Obsah (5)

§ 43§ 22§ 3§ 40§ 9

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Ndob/25/2024 Identifikačné číslo spisu: 3124203355 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 43ods.

2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP") predložený Okresným súdom Trnava súdny spis na rozhodnutie o príslušnosti. Okresný súd Trnava nesúhlasí s postúpením sporu Okresným súdom Trenčín, ktorý prípisom zo dňa 13. marca 2024 postúpil vec Okresnému súdu Trnava, ako súdu kauzálne príslušnému na konanie v predmetnej veci, s odkazom na ust. § 22 CSP. 2. Okresný súd Trnava s postúpením veci Okresným súdom Trenčín nesúhlasí z dôvodu, že s poukazom na ust. § 22 písm.

1. f)CSP je v danej veci založená aj kauzálna príslušnosť Okresného súdu Trenčín. 2.1. Okresný súd Trnava prioritne predložil vec Krajskému súdu Trnava na rozhodnutie o miestnej príslušnosti v zmysle ust. § 43 ods. 2 CSP. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že s poukazom na ustanovenie § 22 písm.
2. f)Civilného sporového poriadku je kauzálne príslušným a teda príslušným na konanie v obchodnoprávnych sporoch aj Okresný súd Trenčín, ktorý Okresný súd Trenčín je v danej veci oprávnený skúmať miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného, pričom táto vznesená nebola a súd nezistil, že by v danom spore išlo o niektorý z taxatívne vymenovaných prípadov, ktorý by zakladal výlučnú miestnu príslušnosť Okresného súdu Trnava. 2.3. Krajský súd v Trnave prípisom zo dňa 23. apríla 2024 vrátil vec Okresnému súdu Trnava, kedy uviedol, že ,,o kauzálnej príslušnosti hovoríme, ak zákon zveruje prejednávanie a rozhodovanie určitých vecí len niektorému súdu (alebo len niektorým súdom) z existujúcej sústavy súdov a tomu súdu (týmto súdom) vymedzuje väčší územný obvod. Zákonodarca rozlišuje kauzálnu príslušnosť vo viacerých sporoch, pričom konkrétne vymenúva jednotlivé súdy a ich obvody na konanie v tom - ktorom konaní (§ 22 až § 33 Civilného sporového poriadku). Kauzálnu príslušnosť súdu v obchodnoprávnych sporoch upravuje ustanovenie § 22 Civilného sporového poriadku. Uvedené ustanovenie zakotvuje kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch tak, že v rámci každého celého kraja prejednáva obchodnoprávne spory len jeden zákonom určený okresný súd. V predmetnej veci ide o spor o kauzálnu príslušnosť okresných súdov, preto je príslušným o ňom rozhodnúť súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Trenčín a Okresnému súdu Trnava, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Ndc/34/2023)". 3. Najvyšší súd, ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Trnava a Okresnému súdu Trenčín (§ 43 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením veci nie je dôvodný. 4.

§ 22písm.

g) CSP (kauzálna príslušnosť súdu) účinného od 1. júna 2023, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave. 5.

§ 3ods.

7 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov"), sídlom Krajského súdu v Trnave je mesto Trnava a jeho obvod tvorí aj obvod Okresného súdu Dunajská Streda. 6.

§ 40

CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 7.

§ 43ods.

2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

1. Žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného rozkazu odôvodňovala svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy tým, že so žalovanou dňa
2. októbra 2018 uzatvorili Poistnú zmluvu č. 6600169245 so začiatkom poistenia dňa
3. októbra 2018 s ročným poistným plateným štvrťročne splátkami so splatnosťou v konkrétnych termínoch. Žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia Poistnej zmluvy, v trvaní od
4. októbra 2020 do
5. októbra 2021, pričom v rámci posledného poistného obdobia bolo ročné poistné vo výške 145,72 eura, platené štvrťročnými splátkami vo výške 36,43 eura. Žalobkyňa uviedla, že riadne plnenie záväzku žalovanej platiť poistné eviduje do
6. januára 2021, teda žalovaná sa dostala do omeškania dňa
7. júla
8. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie dňa
9. augusta 2021

§ 9ods.

4 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobkyňa ďalej s odkazom na ust. § 11 ods. 11 a 12 zákona č. 381/2001 Z. z. uviedla, že v prejednávanej veci nedošlo v rámci rozhodného poistného obdobia k žiadnej poistnej udalosti, z ktorej by poisťovateľovi (žalobkyni) vznikla povinnosť nahradiť škodu, preto má žalobkyňa nárok na zaplatenie poistného do okamihu zániku poistenia a úrokov z omeškania žalovanej

ustanovení Obchodného zákonníka z dlžnej sumy. 9. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že ide o majetkový spor, pričom strany sporu v prejednávanej veci medzi sebou uzavreli zmluvný záväzok, existuje medzi nimi priamy zmluvný vzťah. Pre založenie kauzálnej príslušnosti súdov (v obchodnoprávnych sporoch)

ust. § 22 CSP je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor

druhej časti Obchodného zákonníka, prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno

ustanovení § 261 a § 262 Obchodného zákonníka považovať za obchodný záväzkový vzťah

tretej časti Obchodného zákonníka. V predmetnej veci sa o takýto prípad jedná, nakoľko je naplnený základný predpoklad

ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a to, že ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ak pri jeho vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti (predmet podnikania žalovaného). Subjektmi zmluvného vzťahu v prejednávanej veci sú právnické osoby, pričom možno mať za to, že predmetný zmluvný vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti. Z pohľadu subjektov záväzkového vzťahu, ktorého sa predmetný spor týka, žalobkyňa a zároveň poisťovateľ z poistnej zmluvy je právnickou osobou, ktorú je v zmysle § 2 ods. 2 písm.

1. a)ObZ možné považovať za podnikateľa. Rovnako žalovaná, ktorá je poistníkom z poistnej zmluvy, je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri a v zmysle § 2 ods. 2 písm.
2. a)ObZ je podnikateľom. V súlade s § 261 ods. 1 ObZ, tak ide o záväzkový vzťah medzi dvoma podnikateľmi. Pri posúdení charakteru záväzkového vzťahu najvyšší súd vychádzal zo skutočností vyplývajúcich zo žaloby a pripojených príloh. Čo sa týka otázky, či medzi stranami sporu ide o záväzkový vzťah týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, najvyšší súd konštatuje, že žalobkyňa je poisťovňou, ktorá v rámci predmetu svojej činnosti poskytuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uzatvorenie danej poistnej zmluvy tak nepochybne spadalo pod podnikateľskú činnosť žalobkyne. Obsah žaloby ďalej naznačuje, že keďže poistnú zmluvu ako poistník uzatvorila samotná spoločnosť, nepochybne vozidlo využíva v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti a teda poistnú zmluvu ako držiteľ vozidla uzatvárala so žalobkyňou za účelom zabezpečenia svojej podnikateľskej činnosti. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v spore o určenie súdu príslušného na konanie nejde o prejudikovanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale o skutočnosti odôvodňujúce určenie príslušnosti ako podmienky konania všeobecného súdu. Samotné vyhodnotenie vzťahu medzi stranami sporu je vecou rozhodnutia samotného súdu na základe dôkazných tvrdení a preukázaní prostredníctvom procesného útoku a procesnej obrany. Najvyšší súd dodáva, že na posúdenie daného vzťahu, ako vzťahu obchodnoprávneho nemá vplyv skutočnosť, že sa na predmetný vzťah budú prípadne aplikovať aj normy občianskeho práva. S poukazom na uvedené možno

názoru najvyššieho súdu pre účely určenia kauzálne príslušného súdu považovať predmetný spor za spor obchodnoprávny. 10. Žalovaná je právnickou osobou so sídlom v obci Vydrany (v územnom obvode okresu Dunajská Streda), ktorá obec spadá do obvodu Okresného súdu Dunajská Streda, nachádzajúceho sa v obvode Krajského súdu v Trnave. Vychádzajúc z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade je založená kauzálna príslušnosť Okresného súdu Trnava

§ 22písm.

g) CSP.

1. Nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením veci Okresným súdom Trenčín je nedôvodný, keďže na konanie v danom obchodnoprávnom spore je pre obvod Krajského súdu v Trnave kauzálne príslušný Okresný súd Trnava.
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.