2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci z dôvodu, že vzhľadom na absenciu obchodného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, spor medzi žalobkyňou a žalovanou predstavuje občianskoprávny spor, na prejednanie ktorého nie je kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava III. Uviedol, že predmetný spor, v ktorom je uplatnený nárok na náhradu škody zo systému povinného zmluvného poistenia nespadá pod žiadny z prípadov, ktorý zakladá kauzálnu príslušnosť súdu. Okresný súd Trenčín sa
Mestského súdu Bratislava III mylne domnieva, že strany sporu medzi sebou uzatvorili poistnú zmluvu. V predmetnom spore sa žalobkyňa domáha voči žalovanej ako poisťovateľovi škodcu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Mestský súd Bratislava III konštatoval, že charakter vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou je priamo určený vzťahom medzi škodcom a poškodeným, ktorý je vždy vzťahom občianskoprávnym /§ 427 a nasl. zákona č 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)/. Preto aj v predmetnom spore, kde sa domáha poškodená voči poisťovateľovi škodcu nároku na náhradu škody, jedná sa o nárok občianskoprávny a nie nárok obchodnoprávny. Mestský súd Bratislava III doplnil, že medzi poškodeným (prípadne jeho právnym nástupcom) a poisťovateľom škodcu aj v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody
1 zákona o PZP sa nejedná o vzťah zodpovednosti za škodu, keďže zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu škodu spôsobil. V danej súvislosti súd poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
druhej časti Obchodného zákonníka. V spore preto nie je splnená žiadna z podmienok odôvodňujúca aplikáciu Obchodného zákonníka, z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že vzťah medzi stranami sporu sa spravuje výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o PZP. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Trenčín a Mestskému súdu Bratislava III
ust. § 43 ods. 2 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci Okresným súdom Trenčín je dôvodný. 5.
ust. § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 6.
júla 2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 7.
1 CSP, ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 8.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 9.
1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 10.
2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. 11.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 12.
1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 13.
4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) /ďalej aj „zákon o sídlach a obvodoch súdov“/, sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.
1 CSP postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie Mestskému súdu Bratislava III s odôvodnením, že predmetom žaloby je nárok uplatnený z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi dvomi podnikateľmi, preto sa jedná o obchodnoprávny spor, na rozhodnutie ktorého je kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava III. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a uviedol, že vzťah medzi stranami sporu sa spravuje výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o PZP, charakter vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou je priamo určený vzťahom medzi škodcom a poškodeným, ktorý je vždy vzťahom občianskoprávnym (§ 427 a nasl. OZ). Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo posúdiť dôvodnosť nesúhlasu Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci Okresným súdom Trenčín na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu. 16. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť bolo preto v prvom rade potrebné vyriešiť otázku povahy predmetného sporu.
záverov najvyššieho súdu, predmetný spor, v ktorom ide o nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, majúci svoj zákonný podklad v § 15 ods. 1 zákona o PZP, ktorý oprávňuje poškodeného uplatniť si nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi, nespadá pod žiadny z prípadov, ktorý by zakladal kauzálnu príslušnosť Mestského súdu Bratislava III, ako sa domnieval postupujúci súd. Pre založenie kauzálnej príslušnosti Mestského súdu Bratislava III
ust. § 22 písm. a) CSP je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor
druhej časti Obchodného zákonníka, prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno
ustanovení § 261 a § 262 ObZ považovať za obchodný záväzkový vzťah
tretej časti Obchodného zákonníka. V predmetnej veci sa o takýto prípad nejedná, keďže nie je naplnený základný predpoklad
ust. § 261 ods. 1 ObZ a to, že ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ak pri jeho vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pre naplnenie definície obchodného záväzkového vzťahu, a teda obchodnoprávneho sporu, nepostačuje, že na strane žalobcu a na strane žalovaného vystupujú podnikatelia, keďže rozhodujúca je právna povaha nároku uplatneného v súdnom konaní.
19. Z vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že predmetný spor má charakter občianskoprávny a nie obchodnoprávny. Keďže sa nejedná o obchodnoprávny spor, pri určení súdu príslušného na konanie a rozhodnutie vo veci sa prednostne neaplikuje kauzálna príslušnosť
V tomto prípade je preto na konanie a rozhodnutie vo veci príslušný všeobecný súd žalovanej - Mestský súd Bratislava IV, v ktorého obvode sa nachádza sídlo žalovanej.
1 zákona o PZP. 21. V nadväznosti na uvedené najvyšší súd pre úplnosť poznamenáva, že zo žaloby ani z pripojených listinných dôkazov nevyplýva, že by žalobkyňa uplatnila osobitnú miestnu príslušnosť súdu
b) CSP a spor iniciovala na súde v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. V žalobe síce uviedla, že osobitnú miestnu príslušnosť Okresného súdu Trenčín určila
kritéria bydliska spotrebiteľa, keďže sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, odvolávajúc sa na ustanovenie § 87 písm. f) už neúčinného predpisu zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol od 1. júla 2016 nahradený Civilným sporovým poriadkom. Najvyšší súd však konštatuje, že daný spor nie je sporom spotrebiteľským, pretože nie je sporom medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP). Žalobkyňa ako držiteľ poškodeného vozidla nemá v spore postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ, nie je fyzickou osobou, ale osobou právnickou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť. Keďže žalobkyňa si nezvolila osobitnú miestnu príslušnosť súdu
b) CSP danú popri všeobecnej miestnej príslušnosti súdu, na prejednanie sporu je príslušný všeobecný súd žalovaného.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.