← Slovensko

o uloženie povinnosti a nahradenie prejavu vôle

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1ObdoV/16/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ B., a. s., N., H., IČO: X., 2/ Ing. M. Š., N., V. T., zastúpeného advokátkou JUDr. M. I., H., V. T. a 3/ Ing. T. K., D., V. T., proti ţalovanému: T., a. s., B., Š., zastúpenému AK JUDr. Ľ. N., s. r. o., M.N., B., IČO: X., a vedľajšieho účastníka SR - M.. H. S., B. na strane ţalovaného, zastúpenému advokátom JUDr. M. K., G., B., o uloženie povinnosti a nahradenie prejavu vôle, vedenej na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 7Cbs 86/2005, na dovolanie ţalovaného 2/ proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

  1. marca 2011, č. k. 1Obo 5/2011-604, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu 2/ sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave uznesením z
  2. decembra 2010, č. k. 7Cbs 86/2005-573 pripustil, aby do konania na strane ţalobcu, ako ţalobca 4/ vstúpila spoločnosť Q. P. P. S., IČO: X., V., P.P., Č. R.. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalobcovia 1/ a 3/ podaním z
  3. septembra 2010 navrhli, aby do konania na strane ţalobcu vstúpila spoločnosť Q. P. P. S. so sídlom v P., Č. R.. Obchodná spoločnosť Q. P. P. S. podaním z
  4. novembra 2010 súhlasila s navrhovaným vstupom. Súd preto poukazom na ustanovenie § 92 ods. 1 O. s. p. uvedenú spoločnosť pripustil do konania ako ţalobcu 4/. 2 1ObdoV/16/2011 Na odvolanie ţalovaného a vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného proti tomuto rozhodnutiu, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal pristúpenie ďalšieho ţalobcu do konania a rozhodol uznesením z
  5. marca 2011, č. k. 1Obo 5/2011- 604 tak, ţe napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zmenil a návrh na pristúpenie účastníka na strane ţalobcu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe rozhodnutie o nepripustení ďalšieho navrhnutého účastníka podľa § 92 ods. 1 O. s. p. môţe súd odôvodniť, ţe vychádzal z hľadiska hospodárnosti konania. Ako namietajú odvolatelia, konanie trvá uţ 7 rokov, a preto sú názoru, ţe označený nový účastník konania si svoj nárok, ak nejaký má, mal uplatniť v samostatnom konaní. Súd prvého stupňa zaujal názor, ţe konanie nie je tak pokročilé a pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane ţalobcu. Súhlas ţalovaného na vstup ďalšieho účastníka na strane ţalobcu nie je podľa § 92 ods. 1 O. s. p. potrebný. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaniach vychádzal z ust. § 6 O. s. p., ktoré ukladá súdom postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. To značí, ţe momentom začatia konania, ktoré celkom závisí od vôle ţalobcu, vzniká súdu povinnosť prejednať a rozhodnúť vec v čase primeranom jej povahe a zabezpečiť právnymi prostriedkami, ktoré má k dispozícii, potrebnú súčinnosť účastníkov konania. Je nesporné, ţe konanie vo veci trvá od roku 2003, uţ 7 rokov. Nemoţno tieţ pochybovať o tom, ţe vstupom ďalšieho účastníka ako ţalobcu 4/ by znamenalo prieťah v konaní, prinajmenšom v čase potrebnom na zistenie aktívnej legitimácie do konania vstupujúceho ţalobcu 4/, ako aj v čase jeho vyjadrenia sa k všetkým rozhodujúcim okolnostiam, zopakovať dokazovanie, čo by nesporne nezodpovedalo plneniu ustanoveniu § 6 O. s. p. súdom. Preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh na pripustenie vstupu ďalšieho ţalobcu do konania zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie ţalobca 2/. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Dovolanie odôvodnil tým, ţe súd pri rozhodovaní o pripustení vstupu ďalšieho účastníka podľa § 92 ods. 1 O. s. p. neposudzuje otázku vecnej legitimácie. Znamená to, ţe pri rozhodovaní o pristúpení ďalšieho účastníka do konania na strane ţalobcu, sa vyţaduje len súhlas toho, kto má do konania na strane ţalobcu pristúpiť. Súhlas ţalovaného na vstup 3 1ObdoV/16/2011 ďalšieho účastníka na strane ţalobcu nie je potrebný. Nesúhlas ţalovaného teda nemá ţiadny vplyv a súd naň nemusí prihliadať. Z toho vyplýva, ţe ak súd vydá uznesenie o pripustení ďalšieho účastníka na strane ţalobcu, odvolanie proti tomuto uzneseniu nemôţe podať ţalovaný, resp. ho môţe podať, ale odvolací súd by takéto odvolanie mal odmietnuť, ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Podľa dovolateľa ţalovaný nemôţe určovať okruh ţalobcov, preto odvolací súd pochybil a nesprávne právne posúdil odvolanie ţalovaného i vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, keď im vyhovel, namiesto toho, aby odvolania odmietol. Ţalobca 2/ povaţuje odvolávanie sa na § 6 O. s. p., resp. dĺţku konania za nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd nedostatočne zistil z obsahu spisu, v akom štádiu je konanie, aké úkony boli vykonané. Podľa odvolacieho súdu by dochádzalo k prieťahom v konaní tým, ţe by bolo potrebné zopakovať dokazovanie. Pritom z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţiadne dokazovanie ešte súd prvého stupňa nevykonal. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací /§ 10a ods. 2 O. s. p./, po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, a ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom /§ 239 ods. 1 O. s. p./, bez nariadenia dovolacieho pojednávania /§ 243a ods. 1 O. s. p./ a po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolacieho súdu dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu 2/ nie je opodstatnené. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa /§ 236 O. s. p./. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Podľa § 239 O. s. p. platí, ţe pokiaľ odvolací súd vydal svoje rozhodnutie v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu prípustné, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu /§ 239 ods. 1 O. s. p./. Dovolaním napadnuté uznesenie je zmeňujúcim uznesením, čím bol naplnený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 239 ods. 1 O. s. p. Dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci, lebo odvolací súd nesprávne právne posúdil odvolanie ţalovaného a vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného. Podľa ustanovenia § 201 O. s. p. účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Občiansky súdny poriadok prípustnosť odvolania vylučuje u niektorých uznesení, taxatívne vymenovaných v ust. § 202 ods. 3 O. s. p. Uznesenie, ktorým súd pripustil účastníka do konania podľa § 92 ods. 1 O. s. p. tam 4 1ObdoV/16/2011 uvedené nie je. Znamená to, ţe proti uzneseniu súdu prvého stupňa o pripustení účastníka do konania, je odvolanie prípustné. Osobami oprávnenými podať odvolanie proti takémuto uzneseniu je ţalobca, ţalovaný a osoba, o ktorej právach sa napadnutým uznesením rozhodovalo, teda osoba, ktorú súd napadnutým uznesením do konania pribral, resp. nepribral. Na tomto nič nemení skutočnosť, ţe súhlas ţalovaného sa nevyţaduje. Oprávnenie podať proti uzneseniu odvolanie nie je viazané na jeho dôvodnosť alebo nesprávnosť odvolaním napadnutého uznesenia. Odvolací súd preto nemôţe odvolanie podané ţalovaným a vedľajším účastníkom na strane ţalovaného odmietnuť, ale ho musí vecne prejednať a rozhodnúť o jeho dôvodnosti. Z uvedeného dôvodu bol postup odvolacieho súdu vecne správny. Odvolací súd na základe odvolaní preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Po preskúmaní odvolateľmi namietaných skutočností dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie nie je vecne správne, lebo súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o návrhu ţalobcu , obmedzil len na formálne posúdenie, či návrh na pristúpenie podal ţalobca a či ten, kto má pristúpiť s tým súhlasí. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd postupoval vecne správne, keď v danom prípade pri rozhodovaní mal na zreteli aj dodrţanie zásady hospodárnosti konania. Konanie v prejednávanej veci trvá uţ sedem rokov a pristúpenie ďalšieho ţalobcu do konania by vyvolalo ďalšie dokazovanie, čo by vo svojich dôsledkoch viedlo k ďalšiemu oddialeniu rozhodnutia vo veci medzi doterajšími účastníkmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne, preto podľa § 243b ods.1 O. s. p. dovolanie ţalobcu 2/ zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
  6. septembra 2012 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.