Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/59/2023 Identifikačné číslo spisu: 1317217694 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Martina Valentová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 106ods.

1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. 9.1.

§ 111ods.

3 písm. a) CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

1. S účinnosťou od
2. júla 2016 došlo k významnej zmene v doručovaní súdnych písomností fyzickým osobám, a to najmä v nadväznosti na možnosť uplatnenia fikcie doručenia s cieľom spružniť a zrýchliť sporové konanie a vylúčiť prípadné špekulatívne konanie jednotlivých osôb pri následnej argumentácii o nesplnení podmienok pre uplatnenie fikcie doručenia, keď zákonodarca upustil od podmienky, že adresát písomnosti sa musí v mieste doručenia zdržiavať. V súčasnosti pre uplatnenie fikcie doručenia postačuje, ak sa vráti súdu nedoručená zásielka z adresy, ktorú má strana sporu - fyzická osoba evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky ako adresu trvalého (prípadne prechodného pobytu), ak strana neuviedla súdu inú adresu, na ktorej jej majú byť doručované písomnosti. 10.
3. Uvedené znamená, že samotná strana sporu znáša zodpovednosť za to, či sa jej úradná písomnosť doručí, alebo nie, s čím sú následne spojené ďalšie dôsledky (použitím fikcie doručenia), že sa o prebiehajúcom spore nedozvie, resp. sa o ňom dozvie až v štádiu exekučného konania, a stratí tak možnosť vyjadriť sa v konaní a ovplyvniť tak možný výsledok sporu. Preto je na zodpovednosti fyzickej osoby, či zmenu svojho pobytu oznámi príslušným orgánom - aby mohla byť vyznačená v registri obyvateľov Slovenskej republiky - alebo nie, kedy sa však sama svojim nedbalým (prípadne nezodpovedným) konaním vystaví možným negatívnym dôsledkom, ktoré sú s tým spojené. Tu nachádza svoje vyjadrenie aj zásada právo patrí bdelým („vigilantibus iura scripta sunt"). O to prísnejšie treba na predmetnú zásadu aj na zodpovednosť strany sporu prihliadať v tých prípadoch, kedy strana zmení adresu svojho bydliska počas prebiehajúceho sporu, o ktorom má vedomosť, avšak zmenu bydliska neoznámi orgánu, ktorý vedie register obyvateľov Slovenskej republiky, a ani konajúcemu súdu. 10.
4. Rovnako tak sa nemôže strana, ktorej bola písomnosť doručená použitím fikcie doručenia v súlade so zákonom, dovolávať, že o podmienkach doručovania a následkoch neprevzatia písomnosti nevedela. Tu nachádza vyjadrenie ďalšia právna zásada, a to zásada „ignorantia iuris non excusat", ktorej normatívne vyjadrenie je obsiahnuté predovšetkým v ustanovení § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. V tejto súvislosti poukazuje dovolací súd aj na znenie čl. 11 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. 10.
5. Predmetné závery vyplývajú aj z odbornej literatúry, v ktorej je prezentovaný názor, že adresy uvedené v § 106 CSP je nevyhnutné vnímať ako tzv. povinné doručovacie adresy. Súd bude povinný preveriť skutočný trvalý pobyt žalovaného ako fyzickej osoby a písomnosti v súlade s § 106 doručovať na toto miesto. Na tieto povinné doručovacie adresy je možné doručiť písomnosti prostredníctvom fikcie doručenia. Prísnosť fikcie doručenia vyjadruje zodpovednosť strany za účinky doručenia. Za danej konštrukcie sa vychádza zo zásady, že pokiaľ strana včas neoznámi súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre doručovanie písomností, a napríklad sa odsťahuje, bude mu na základe zákonnej fikcie doručované na doručovaciu adresu, ktorú má uvedenú v konkrétnom verejnom registri. Týmto sa výrazným spôsobom zvyšuje efektivita pri doručovaní súdnych písomností (Kotrecová, A., In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 389). 10.
6. Vo vzťahu k uplatneniu fikcie doručenia zastáva odborná literatúra názor, že fikcia doručenia nastupuje v prípade, ak fyzická osoba, ktorej bola doručená písomnosť, túto neprevzala. V tomto prípade je zrejmé, že k skutočnému doručeniu nedošlo, avšak pre účely príslušného konania sa doručenie finguje. Adresát zásielky, ale ani nikto iný, nie je oprávnený dovolávať sa toho, že zásielka nebola doručená, lebo právna fikcia je silnejšia ako skutočnosť.

§ 111ods.

3 platí, že v prípade, ak písomnosť nemožno doručiť na adresu uvedenú v § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Civilný sporový poriadok teda vôbec nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržiaval, alebo nie. Namiesto toho vychádza z presvedčenia, že pre doručenie nemôže a nesmie byť významné, kde sa adresát skutočne zdržuje, a nastoľuje sa zásada, že každý adresát je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov, a že je preto povinný si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne zdržuje (Gešková, K. , In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 412).

1. Dovolací súd uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ boli v rozhodnutí odvolacieho súdu riadne v zmysle § 393 ods. 1 CSP poučení o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní. V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t. j. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
2. septembra 2022 sp. zn. 7CoCsp/13/2020 bol žalovanému 1/ doručený
3. novembra 2022 (č. l. 419 spisu) a žalovanej 2/ bol doručený na adresu trvalého pobytu
4. decembra 2022 kedy sa zásielka vrátila súdu z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote, na základe fikcie doručenia v zmysle § 111 ods. 3 písm. a/ CSP (č. l. 430 spisu). Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo vydané opravné uznesenie a nepripadá do úvahy použitie ustanovenia § 427 ods. 1 (veta druhá) CSP, pripadol koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od doručenia napadnutého rozhodnutia žalovanému 1/ na pondelok
5. januára 2023 (keďže
6. január 2023, ktorý sa zhoduje s doručením napadnutého rozhodnutia, nebol riadnym pracovným dňom) a žalovanej 2/ na pondelok
7. februára 2023 (keďže
8. február 2023, ktorý sa zhoduje s doručením napadnutého rozsudku, taktiež nebol riadnym pracovným dňom). Dovolatelia doručili dovolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu prvej inštancie do dátovej schránky elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu
9. marca 2023 (č. l. 454 spisu), teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.
10. Dovolací súd sa zaoberal okolnosťou o doručení rozsudku odvolacieho súdu žalovanej 2/ dňa
11. januára 2023 kedy sa žalovaná 2/ dostavila do informačného centra prvoinštačného súdu (č. l. 433), ktorému predchádzalo oznámenie žalovanej 2/ podateľne tohto súdu, že rozsudok vzhľadom na karanténu si nemohla vyzdvihnúť. Uvedenú okolnosť žalovaná 2/ preukázala potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo
12. decembra 2022, z ktorého vyplýva neschopnosť práce od
13. decembra 2022 do
14. januára 2023 pre karanténne opatrenie/izolácia. Z informácie o doručovaní rozsudku žalovanej 2/ na adresu trvalého pobytu (č. l. 430) vyplýva, že zásielka bola uložená
15. novembra 2022, dátum doručenia/zistenia dôvodu nedoručenia:
16. decembra 2022, správa nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote, informácia o doručovaní prijatá súdom:
17. decembra
18. Z uvedeného vyplýva, že karanténa žalovanej 2/ začala
19. decembra 2022, zásielka bola uložená
20. novembra 2022, z čoho možno vyvodiť, že žalovaná 2/ mala časový priestor 16 dní počas ktorých mala možnosť zásielku prevziať. Dovolací súd nezohľadnil okolnosť karantény, síce preukázanej od
21. decembra 2022 do
22. januára 2023, ako dôvod brániaci prevziať zásielku uloženú od
23. novembra 2022 za situácie, že počas tejto karantény sa žalovaná 2/ dostavila
24. januára 2023 do informačného centra za účelom prevzatia rozsudku. Tvrdenie žalovanej o dôvodoch neprevzatia zásielky dovolací súd vyhodnotil ako účelové, a preto doručenie rozsudku
25. januára 2023 nemohlo byť považované za účinné.
26. Významná je aj tá skutočnosť, že na dovolateľku 2/ ako osobu s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore právo treba mať prísnejšie nároky, keď práve od vysokoškolsky vzdelanej osoby možno v zvýšenej miere oprávnene očakávať, že bude zodpovedne pristupovať k svojim povinnostiam. Rovnako tak si musela byť ako vysokoškolsky vzdelaná osoba v odbore právo vedomá následkov, ktoré môžu právne predpisy spájať s jeho ľahkovážnym resp. nezodpovedným prístupom k jej povinnostiam pri preberaní zásielky, keď si zásielku neprevzala v odbernej lehote. To, že rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť v dôsledku jeho doručenia žalovanej 2/ prostredníctvom fikcie doručenia v súlade s ustanovením § 111 ods. 3 CSP, môže ísť na ťarchu výlučne žalovanej 2/. Tu ako poznámku dovolací súd uvádza, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní (II. ÚS 122/05, III. ÚS 591/2013).
27. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaných 1/ a 2/ podľa § 447 písm. a) CSP odmietol ako oneskorene podané. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
28. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
29. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
30. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.