Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/16/2023 Identifikačné číslo spisu: 1318205333 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2025 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1318205333.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: ZZS Kysuce, s.r.o., Čadca, Okružná 111/8, IČO: 36 426 865, zastúpený MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o, Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, Bratislava, Limbová 2, IČO: 00 165 565, o náhradu škody vo výške 776.141,27 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-11C/72/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. augusta 2021 sp.zn. 4Co/130/2020-293, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. augusta 2021 sp.zn. 4Co/130/2020-293 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odôvodnenie 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 3. februára 2020 č.k. 11C/72/2018-284 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 776.141,27 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. Žalobca v žalobe uviedol, že škoda pozostáva z vecnej škody - strata na hodnote vozidiel 38.413,65 eura, vyplatené odstupné 9.691,94 eura, ušlý zisk 910.044,60 eura. Svoj nárok si uplatnil u žalovaného, ktorý mu dňa 2. augusta 2018 oznámil, že ho považuje za neopodstatnený. 1.1. Podľa súdu je nesporné, že žalobca, ako jeden z viacerých uchádzačov, požiadal žalovaného o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nová Bystrica, Čadca a Terchová. Rozhodnutím žalovaného č. 07685/2010-OP zo dňa 5. januára 2010 bola jeho žiadosť zamietnutá, minister v rámci rozkladu nezistil dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/224/2014 zo dňa 11. januára 2012 predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 3Sžo/25-29/2012 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu zamietol. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím III. ÚS 12/2014-53 zo dňa 6. mája 2014 rozhodol, že základné právo bolo porušené a zrušil rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžo/25-29/2012 zo dňa 11. júna 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd opätovne rozhodoval rozsudkom č.k. 3Sžo/64/2014 zo dňa 3. marca 2015 tak, že rozsudok krajského súdu 2S/224/2010-114 potvrdil. Uviedol, že vzhľadom na právny názor ústavného súdu konštatuje potrebu odôvodniť, či vady podmienok výberového konania sa prejavili i pri vytváraní správnej úvahy výberovej komisie a či mali vplyv na získané poradie uchádzačov a k tomu musí poskytnúť argumenty žalovaný. Zároveň dodal, že v prípade, že išlo o vady, ktoré by mali vplyv na poradie uchádzačov, musí byť daná možnosť i úspešnému uchádzačovi vyjadrovať sa ku tvrdeniam neúspešných uchádzačov. Žalovaný vo veci opätovne rozhodoval rozhodnutím č. S05408-OP-2015 zo dňa 7. októbra 2015 s tým, že žalobcovi sa nepovoľuje prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. O rozklade bolo rozhodnuté dňa 21. marca 2016, rozhodnutím č. S09474-OP-2015 tak, že minister rozklad žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie zo dňa 7. októbra 2015. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/117/2016-126 zo dňa 24. mája 2018 súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd v odôvodnení uviedol, že výberové konanie bolo uskutočnené z podnetu žalovaného, podaním žiadosti žalobcu sa začalo správne konanie, pričom nebolo sporné, že dôvod správneho konania odpadol, pretože žiadosť žalobcu z roku 2009 z dôvodu uplynutia obdobia, na ktoré žiadal vydať povolenie, sa stala bezpredmetnou, preto orgán verejnej správy nepostupoval správne, keď žiadosť zamietol, ale bol povinný konanie zastaviť. Rozhodnutím č. S05539-2019-ONAPP zo dňa 4. februára 2019 žalovaný správne konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej zdravotnej služby zastavil, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. 1.2. Vec právne posúdil podľa § 3, § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa stotožnil so žalobcom, že o vzniku škody sa dozvedel z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/64-68/2014 zo dňa 3. marca 2015, ktorý mu bol doručený dňa 20. apríla 2015. 10-ročná premlčacia lehota (§ 19 ods. 2 citovaného zákona) začala plynúť 21. apríla 2015 a skončila by dňa 21. apríla 2018, počas predbežného prerokovania nároku od 5. marca 2018 do 21. augusta 2018 podľa § 15, § 19 ods. 3 však neplynula, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 27. augusta 2018, preto na uplatnenú námietku premlčania neprihliadal. Tvrdenia žalobcu ohľadne nesprávneho úradného postupu žalovaného pri výberovom konaní, keď sa žalobca domnieval, že žalovaný hodnotil kritériá, ktoré si sám vymyslel a ktoré boli nad rámec zákona, pričom ak by hodnotil len tie zákonom uložené, vyhral by iba žalobca, nakoľko ako jediný spĺňal zákonné kritériá, ako jediný prevádzkoval záchrannú zdravotnú službu, však nemal súd za preukázané. Najvyšší súd nezákonnosť postupu nekonštatoval, pripustil iba možnosť, ktorú bolo potrebné preskúmať a záver náležite odôvodniť. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním si správneho spisu zamietol ako hospodárny, pretože ani po oboznámení sa s jeho obsahom by súd nemohol posudzovať splnenie podmienok pri výberovom konaní, či poradie uchádzačov stanovené výberovou komisiou. Preto žalobu v tejto časti zamietol. 1.3. Žalobca v ďalšom vyvodzoval nárok na náhradu škody z dôvodu existencie nezákonného rozhodnutia, za ktoré označil rozhodnutie žalovaného zo dňa 5. januára 2010, ktoré bolo zrušené rozsudkom zo dňa 11. februára 2012, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/64-64/2014 zo dňa 3. marca 2015, keďže iná náprava už nie je možná, pretože uplynula lehota na vydanie povolenia a preto bolo správne konanie zastavené. Súd považoval za nesporné, že predmetné rozhodnutie bolo zrušené a aj keď v konečnom dôsledku bolo správne konanie zastavené, súd pristúpil ku skúmaniu nároku na náhradu škody z dôvodu existencie nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že zodpovednosť štátu predpokladá kumulatívne splnenie troch základných podmienok a to nielen existenciu nezákonného rozhodnutia, ale aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Podľa súdu žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi zrušeným rozhodnutím žalovaného a údajnou škodou. Stotožnil sa so žalovaným, že aj keby bol žalobca jediným uchádzačom, neznamená to, že má automaticky právny nárok byť výberovou komisiou vybraný, vždy pri výberovom konaní je prítomné riziko, že účastník nebude vo výberovom konaní úspešný. Preto aj keby žalobca v tomto spore preukázal, že úspešný žiadateľ nespĺňal zákonné kritériá výberu, neznamená to, že by práve žalobca získal povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej služby. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne výšky škody, nakoľko výplatné pásky za obdobie apríl a máj 2010, nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k predmetu sporu, nepreukazujú, že predmetní zamestnanci boli naozaj zamestnancami žalobcu, že s nimi bol ukončený pracovný pomer, kedy, z akého dôvodu. Navyše prisvedčil argumentácii žalovaného, že sa jedná o obdobie, kedy žalobca už nemal povolenie na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby a preto nie je zjavné, z akého dôvodu ich zamestnával a ak ich zamestnával, preto tvrdí, že im musel vyplatiť odstupné. Ani predložené znalecké posudky vypracované za účelom odpredaja motorových vozidiel nevypovedajú nič o vzniknutej údajnej škode. Preto žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca rozsiahle odvolanie, v ktorom okrem iného tvrdil, že si uplatnil nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko z rozhodnutia najvyššieho súdu z 3. marca 2015 je zrejmé, že správne súdy rozhodnutie zrušili pre jeho nezákonnosť, a to z dôvodu nezákonnosti celého úradného postupu (výberového konania), ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal. 2.1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 25. augusta 2021 sp.zn. 4Co/130/2020-293 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 2.2. Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uviedol, že „...zistený skutkový stav podľa odvolacieho súdu umožňoval právny záver o preukázaní nezákonných rozhodnutí ako základného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V zmysle § 6 ods. 1 veta druhá zák. č. 514/2003 Z.z. súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím orgánu, ktorým bolo zrušené alebo zmenené právoplatné rozhodnutie pre nezákonnosť. Dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne uvádza, že nezákonnosť rozhodnutia nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhradu škody. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Nezákonnosťou treba rozumieť nielen nesprávne právne posúdenie otázok hmotnoprávnych, ale aj procesné pochybenia, ak mali vplyv na správnosť rozhodnutia. Len výnimočne nemusí byť dôvodom zrušenia rozhodnutia jeho nezákonnosť. Ide o prípady, keď sa po vydaní napadnutého rozhodnutia situácia zmení natoľko, že už v dobe, kedy sa rozhoduje o opravnom prostriedku, netrvajú dôvody pre existenciu rozhodnutia a k jeho zrušeniu nedochádza pre nezákonnosť, ale z iných dôvodov. Rozhodnutia žalovaného boli zrušené z dôvodov podľa § 250j ods. 2 OSP. Použitím logického výkladového pravidla a contrario vo vzťahu k uvedenému ustanoveniu možno vyvodiť, že zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 250j OSP bez ohľadu na to, z ktorého v ňom uvedených dôvodov k tomu došlo, znamená jeho zrušenie pre nezákonnosť. Z uvedeného vyplýva, že prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia právoplatných rozhodnutí, ktoré boli zrušené pre nezákonnosť, bola splnená.“ Odvolací súd nemal preukázanú existenciu príčinnej súvislosti medzi zrušenými nezákonnými rozhodnutiami a nárokom na náhradu škody a stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že aj keby žalobca v tomto spore preukázal, že úspešný žiadateľ nespĺňal zákonné kritériá výberu, neznamená to, že by práve žalobca získal povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej služby. Stotožnil sa aj so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní výšky škody. Pre nepreukázanie príčinnej súvislosti a ani vzniknutej škody žalobcom, pričom pre náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené všetky predpoklady, žalobu žalobcu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. 3. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, pričom namietal jeho nesprávnosť, nezákonnosť, nespravodlivosť, ústavnú neakceptovateľnosť, a v neposlednom rade jeho rozpor s konštantnou judikatúrou z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že žalobca si uplatnil nielen nárok na náhradu škody nezákonným rozhodnutím, ale aj nesprávnym úradným postupom. Nesúhlasil s právnym názorom súdu, ktorý uvádza, že aj keby žalobca v spore o náhradu škody nezákonným rozhodnutím a nesprávnym procesným postupom preukázal, že úspešný žiadateľ vo výberovom konaní nespĺňal zákonné kritériá výberu, neznamená to, že by práve žalobca získal povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej služby. Podľa názoru žalobcu ak bolo v konaní nesporné a preukázané, že jediným hodnotiacim kritériom vo výberovom konaní bol najvyšší počet bodov, potom je isté, že v prípade, že by sa preukázal nový počet bodov podľa výlučne zákonných kritérií, mal by istotu, že by bol vo výberovom konaní úspešným kandidátom. Preto tvrdenie oboch súdov nemá žiadnu oporu v podkladoch, v logickom uvažovaní, v predmete sporu a je arbitrárne. V tejto súvislosti namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od posúdenia právnych otázok, ktoré dovolacím súdom neboli riešené (§ 421 ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.