3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“). 2. Okresný súd Senica s postúpením sporu nesúhlasil a postupom
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením sporu z dôvodu, že v danej veci ide o obchodnoprávny spor, keďže na strane žalobcu vystupuje právnická osoba a na strane žalovaných súdny exekútor, ktorý je podnikateľom
2 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“ alebo „OBZ“) a iná právnická osoba. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Senica (§ 43 ods. 2 CSP) po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Senica s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica nie je dôvodný. 4.
1 zákona č. 307/2016 Z. z., odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
Civilného sporového poriadku. 5.
3 zákona č. 307/2016 Z. z., ak žalobca v lehote
odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie
Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd
6.
1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV (§ 12 ods. 2 CSP). 7.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 8.
CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. 9.
1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba sídlo. 10.
b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. 11.
1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 12.
CSP, ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich. 13.
4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V. 14.
27 zákona č. 371/2004 Z. z., sídlom Okresného súdu Senica je mesto Senica; jeho územný obvod tvorí územný obvod okresov Senica a Skalica. Okresný súd Senica má pracovisko v meste Skalica. 15.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
názoru žalobkyne žalovaný 1/ vedením exekúcie na predmetné pohľadávky (záloh) bez súhlasu záložného veriteľa porušil príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku a nekonal s odbornou starostlivosťou a s využitím všetkých svojich odborných vedomostí a skúseností. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2/ (poisťovne) žalobkyňa odvodzuje zo skutočnosti, že žalovaný 1/ má s touto poisťovňou uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti, a teda ide o nárok poškodeného voči poisťovateľovi škodcu. 17. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je nárokom zo zodpovednosti súdneho exekútora za škodu
1, ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1. apríla 2017 (ďalej aj „Exekučný poriadok“ alebo „EP“).
týchto ustanovení exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti
tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 31 ods. 1 EP). Náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor
tohto zákona a ktorú má
poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa; na tento účel mu komora na jeho žiadosť poskytne potrebné údaje (§ 31 ods. 3 EP). 18. Pre založenie kauzálnej príslušnosti na konanie v obchodnoprávnych sporoch
podnikateľmi, ale je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor
druhej časti Obchodného zákonníka, prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno
ustanovení § 261 a § 262 OBZ považovať za obchodný záväzkový vzťah, spravujúci sa ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Najvyšší súd SR sa preto ďalej zaoberal tým, či je možné záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ považovať za obchodný záväzkový vzťah
tretej časti OBZ. 19.
názoru Najvyššieho súdu SR v predloženej veci nejde o obchodný záväzkový vzťah, pretože nie sú naplnené zákonné predpoklady
1, ods. 2 OBZ, ani
6 OBZ, či
Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ je vzťahom medzi poškodenou a škodcom, ktorý vzťah je vždy (bez ohľadu na povahu účastníkov) vzťahom občianskoprávnym, vyplývajúcim z ustanovení § 420 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Poukázať možno tiež na to, že žalovaný 1/ pri vzniku predmetného záväzkového vzťahu vystupoval ako súdny exekútor, t. j. ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov a realizoval činnosť, ktorá je výkonom verejnej moci (pozri § 2 ods. 1 a § 5 ods. 2 EP). Rozhodujúce je však to, že strany sporu medzi sebou neuzavreli žiadny zmluvný záväzok, neexistuje medzi nimi priamy zmluvný vzťah. Ich právny vzťah a nároky z neho plynúce sa spravujú Exekučným poriadkom so subsidiárnou aplikáciou OZ. Priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi (žalovanej 2/) vyplýva z § 31 ods. 3 EP, pričom je opäť nerozhodné, či poškodený je alebo nie je podnikateľ. 20. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, nebolo možné v danom štádiu konania (pri nachádzaní príslušnosti súdu na konanie o spore) dospieť k inému záveru, než že sa jedná sa o občianskoprávny spor, preto ako súd príslušný na konanie neprichádza do úvahy súd, ktorého príslušnosť by sa určila
Vzhľadom na povahu sporu bude (ako miestne príslušný súd) do úvahy prichádzať buď všeobecný súd žalovaného (v danom prípade buď Okresný súd Senica ako všeobecný súd žalovaného 1/, ktorý v čase začatia upomínacieho konania mal registrovaný trvalý pobyt na adrese v obvode tohto súdu alebo
2 CSP Mestský súd Bratislava IV, ktorý je
1 CSP všeobecným súdom žalovanej 2/), alternatívne súd určený
ktorého je na konanie výlučne miestne príslušný súd, na ktorom prebieha exekučné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou tohto konania, sa
názoru Najvyššieho súdu SR nedá aplikovať na spory vyvolané exekučnými konaniami začatými po
1 zákona č. 307/2016 Z. z. neoznačila žiadny konkrétny súd, na ktorom má konanie pokračovať, Najvyšší súd SR uzatvára, že Okresný súd Banská Bystrica nepochybil, keď postupom
3 zákona č. 307/2016 Z. z. spor postúpil Okresnému súdu Senica, ktorý je na jeho prejednanie a rozhodnutie príslušný
1 a § 13 v spojení s § 14 CSP.
CSP totiž platí, že ak je miestne príslušných niekoľko súdov, konanie sa môže uskutočniť na ktoromkoľvek z nich. 21. Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd SR k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Senica s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica nie je dôvodný a Okresný súd Senica je príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu
1 a § 13 v spojení s § 14 CSP a § 2 ods. 27 zákona č. 371/2004 Z. z..
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.