Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/5/2024 Identifikačné číslo spisu: 7515219181 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 420písm.

1. f)CSP. 40. Najvyšší súd ďalej k namietanému spôsobu hodnotenia predložených dôkazov uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97). Dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a revízia rozhodnutí súdov nižšej inštancie nie je možná vo svetle skúmania skutkových otázok (§ 442 CSP). Súčasne právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam (porovnaj I. ÚS 4/2011). Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vykazujúcemu atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd k dovolateľom namietanému spôsobu hodnotenia dôkazov uvádza, že k zásahu do práva na spravodlivý proces a k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 431 CSP odkazujúc na § 420 písm.
2. f)CSP môže dôjsť len na podklade hodnotenia dôkazov, ktoré je možné označiť za arbitrárne, ktoré je bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu, alebo ktorého odôvodnenie je extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (k tomu pozri aj IV. ÚS 150/03, I. ÚS 200/2012, I. ÚS 51/2020). 42. Dovolací súd v rozsahu dovolateľom uplatnených námietok udáva, že po nahliadnutí do spisu nezistil, že by hodnotenie dôkazov vedúcich k právnemu záveru o neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 1. júla 2003 bolo možné označiť za arbitrárne, alebo nelogické. Najvyšší súd konštatuje, že z rozhodnutí napadnutých súdov vyplýva, že konajúce súdy mali za to, že predložené uznesenie obecného zastupiteľstva obce Turňa nad Bodvou č. 2205/2003 zo dňa 26. mája 2003 nespĺňa náležitosti vyžadované právnymi predpismi s poukazom na rozhodnutia iných súdov a rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo 264/2008. Namietané hodnotenie dôkazu (predloženého uznesenia obecného zastupiteľstva) nie je nelogické, ani arbitrárne, nakoľko z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že súd prvej inštancie sa dôkladne zaoberal predloženým uznesením a svoje skutkové závery dôkladne odôvodnil (pozri bod 34., 35., 36., 37., 38., 39. rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd zároveň na úvahy súdu prvej inštancie odkázal (pozri bod 35. rozsudku odvolacieho súdu). 43. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti i o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu (2Obdo/64/2021). Podľa názoru dovolacieho súdu vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. 44. Najvyšší súd sa ďalej zaoberal aj prípustnosťou dovolania z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa konajúce súdy podľa dovolateľa nemali riadne vysporiadať s podaním žalovaného zo dňa 17. apríla 2021 a predloženými dôkazmi, ktoré mali tvoriť prílohu tohto podania. Dovolací súd poukazuje na to, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (II. ÚS 383/06). S poukazom na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 120/2020, IV. ÚS 557/2020, ako aj v zmysle judikatúry ESĽP dovolací súd uvádza, že kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces, podobne ako právo na rovnosť zbraní, alebo zásadu kontradiktórnosti konania. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie" toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol), a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. 45. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd a súd prvej inštancie sa riadne zaoberali tvrdeniami dovolateľa z dotknutého vyjadrenia zo dňa 17. apríla 2021, ako aj predloženými dôkazmi tvoriacimi jeho prílohu. K tvrdeniu žalovaného, že mu nemôže byť neplatnosť nájomnej zmluvy na ťarchu, keďže ju spôsobil žalobca sa odvolací súd obšírne vyjadril v bode 39. napadnutého rozsudku. Z rozhodnutí konajúcich súdov vyplýva, že sa riadne zaoberali aj uznesením obecného zastupiteľstva obce Turňa nad Bodvou č. 2205/2003 zo dňa 26. mája 2003 a predloženým materiálom Návrh podmienok prevádzkovania priestorov budovy Dielni ľudových remesiel občianskym združením PRO TORNENSIS (pozri bod 38. rozsudku súdu prvej inštancie). S poukazom na uvedené a na organickú jednotu rozsudku súdu prvej inštancie a napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (2Obdo/64/2021) neobstojí tvrdenie dovolateľa, že sa konajúce sudy s predloženými tvrdeniami a dôkazmi nevysporiadali, a preto je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Dovolací súd v plnom rozsahu odkazuje na rozhodnutia konajúcich súdov a konštatuje, že namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nezistil. 46. Pokiaľ ide o nelogickosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia v tom rozsahu, že zodpovednosť za neplatnosť nájomnej zmluvy nemal niesť dovolateľ, ale žalobca, najvyšší súd uvádza, že aj k tomuto sa odvolací súd vyjadril v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd uviedol, že ak sa uzatvára s obcou akákoľvek zmluva, ku ktorej je potrebný súhlas obecného zastupiteľstva, druhá zmluvná strana by si v záujme právnej istoty mala už pri uzatváraní zmluvy zistiť, či obecné zastupiteľstvo dalo k tomu súhlas a uznesenie obecného zastupiteľstva by malo byť súčasťou zmluvy, aby v budúcnosti nedošlo k pochybnostiam a o platnosti zmluvy uzatváranej medzi obcou ako jednou zo zmluvných strán. Predmetné odôvodnenie je podľa dovolacieho súdu dostatočné a nevykazuje znaky arbitrárnosti alebo zjavnej nelogickosti, ktorá by mohla odôvodniť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
3. f)CSP z dôvodu vád v odôvodnení rozhodnutia zasahujúcich do práva na spravodlivý proces dovolateľa. 47. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti dovolací súd uzatvára, že nezistil, že by bola

§ 420písm.

1. f)CSP, nakoľko po nahliadnutí do spisu je zrejmé, že dovolateľove námietky obsahovo nezodpovedajú namietanému dovolaciemu dôvodu a ich označenie je zo strany dovolateľa čisto formálne. 48. Najvyšší súd zároveň dáva do pozornosti dovolateľa, že správnosťou skutkových zistení, vrátane správnosti konajúcimi súdmi vykonaného hodnotenia dôkazov a tvrdení sa v rozsahu uplatneného dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.
2. f)CSP nezaoberal, nakoľko je viazaný skutkovými závermi odvolacieho súdu (§ 442 CSP), ako je aj povinný nezasahovať do konajúcimi súdmi vykonaného hodnotenia dôkazov, pokiaľ procesný postup smerujúci k zisteniu skutkového stavu (dokazovanie), či procesný postup hodnotenia dôkazov alebo tvrdení dovolateľa nezasahuje do je jeho práva na spravodlivý proces (napr. svojou arbitrárnosťou alebo zjavnou nelogickosťou realizovaného procesného postupu). Zásahu do dovolateľovho práva na spravodlivý proces procesným postupom súdu s poukazom na obsah dovolania nič nenasvedčuje, preto prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
3. f)CSP nemôže byť daná. 49. K námietke dovolateľa ohľadne nečinnosti súdu prvej inštancie v spore o zaplatenie sumy 103 517,47 eura vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 17Cb/25/2018 najvyšší súd len v krátkosti pre doplnenie uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že tento spor bol právoplatným rozhodnutím súdu prvej inštancie č. k. 17Cb/91/2015-138 zo dňa 4. júna 2018 vylúčený na samostatné konanie. Najvyšší súd preto konštatuje, že nie je dôvod sa v tomto dovolacom konaní zaoberať údajnými prieťahmi v inom samostatnom konaní a ani predmetom tohto samostatného konania (dovolateľom zdôrazňovaným bezdôvodným obohatením žalobcu). Predmetné dovolateľove námietky sú mimo rozsahu dovolacieho prieskumu najvyššieho súdu v tomto dovolacom konaní s poukazom na predmet dovolacieho prieskumu vymedzený napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu. Dovolateľovi týmto nie je upretá možnosť využiť zákonné prostriedky nápravy namietaného stavu vo vylúčenom sporovom konaní. 50. Dovolací súd ďalej uvádza, že dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 431 CSP, je to dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa § 447 písm.
4. f)CSP, podľa ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo, ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. 51. V dovolacom konaní najvyšší súd nevyzýva dovolateľa na odstránenie obsahových vád dovolania a vykonáva dovolací prieskum na podklade takého dovolania, aké dovolateľ v zákonom ustanovenej lehote podá. Aj v dovolacom konaní je nevyhnutné dôsledne dodržiavať dispozičný princíp sporového konania a s tým súvisiacu procesnú zodpovednosť dovolateľa za podané dovolanie. Dovolateľ síce znáša procesnú zodpovednosť sám, avšak pri formulovaní dovolania je jeho povinnosť podávať kvalifikované, jednoznačné a úplné dovolania, v ktorých sú dovolacie dôvody vymedzené v súlade s § 431 CSP, zabezpečená prostredníctvom povinného právneho zastúpenia advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). 52. Ak dovolateľ v dovolaní namieta vadu zmätočnosti v zmysle § 420 CSP, je jeho povinnosťou uviesť, ktorou z vád zmätočnosti uvedenej pod písm.
5. a)až
6. f)je podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu poznačené a zároveň je jeho povinnosťou v súlade s § 431 ods. 2 CSP uviesť, v čom konkrétne táto vada spočíva. Dovolací súd môže pristúpiť k preskúmaniu, či je tvrdený dovolací dôvod skutočne daný až po splnení podmienok týkajúcich sa vymedzenia dovolacieho dôvodu. Ak v dovolaní nie je jednoznačne uvedené, v čom by mala spočívať tvrdená vada zmätočnosti, dovolací súd nie je oprávnený nahrádzať pasivitu dovolateľa (zastúpeného advokátom s právnickým vzdelaním) a fabulovať alebo hádať z obsahu dovolania, čo by prípadne mohlo predstavovať označenú vadu zmätočnosti. 53. Najvyšší súd konštatuje, že dovolateľ sa v podanom dovolaní vôbec nevyjadril, aký procesný postup konajúcich súdov by mal zakladať označené vady zmätočnosti napadnutého rozsudku podľa § 420 písm.
7. b)a
8. c)CSP. Vzhľadom na uvedené je dovolací súd názoru, že dovolateľ v súlade s § 431 ods. 2 CSP dostatočne materiálne nevymedzil vady zmätočnosti podľa § 420 písm.
9. b)a
10. c)CSP, na tieto odkázal len formálne. Keďže dovolateľ (zastúpený advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP) nesie procesnú zodpovednosť za riadne formálne, ale predovšetkým materiálne vymedzenie označeného dovolacieho dôvodu, jeho pasivita v tomto smere spôsobila, že najvyšší súd dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm.
11. f)CSP. 54. Dovolateľ v podanom dovolaní ďalej namieta aj nesprávne právne posúdenie veci s odkazom na dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), písm.
12. c)CSP. K tomu dovolací súd udáva, že v prípade, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo, ak je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť spôsobom zodpovedajúcim § 432 ods. 2 CSP, a teda uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
13. a)CSP sa viaže na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany odvolacieho súdu a to v tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. 55. O tom, či je

§ 421

CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 56. Najvyšší súd konštatuje, že dovolateľ konkrétne nevymedzil právnu otázku, pri ktorej sa mal dovolateľ odkloniť od rozhodovacej praxe alebo o ktorej by mal dovolací súd rozhodovať rozdielne, a preto sa v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (k tomu pozri napr. I. ÚS 51/2020, III. ÚS 123/2020) preskúmaním argumentácie dovolateľa sa snažil zistiť, aké otázky by podľa žalobcu mali predstavovať odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Najvyšší súd uvádza, že právna otázka podľa § 421 CSP a dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa § 432 CSP sú spojené nádoby, preto nie je úlohou dovolacieho súdu posudzovať prípustnosť dovolania striktne len podľa toho, ako dovolateľ formálne vymedzil dovolací dôvod na konkrétnom riadku svojho podania. Úlohou dovolacieho súdu je zobrať do úvahy dovolací dôvod a s prihliadnutím na obsah dovolania z neho vyabstrahovať právnu otázku a až následne posúdiť, či ide o otázku, od ktorej napadnuté rozhodnutie záviselo a či napĺňa znaky uvedené v § 421 ods. 1 písm.

1. a)až
2. c)CSP. Na jednej strane je úlohou dovolacieho súdu pokúsiť sa autenticky porozumieť dovolateľovi (nevyžadovať dokonalú formuláciu právnej otázky), ale na druhej strane nedotvárať vec na úkor procesnej protistrany a nehádať právnu otázku z podaného dovolania (k tomu pozri I. ÚS SR 336/2019). 57. Z podaného dovolania sa dovolaciemu súdu javí, že dovolateľ napáda právne posúdenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 1. júla 2003, pričom sa odvoláva na dokument s názvom „podmienky prevádzkovania priestorov budovy Dielní ľudových remesiel občianskym združením PRO TORNENSIS" ako prílohy uznesenia obecného zastupiteľstvo obce Turňa nad Bodvou č. 2205/2003 zo dňa 26. mája 2003. Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ je názoru, že predmetná nájomná zmluva je platná. Z dovolania je podľa najvyššieho súdu možné vyvodiť v tejto súvislosti nasledovnú otázku: Je uznesenie obecného zastupiteľstva obce Turňa nad Bodvou č. 2205/2003 zo dňa 26. mája 2003 v spojení s dokumentom s názvom „podmienky prevádzkovania priestorov budovy Dielní ľudových remesiel občianskym združením PRO TORNENSIS" s poukazom na ich znenie spôsobilé vytvoriť vôľu obce na uzatvorenie platnej nájomnej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
3. c)zákona o majetku obcí v znení účinnom do 31. decembra 2003? 58. Pre lepšiu prehľadnosť najvyšší súd poukazuje na to, že pre prípustnosť podaného dovolania je v súlade s § 421 ods. 1 CSP nevyhnutné naplnenie dvoch základných podmienok prípustnosti: 1. rozhodnutie musí závisieť od vyriešenia právnej otázky, 2. odvolací súd sa pri jej riešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolací súd je povinný teda vždy po vymedzení otázky, ktorú dovolateľ v podanom dovolaní kladie, najskôr zhodnotiť, či sa jedná o právnu otázku, nakoľko výlučne právna otázka môže byť predmetom dovolacieho prieskumu podľa § 421 ods. 1 CSP. 59. Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, sa rozumie otázka hmotnoprávna, ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje, alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 123/2020 zo dňa 15. apríla 2020, podľa ktorého už zo samotného znenia § 421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne, alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia". 60. Otázka platnosti alebo neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 1. júla 2003 je závislá od posúdenia konkrétnych náležitostí uznesenia obecného zastupiteľstva obce Turňa nad Bodvou č. 2205/2003 zo dňa 26. mája 2003 a dokumentu s názvom „podmienky prevádzkovania priestorov budovy Dielní ľudových remesiel občianskym združením PRO TORNENSIS". Dovolateľ teda kladie v podanom dovolaní otázku, ktorá je závislá od špecifických, konkrétnych a jedinečných okolností prejednávaného sporu, a preto je vylúčené, aby dovolací súd na podklade takto položenej otázky zistil, či sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo, či dovolací súd o tejto právnej otázke rozhoduje rozdielne. Inými slovami dovolateľom naznačená otázka postráda nevyhnutný prvok generality a univerzality, nakoľko nemožno ústavne konformným spôsobom nezasahujúcim do práv a oprávnených záujmov protistrany konštatovať, že by odpoveď na danú otázku bola použiteľná pre posudzovanie iných sporov obdobného charakteru vzhľadom na jej špecifické a jedinečné okolnosti. 61. Rozlíšenie skutkovej a právnej otázky nemusí byť vždy jednoznačné, a preto pri jej formulácii je potrebné prihliadať na to, že dovolanie nie je ďalším riadnym opravným prostriedkom. Pokiaľ je teda vyabstrahovaná otázka dovolateľa formulovaná spôsobom, či konkrétna zmluva alebo uznesenie obecného zastupiteľstva odporuje konkrétnemu ustanoveniu právneho predpisu je zrejmé, že takáto otázka nie je otázkou právnou, ale skutkovou. Možno logicky konštatovať, že posúdenie konkrétnej zmluvy alebo uznesenia obecného zastupiteľstva nemôže byť predmetom skoršej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Samotný výklad obsahu zmluvy alebo uznesenia obecného zastupiteľstva predstavuje zisťovanie obsahu dotknutého právneho úkonu alebo právneho aktu, ktorý sa realizuje ako súčasť zisťovania skutkového stavu veci. To, že sa konajúce súdy nestotožnili s názorom dovolateľa, že uznesenie obecného zastupiteľstva obce Turňa nad Bodvou č. 2205/2003 zo dňa 26. mája 2003 má všetky potrebné náležitosti a v nadväznosti na uvedené s jeho tvrdením, že nájomná zmluva zo dňa 1. júla 2003 je platná, nemôže predstavovať nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 1 a ods. 2 CSP, nakoľko sa jedná o otázky skutkové, ktorých prieskum je v dovolacom konaní vylúčený s poukazom na § 442 CSP (k tomu pozri aj 1Obdo/47/2017, 4Obdo/45/2017). 62. Najvyšší súd sumarizuje, že vyššie uvedená otázka je z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP neprípustná, nakoľko predmetnú otázku nemožno pre potreby dovolacieho prieskumu z dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia dostatočne zovšeobecniť a jedná sa o skutkovú otázku, ktoré sú z dovolacieho prieskumu podľa § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 442 CSP vylúčené. 63. Dovolací súd ďalej uvádza, že z podaného dovolania sa javí, že dovolateľ kladie dovolaciemu súdu v súvislosti s dovolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci ešte jednu otázku, ktorá by vzhľadom na obsah dovolania mohla byť formulovaná všeobecným jazykom nasledovne: Môže byť neplatnosť zmluvy spôsobená stranou sporu na ťarchu protistrane, ktorá neplatnosť zmluvy nespôsobila? 64. Najvyšší súd v reakcii na uvedenú otázku konštatuje, že v tomto prípade sa nejedná o otázku skutkovú, ale o otázku, ktorej odpoveď sa odvíja od interpretácie hmotnoprávnych noriem. Dovolací súd však pripomína, že aj keď je dovolateľom v dovolaní vymedzená právna otázka, je povinný sa ďalej zaoberať aj tým, či nastolená otázka spĺňa kritériá právnej otázky, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, nakoľko táto musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej a teda musela byť rozhodujúca aj pre vydanie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom, čiže také, ktoré vôbec neboli predmetom posudzovania zo strany odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania nezakladá ani všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu, resp. jeho právnymi závermi (k tomu viď napr. 3Obdo/28/2018 a 3Obdo/64/2018). 65. Z rozhodovacej praxe najvyššieho súdu publikovanej v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 90/2018 vyplýva nasledovné: I. Ak je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t. j. medzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce navonok starostom ako jej štatutárnym orgánom. II. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať na