Obsah (4)

§ 142§ 218§ 224§ 243b

Najvyšší súd 2 Cdo 51/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne I., so sídlom v K. (pôvodne A., so sídlom v K.), proti žalovanej K., so síd

§ 142ods.

2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie v časti, v ktorej odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti. Navrhla v napadnutej časti rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a určiť, že žalobkyňa je vlastníčkou spornej nakladacej rampy. Dôvodnosť dovolania vyvodzovala z § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedla, že odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s tvrdením znalca, v zmysle ktorého pre zabezpečenie funkčnosti stavby starej mraziarenskej kocky je nevyhnutné z nakladacej rampy odčleniť na užívanie spolu so starou mraziarenskou kockou časť rampy, ktorá je 4 2 Cdo 51/2012 na tento účel nevyhnutne potrebná, minimálne však úsek troch modulov tejto rampy na parcele č. X. a časť parcely č. X.. To, že v reálnom čase má nakladacia rampa už inú šírku, nemôže zmeniť nič na tom, že pôvodná nakladacia rampa bola a je súčasťou hlavnej stavby. Ďalšie konštatovanie konajúceho súdu, že predmetná rampa nebola predmetom kúpnej zmluvy a nebola súčasťou stavby, bolo nesprávne. V kúpnych zmluvách sa zjavne súčasti stavby individuálne nedefinujú. K dovolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná a navrhla dovolanie žalobkyne zamietnuť. Zároveň žiadala priznať trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Pretože dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov rozsudkov uvedených v citovanom ustanovení je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa § 238 O.s.p. nepripúšťa. 5 2 Cdo 51/2012 Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka procesné vady v zmysle § 237 O.s.p. nenamietala a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Dovolací súd k námietkam dovolateľky ohľadom hodnotenia znaleckého posudku zo strany súdov uvádza, že v zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V tejto súvislosti treba však uviesť, že aj prípadná nesprávnosť hodnotenia dôkazu nie je relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 O.s.p.), pretože účelom dovolacieho konania nie je prehodnocovanie úvah, ktorými sa riadili súdy nižších stupňov pri hodnotení dôkazov. Dovolací súd nemôže inak hodnotiť doterajšie dôkazy aj preto, že sám nemôže vykonávať dokazovanie (§ 243a ods. 2 O.s.p.), ktorým by si vytvoril podklady pre hodnotenie skutkových zistení súdov nižších stupňov. Hodnotenie dôkazov, ale ako už bolo vyššie uvedené, nemožno považovať za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle uvedeného ustanovenia. Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, že súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza nasledovné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne 6 2 Cdo 51/2012 závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto priznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume zodpovedajúcej odmene za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu doručené súdu prvého stupňa 6. augusta 2010) podľa z § 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania v celkovej sume 74,61 € [55,49 € (1/13 výpočtového základu) + 7,21 € (režijný paušál) + uplatnená 19 % DPH v sume 11,91 €]. Dovolací súd v súlade s ustálenou praxou nepriznal žalovanej náhradu za ďalší úkon právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, lebo spoločnosť, ktorá ju zastupuje v dovolacom konaní, ju zastupovala už pred súdmi nižších stupňov. Náhradu trov dovolacieho konania je žalobkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej (§ 149 ods. 1 O.s.p.

§ 243bods.

5 veta prvá O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. augusta 2012 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 7 2 Cdo 51/2012