Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/4/2024 Identifikačné číslo spisu: 1220202347 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 421

CSP dovolateľka uviedla, že otázkou, ktorá nebola riešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu je právne posúdenie: (i.) či obchodná prax medzi stranami má byť prameňom práva v prejednávanej veci, (ii.) správnosti postupu súdu (súdov), ktoré vytvára bezdôvodné obohatenie na jednej zo strán sporu, a to najmä v kontexte toho, že s ohľadom na skutkový stav v čase rozhodovania to fakticky znamená nemožnosť výkonu práva pre jednu zo strán, (iii.) otázky šikanózneho výkonu práva zo strany žalovanej a či konanie žalovanej v tomto prípade môže požívať právnu ochranu.

1. Dovolateľka opätovne poukázala na to, že súdy by mali rozhodovať tak, aby na základe ich rozhodnutí sa nevytvárala automatická potreba ďalšieho súdneho konania medzi stranami za účelom konečného vyriešenia určitého sporu medzi nimi. V tomto smere existuje judikatúra NS SR najmä vo veciach určovacích žalôb a žalôb na plnenie. Judikatúra dovolacieho súdu neriešila situáciu, kedy rozhodnutie súdu vo veci celkom zjavne zakladá protiprávny stav. Z procesného hľadiska sa tak stalo z dôvodu ignorácie podstatnej časti žalobkyňou uplatnenej argumentácie, avšak tento dôsledok sa premietol aj do hmotnoprávnej roviny, t. j. či je možné nepriznať nárok z dôvodu, že sa ho žalobkyňa môže domáhať v inom konaní pred „rovnakým“ súdom bez toho, aby o tomto nároku bolo rozhodnuté v existujúcom konaní. Takýto postup označila za neprípustný a v rozpore so spravodlivým súdnym procesom. Za správny považovala taký postup súdu, kedy sa na základe uplatneného nároku rozhodne o jeho právnej kvalifikácii (ak sa samozrejme neodkloní od rozsahu uplatneného nároku v už existujúcom konaní), najmä, ak trvanie súdneho konania má za následok premlčanie nároku pre prípad iného súdneho konania. Vyjadrila presvedčenie, že ňou uplatnený nárok mal byť súdmi priznaný buď z titulu splnenia zmluvného záväzku (zaplatenia dohodnutej ceny) alebo z titulu náhrady bezdôvodného obohatenia (hodnota vykonaných prác ako bola vyčíslená v konaní žalobkyňou nebola žalovanou rozporovaná), majúc na zreteli, že konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nemôže požívať právnu ochranu. Odvolací súd rozhodol v rozpore s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, keď potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
2. K dovolaniu žalobkyne zaslala žalovaná písomné vyjadrenie, v ktorom navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol ako nedôvodné, alternatívne ho odmietol a priznal jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Námietku žalobkyne, že postupom odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f) CSP označila za neopodstatnenú. Zdôraznila, že nesprávny postup súdu spočíva tom, že strane je znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, pričom musí ísť o procesný postup. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Teda, postupom súdu možno rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu, vrátane jeho odôvodnenia.
3. Ďalej žalovaná poukázala na to, že dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nie je nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov, nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia alebo nesprávne právne posúdenie veci. V prípade, ak by aj strane sporu bolo znemožnené uskutočnenie procesných práv, súd musí skúmať, či k tomu došlo v takej miere, resp. intenzite, že bolo porušené právo na spravodlivý proces.
4. K dovolaciemu dôvodu podľa §

§ 421ods.

1 písm.

1. a)a písm.
2. b)CSP žalovaná uviedla, že dovolanie je neprípustné, pretože je neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko dovolateľka v ňom neuvádza konkrétny dovolací dôvod, pre ktorý napáda rozhodnutie odvolacieho súdu. V dovolaní len vyslovene polemizuje o tom, či právna otázka bola alebo nebola riešená dovolacím súdom (bod 29 odôvodnenia dovolania). Dovolateľka tiež neuvádza právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne a v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Napokon v dovolaní absentuje aj označenie rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré by dovolateľkou namietané skutočnosti riešilo rozdielne, resp. označenie ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť. 24. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila dovolateľka, ktorá v tzv. dovolacej replike uviedla, že v podanom dovolaní boli presne identifikované porušenia jej procesných práv, ktoré jednotlivo, ale najmä v celku jednoznačne znamenajú porušenie práva na spravodlivý proces. Nie je možné ignorovať stav, kedy sa súdy nezaoberali podstatnými skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a neaplikovali príslušné právo. Zdôraznila, že každý uplatnený dovolací dôvod podložila inými okolnosťami vyplývajúcimi z konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých rozhodnutí. Nestotožnila sa s názorom žalovanej, že by z prieskumu dovolacieho súdu malo byť vylúčené skúmanie náležitostí súdnych rozhodnutí. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces. Namietala, že práve v dôsledku postupu súdov v prejednávanej veci nemala možnosť reagovať na všetky argumenty a podklady, relevantné pre vydanie rozhodnutia. V dovolaní sa nedomáha toho, aby sa súdy stotožnili s jej výkladom práva, alebo aby sa nekriticky stotožnili s ňou navrhnutým dokazovaním. Domáha sa toho, aby sa súdy náležite vysporiadali s podstatnými okolnosťami pre prejednávanú vec a tieto riadne zahrnuli do vysvetlenia súdneho rozhodnutia. 25. Dovolateľka tiež odmietla tvrdenie protistrany, že dostatočne nevymedzila dovolacie dôvody podľa §

§ 421ods.

1 CSP. Mala za to, že jasným a určitým spôsobom formulovala to, čím sa súdy mali zaoberať a čo mali vziať do úvahy pri svojom rozhodovaní tak, aby na to mohla relevantne reagovať aj v podanom dovolaní. Jasne tiež uviedla, v čom vidí odklon súdov v doterajšom konaní od judikovanej súdnej praxe (v tom, že súdy svojím rozhodnutím nevyhnutne vytvorili potrebu ďalšieho súdneho konania, ktoré pre uplynutie času je fakticky nemožné). Takýto postup súdov je v rozpore so všetkými zákonnými a ústavnými princípmi spravodlivého súdneho konania. 26. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom konaní v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je čiastočne prípustné a dôvodné. 27. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 28. Podľa ustanovenia § 420 písm.

1. f)CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 29. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
2. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
3. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
4. c)je rozhodovaná rozdielne. K prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.
5. f)CSP 30. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm.
6. f)CSP, pričom tam uvedenú vadu zmätočnosti videla v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s jej odvolacími námietkami a stotožnil sa s nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zároveň spochybnila aj skutkové závery odvolacieho súdu, ktorý sa nedostatočne zaoberal výkladom príslušných ustanovení zmluvy o dielo vo vzťahu k určeniu dostatočných podkladov na vznik uplatneného nároku, nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí v súvislosti s uzavretou zmluvou o dielo vystupovali na strane žalovanej a ktorí mali svedčiť o zavedenej praxi medzi zmluvnými stranami a tiež sa nevyjadril k tvrdeniu žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. 31. Ustanovenie § 420 písm.
7. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla značnú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm.
8. f)CSP sú: zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere/intenzite, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 32. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinnými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán v prípade, ak majú relevanciu pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). 33. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každé súdne rozhodnutie, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o (riadnom alebo mimoriadnom) opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné a takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany sporu na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov. 34. Dovolací súd nesúhlasí s námietkou žalovanej, že nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia nezakladá vadu konania podľa § 420 písm.
9. f)CSP, pretože postupom súdu možno rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu, vrátane jeho odôvodnenia. V tomto smere dovolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, z bodov 38 a 39 odôvodnenia ktorého vyplýva, že pod pojmom procesný postup je podľa názoru ústavného súdu potrebné rozumieť nielen faktický postup súdu, teda to, ako sa spor vedie, ale napríklad aj postup súdu pri vykonávaní alebo hodnotení dôkazov (IV. ÚS 557/2020), ktorý má v konečnom dôsledku svoj odraz aj v samotnom odôvodnení rozhodnutia súdu. V zmysle judikatúry ESĽP aj kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces, podobne ako právo na rovnosť zbraní alebo zásadu kontradiktórnosti konania. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol) a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením procesného postupu súdu a samotné súdne rozhodnutie je najdôležitejším procesným úkonom súdu. Súdne rozhodnutie preto musí byť považované za súčasť procesného postupu súdu. 35. Zároveň dovolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí spĺňať obsahové požiadavky vymedzené ustanovením § 393 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a ods. 3 tým nie sú dotknuté. 36. Aj v prípade, ak sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, je povinný v zmysle § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať sa s podstatnými (kľúčovými) tvrdeniami uvedenými v odvolaní (nález sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. novembra 2018, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 47/2018, z ktorého vyplýva, že odvolací súd je povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v odvolaní v napadnutom rozsudku krajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama o sebe zakladá porušenie sťažovateľom namietaného základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, i práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.). 37. Vzhľadom na námietky žalobkyne uplatnené v dovolaní sa dovolací súd zameral na preskúmanie toho, či zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací súd pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie, vyplýva z písomných listinných dôkazov (ako to konštatovali súdy nižšej inštancie) a či sa odvolací súd zaoberal všetkými relevantnými námietkami, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní. 38. Dovolací súd poukazuje na to, že riešenie skutkových otázok je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri ich riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo bolo alebo nebolo dohodnuté v zmluve, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobila žalobkyňa alebo žalovaná, čo vypovedali svedkovia a podobne. Pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania zisťuje vznik a obsah právneho úkonu, oboznamuje sa s tým, čo a ako je v právnom úkone vyjadrené a v spojitosti s tým posudzuje určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia vôle zmluvných strán, tak výsledkom tohto zisťovania sú skutkové závery. 39. Vychádzajúc z dovolacích námietok žalobkyne a vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý bol súdmi nižšej inštancie zistený na základe písomných listinných dôkazov (zmluvy o dielo, zisťovacích protokolov o vykonaných stavebných a montážnych prácach, príslušných listov stavebného denníka a faktúr) dovolací súd je toho názoru, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý v procese dokazovania písomnými listinnými dôkazmi nebol zistený úplne a riadne. Dovolací súd upriamuje pozornosť predovšetkým na to, že z bodu 6.2.2. ZoD vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou faktúry (teda prílohou) je podpísaný zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach, protokol o odovzdávaní a prevzatí prác, ktoré tvoria prílohu č. 2 zmluvy o dielo a podpísaný denný záznam vykonaných prác - montážny denník. Podľa bodu 6.2.3. ZoD súpis vykonaných prác, protokol o odovzdaní a prevzatí prác podpísaný stavbyvedúcim a zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach podpísaný stavbyvedúcim sú samotnými (obligatórnymi) náležitosťami faktúry, pričom v prípade, ak vo faktúre sú uvedené nesprávne údaje alebo ak faktúra neobsahuje všetky dohodnuté náležitosti, je to dôvod na odmietnutie a vrátenie faktúry na prepracovanie žalobkyni, k čomu v danom prípade nedošlo. Fotokópia zmluvy o dielo z 18. novembra 2019 je založená v spise na č. l. 47 až 57 a dodatky k nej z 13. decembra 2019 a z 24. apríla 2020 sú založené v spise na č. l. 58 až 61. Ako vyplýva zo záveru zmluvy o dielo, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú prílohy: zoznam zamestnancov alebo ďalších fyzických osôb (živnostníkov) ako príloha č. 1 a protokol o odovzdávaní a prevzatí prác a zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach ako príloha č. 2, ktoré však nie sú priložené k zmluve o dielo založenej v spise. Nie je preto zrejmé, či sa tieto prílohy v čase uzavretia ZoD stali jej súčasťou a aký bol obsah listín, ktoré mali byť prílohou č. 2, v čom prípadne boli medzi nimi obsahové odlišnosti a podobne. Podľa tvrdenia žalobkyne totiž príloha č. 2 k ZoD obsahovala len vzor zisťovacieho protokolu o odovzdávaní a prevzatí prác. Žalobkyňa poukazovala na to, že súdy nižšej inštancie žalobu zamietli ako predčasne podanú len z toho dôvodu, že k faktúram nebol pripojený protokol o odovzdávaní a prevzatí prác, ktorý však ako príloha č. 2 ani neexistoval. Namietala, že z hľadiska významu je tzv. zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach a protokol o odovzdaní a prevzatí prác v podstate ten istý dokument. Namietala tiež, že v odvolaní uplatnila aj námietku, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže dielo bolo riadne vyhotovené, prevzaté, je užívaniaschopné, pričom žalovaná nemusí zaň zaplatiť, avšak odvolací súd sa touto jej námietkou vôbec nezaoberal. 40. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že pokiaľ ide o zaplatenie ceny diela v zmysle uzavretej ZoD, tak v danom prípade zistenie skutkových okolností a skutkového stavu súdmi nižšej inštancie nevyplýva z písomných listinných dôkazov a prima facie tak ide o rozpor medzi skutkovými zisteniami a vykonanými listinnými dôkazmi (I. ÚS 6/2018), čo výnimočne predstavuje prípad, kedy je daná prípustnosť dovolania pre vadu zmätočnosti. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite a riadne nevysporiadal s podstatnými (kľúčovými) tvrdeniami žalobkyne v odvolaní vo vzťahu k namietaným skutkovým zisteniam a vôbec sa nevysporiadal s námietkou žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a nevyjadril sa k tomu, či žalobou uplatnený nárok je alebo nie je možné priznať titulom bezdôvodného obohatenia. Týmto postupom porušil ustanovenie § 387 ods. 3 druhej vety CSP zásadným spôsobom (v relevantnej intenzite), čo založilo vadu zmätočnosti podľa § 420 písm.
10. f)CSP a došlo tým k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, čo zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v tejto časti. K prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
11. a)a písm.
12. b)CSP 41. Dovolateľka ďalej uplatnila dovolací dôvod aj podľa ustanovenia §

§ 421ods.

1 CSP, t. j. pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Pri takto uplatnenom dovolacom dôvode má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľka vysvetlila, konkretizovala a náležite osvedčila, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľkou označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľky vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom musí ísť o otázku právnu, v žiadnom prípade nie skutkovú. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie. Keďže dovolací súd je viazaný obsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu, nemôže byť postačujúce, aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo vymedzené len všeobecne, resp. spôsobom, ktorý neumožňuje dovolaciemu súdu sa ním meritórne zaoberať. O takýto prípad ide aj vtedy, keď dovolateľka vymedzila v dovolaní takú právnu otázku, ktorú odvolací súd v rozhodnutí vôbec neriešil a na jej riešení nezaložil svoje rozhodnutie. 42. Podľa názoru dovolacieho súdu rozhodnutie odvolacieho súdu (ktoré spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie tvorí jeden celok) nespočíva na vyriešení právnych otázok, ktoré dovolateľka špecifikovala v dovolaní na strane 9 pod (

1. i)až (iii), keďže odvolací súd tieto právne otázky neriešil. Z tohto dôvodu potom tieto právne otázky nemôžu byť považované za relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP a nemôže ich riešiť ani dovolací súd (ktorý nie je „treťou inštanciou“, a preto nemôže nahrádzať činnosť súdov nižšej inštancie, keďže v dovolacom konaní nie je oprávnený vykonávať dokazovanie). Obdobne vo väzbe na prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
3. a)CSP dovolateľka nevymedzila dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP, keďže posudzovaním obchodnej praxe medzi stranami sporu, posudzovaním otázky šikanózneho výkonu práva zo strany žalovanej a nároku žalobkyne z titulu bezdôvodného obohatenia sa súdy nižšej inštancie vôbec nezaoberali, pričom z obsahu dovolania, ako aj z repliky dovolateľky nevyplývajú ani rozhodnutia dovolacieho súdu, predstavujúce jeho ustálenú rozhodovaciu prax, od ktorej sa mal odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť. V tejto časti dovolací súd konštatuje neprípustnosť dovolania žalobkyne, ktorá zároveň nevymedzila dovolací dôvod v zmysle zákona (§ 421 ods. 1 v spojení s § 432 ods. 2 CSP). 43. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru o prípustnosti a dôvodnosti dovolania žalobkyne podľa § 420 písm.
4. f)CSP, z dôvodu ktorého rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP), v ktorom sa odvolací súd vysporiada s vytknutými vadami vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu vo väzbe na navrhnuté dôkazy (výsluch svedkov), ako aj predložené listinné dôkazy, pričom vo vzťahu k zmluve o dielo bude potrebné zistiť, či zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach a protokol o odovzdávaní a prevzatí prác tvorili prílohu č. 2 k ZoD, aký bol ich obsah, či tieto mali byť súčasťou každej faktúry ako príloha k fakturácii (čo naznačuje bod 8.1. ZoD), alebo mali byť samotnou náležitosťou faktúry v zmysle bodu 6.2.3 ZoD, či podľa zmluvy o dielo vzniklo alebo nevzniklo žalobkyni právo vystaviť faktúry za ňou vykonané práce a či jej vzniklo právo na zaplatenie ceny diela podľa zmluvy o dielo, alebo či ňou uplatnený nárok na zaplatenie faktúr je alebo nie je možné posúdiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia; aplikujúc aj výkladové pravidlá uvedené v § 266 Obch. zák. pri výklade prejavu vôle zmluvných strán, obsiahnutom v zmluve o dielo, ktorá bola uzavretá medzi zmluvnými stranami v písomnej forme (jej obsah bolo možné meniť, dopĺňať alebo zrušiť len písomnou formou - bod 10.1. zmluvy o dielo). 44. Podľa § 453 ods. 3 CSP o trovách pôvodného konania, ako aj dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 45. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie prípustný opravný prostriedok.