnená podmienka tzv. majetkového cenzu, najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol
ustanovenia § 447 písm. c) CSP, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. 43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol dovolací súd
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.