1, ods. 2 písm. a), písm.
1 písm. d), písm. e) ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 2T/18/2022 z 23. októbra 2024, vo výroku o vine v bodoch 20/ a 21/ a vo výroku o treste. II.
3 Trestného poriadku obžalovaný H. H., nar. XX. E. XXXX v Č., trvale bytom G. č. XXX, okres Č., toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava je vinný, že 20/ (bod 43/ obžaloby) z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, na Chorvátskej 5 v Bratislave, sa dňa 09.02.2022 v čase o 15:03 hod., telefonicky, prostredníctvom telefónneho čísla XXXXXXXXXXXXX, spojil so B.. X.. (ktorá je trestne stíhaná v samostatnom konaní a o jej vine nebolo doposiaľ rozhodnuté), ktorá sa v tom čase nachádzala na území Švajčiarska, ktorú počas hovoru požiadal o zverejnenie revizionistickej a antisemitskej knihy s názvom „Židokracia“, s čím B.. X.. súhlasila, a následne sa s ňou dňa 09.02.2022 v čase o 17:13 hod., opätovne telefonicky spojil, prostredníctvom vyššie uvedeného telefónneho čísla a počas hovoru jej opätovne uviedol, aby zverejnila vyššie uvedenú knihu vo formáte „PDF“, kde presne je táto kniha uložená a zároveň jej nadiktoval text, ktorý má k tomu uverejniť, s čím B.. X.. súhlasila a následne sa doposiaľ nezisteným spôsobom podieľala na zverejnení tejto knihy vo formáte „PDF“ na internete, a to konkrétne súboru s názvom ZK_komplet_.pdf, ktorý bol následne dňa 09.02.2022 v čase o 20:05 hod., uverejnený na komunikačnej platforme Telegram, na verejne prístupnom účte s menom „H. H.“ (https://t.me/marianmagat) spolu aj s textom: „TOTO JE DARČEK OD MARIÁNA PRE VŠETKÝCH !!! POSIELAJTE , ZDIEĽAJTE , SŤAHUJTE!“, pričom tento príspevok bol verejne prístupný najmenej do dňa 18.07.2022, 21/ (bod 44/ obžaloby) z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, na Chorvátskej 5 v Bratislave, sa dňa 16.03.2022 v čase o 17:00 hod., telefonicky, prostredníctvom telefónneho čísla XXXXXXXXXXXXX, spojil so B.. X.. (ktorá je trestne stíhaná v samostatnom konaní a o jej vine nebolo doposiaľ rozhodnuté), ktorá sa v tom čase nachádzala na území Švajčiarska, ktorej uviedol, aby opätovne zverejnila revizionistickú a antisemitskú knihu s názvom Židokracia, s čím B.. X.. súhlasila a následne sa s ňou dňa 19.03.2022, v čase o 12:38 hod., opätovne telefonicky spojil, prostredníctvom vyššie uvedeného telefónneho čísla a počas hovoru jej nadiktoval text v znení: „VÍTAM NOVÝCH ČLENOV V SKUPINE V skupine pribudlo za posledné dva mesiace cez 2000 ľudí. Teda od doby, kedy som bol za moju prácu zatknutý. Moje zatknutie a uväznenie za iný politický a historický názor malo zabrániť v pokračovaní trestnej činnosti. Teda slobodne premýšľať a obhajovať svoj názor. Čo však títo samozvaní demokrati docielili? Docielili to, že moju knihu si začali ľudia medzi sebou intenzívne šíriť vo formáte pdf, tlačiť si ju doma, či v papiernictvach a to, že sa o tému začalo zaujímať ešte viac ľudí. Inými slovami, sami začali podporovať moju činnosť. A tak sudca, prokurátor Honz školený v Izraeli a vyšetrovateľ, patria
logiky do väzby. Bez ich pomoci by to totiž nebolo možné. Za čo im ďakujem. Snažili sa mi odstrihnúť prístup k mojim účtom tým, že mi nevydali prístupovú kartu k mojej banke, aby som nemal na právnika či pokrytie nákladov na život v zahraničí, teda nájom, poistenie a tak ďalej. Teda sa systematicky snažili zničiť moje zázemie. Ani to sa im nepodarilo. Behom niekoľkých dní sa zmobilizovali ľudia po celej Európe a právnik i náklady sa pokryli. Za čo vám patrí moja vďaka a raz sa budem revanžovať. Kniha odhaľuje demokraciu vo svojej plnej nahote. Je to pomyselný chlapec, ktorý kričí na cisára že je nahý, kým mu ostatní tlieskajú ako sa opäť obliekol. I demokracia je nahá a vidieť tú obludnú odpornosť, národy hubiaci jed. Cudzie záujmy sionistov a slobodomurárskych internacionálnych kruhov. Zem je opäť plochá lebo to tak chcú. No a moja väzba? Tá sa stala absolutne bezpredmetná. Kniha sa šíri, účty na sociálnych sieťach spravujú administrátori a veci idú samospádom ďalej i bezo mňa. Táto doba totiž vytvorila nutnosť súdržnosti. Odseknú jednu hlavu ale na jej mieste vyrastie nová. Informačnú vojnu už prehrali ale ťažko povedať kedy to pochopia. Medzitým tu hovoria o právnom štáte a práve na spravodlivý súdny proces. Kedy si ani len nemôžem riadne pripraviť obhajobu k mojim obvineniam. Miesto toho, aby som vyťahoval z archívov dokumenty, ktoré vyvrátia posudky bláznov z SAV, ma zavreli do cely, aby som tak nemal prístup k týmto materiálom. Chcú zo mňa urobiť exemplárne varovanie pre všetkých ale verte mi, že to, čo príde ak nebudeme robiť nič, bude horšie ako cela s nevýživnou stravou. Za to vám ručím.“, ktorý má taktiež uverejniť a následne sa B.. X.. doposiaľ nezisteným spôsobom podieľala na zverejnení tejto knihy vo formáte PDF na internete, a to konkrétne súboru s názvom ZK_komplet.pdf, ktorý bol dňa 19.03.2022 v čase o 17:09 hod., uverejnený na komunikačnej platforme Telegram, na verejne prístupnom účte s menom „H. H.“ (https://t.me/marianmagat) spolu aj s textom: „ŽIDOKRACIA NA STIAHNUTIE“, a nad ktorým bol dňa 19.03.2022 v čase 17:07 hod., uverejnený vyššie nadiktovaný text, ktorý bol doplnený o text v znení: „Poštová adresa: H. H. ÚVVaT CHORVÁTSKA 5 81229 BRATISLAVA 1 Právny účet Slovensko: IBAN: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX L.: O.“, pričom tento príspevok bol verejne prístupný najmenej do dňa 18.07.2022, teda v bodoch 20/ a 21/ zosnoval a riadil sprístupnenie a rozširovanie extrémistického materiálu, a taký čin spáchal verejne, čím spáchal v bodoch 20/ a 21/ zločin rozširovania extrémistického materiálu
1, ods. 2 písm.
1, ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
2 písm. a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Trestného zákona mu súd ukladá trest prepadnutia veci: • 2 ks kníh s názvom Z TISOVHO BOJA, • 1ks kniha s názvom MOR V RUSKU BOLŠEVIZMUS, JEHO POHLAVÁŘI, SLUHOVÉ A OBĚTI, • 12 ks kníh s názvom ŽIDOKRACIA, • 1 ks čierne tričko s nápisom „Anti-Antifa SLOVAKIA“ a s logom s nápisom „Good night left side“, • 1 ks vínová fľaša s etiketou obsahujúcou dva portréty fašistického diktátora Benita Mussoliniho, • 1 ks vínová fľaša s etiketou obsahujúcou portrét Adolfa Hitlera a svastiku, • 1 ks čierna peňaženka so symbolom Totenkopf, • 1 ks CD aj s obalom od hudobnej skupiny Vlajka, • 1 ks CD so symbolom Keltského kríža, • 1 ks DVD s nápisom „SKREWDRIVER DISCOGRAPHY“, • 1 ks CD s nápisom „DRAHOVCE PÁRTY 88“, • 3 ks kníh s názvom Holokaust pod Lupou, III.
Odôvodnenie I. Konanie pred súdom prvého stupňa Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu (ďalej aj „prvostupňový súd“) z 23. októbra 2024, sp. zn. 2T/18/2022, bol obžalovaný H. H. uznaný za vinného: I. v bodoch 9), 10), 11), 12), 14) a 15) zo zločinu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024 (ďalej len „Trestný zákon“), v bodoch 2) a 13) z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia
1 písm. b) Trestného zákona, v bodoch 1), 3), 4), 5), 6), 7), 8), 10), 11), 12), 13), 14), 15) a 16) z prečinu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti
1 Trestného zákona, v bode 16) zo zločinu výroby extrémistického materiálu
1 Trestného zákona, v bode 17) z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia
1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2016, v bodoch 18) a 19) z prečinu prechovávania extrémistického materiálu
Trestného zákona v bodoch 20) a 21) zosnoval a riadil sprístupnenie a rozširovanie extrémistického materiálu, a taký čin spáchal verejne, na skutkovom základe tam uvedenom. Za to mu prvostupňový súd uložil:
2 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť
Trestného zákona ani žiadnu priťažujúcu okolnosť
1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov.
2 písm. a) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to: • 2 ks kníh s názvom Z TISOVHO BOJA, • 1ks kniha s názvom MOR V RUSKU BOLŠEVIZMUS, JEHO POHLAVÁŘI, SLUHOVÉ A OBĚTI, • 12 ks kníh s názvom ŽIDOKRACIA, • 1 ks čierne tričko s nápisom „Anti-Antifa SLOVAKIA“ a s logom s nápisom „Good night left side“, • 1 ks vínová fľaša s etiketou obsahujúcou dva portréty fašistického diktátora Benita Mussoliniho, • 1 ks vínová fľaša s etiketou obsahujúcou portrét Adolfa Hitlera a svastiku, • 1 ks čierna peňaženka so symbolom Totenkopf, • 1 ks CD aj s obalom od hudobnej skupiny Vlajka, • 1 ks CD so symbolom Keltského kríža, • 1 ks DVD s nápisom „SKREWDRIVER DISCOGRAPHY“, • 1 ks CD s nápisom „DRAHOVCE PÁRTY 88“, • 3 ks kníh s názvom Holokaust pod Lupou, II.
b) Trestného poriadku súd oslobodil obžalovaného H. H. spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/1 Gv 148/17/1000-178, podanej na Špecializovaný trestný súd 9. decembra 2022 pre skutok: v časti v bode 40) právne kvalifikovaný ako prečin prechovávania extrémistického materiálu
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe tam uvedenom, v časti v bode 41) právne kvalifikovaný ako prečin prechovávania extrémistického materiálu
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe tam uvedenom, v bode 42) právne kvalifikovaný ako prečin prechovávania extrémistického materiálu
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe tam uvedenom, pretože skutok nie je trestným činom. III.
c) Trestného poriadku súd oslobodil obžalovaného H.X. H.V. spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/1 Gv 148/17/1000-178, podanej na Špecializovaný trestný súd 9. decembra 2022, pre skutky: v bodoch 1), 2), 3), 4), 18), 21), 23), a 30) právne kvalifikované ako zločin rozširovania extrémistického materiálu
1, ods. 2 písm. a), písm.
1, ods. 2 písm. a), písm.
1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe tam uvedenom, v bodoch 33) a 35) právne kvalifikované ako zločin výroby extrémistického materiálu
1 Trestného zákona a zločin rozširovania extrémistického materiálu
1 ods. 2 písm. a), písm.
1 Trestného zákona, zločin rozširovania extrémistického materiálu
1 ods. 2 písm. a), písm.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe tam uvedenom, v bode 38) právne kvalifikovaný ako zločin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku v súbehu s prečinom popierania a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov
Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe tam uvedenom, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. II. Odvolania Proti tomuto rozsudku zahlásili na hlavnom pojednávaní
názoru prokurátora nie je pravdou, že sa znalci pri posudzovaní dotknutých materiálov vyjadrovali iba v historickom kontexte. Napokon, bez historického kontextu a jeho náležitého vysvetlenia nie je vo viacerých prípadoch materiál možné znalecky v oblasti politického extrémizmu posudzovať. Vo vzťahu k výrokovej časti III. rozsudku súd správne vyhodnotil a konštatoval, že sa tieto skutky stali. Nesprávne však vyhodnotil, že nebolo preukázané, že by dal obžalovaný na zverejnenie dotknutých príspevkov pokyn. Obžalovaný nekonkretizoval osoby, ktoré mali mať prístup na jeho sociálne internetové účty a profily. V trestnom konaní sa nepodarilo identifikovať, resp. zaistiť do trestného konania elektronické zariadenia, prostredníctvom ktorých mohli byť dotknuté príspevky obžalovaným zverejňované. Vždy išlo o jeho internetové profily a účty, ktoré boli označené jeho menom a priezviskom, skoro na všetkých boli profilové fotografie jeho osoby, pričom z komunikácie na týchto účtoch vyplýva jednoznačne, že tieto účty a profily pravidelne navštevoval, užíval ich a bol na nich činný. Tieto skutočnosti zakladajú priamu trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného. Obžalovaný mal nepochybne nad týmito účtami kontrolu a priamo nimi disponoval. Treba poukázať aj na výpoveď J. F., ktorý uviedol, že vie, že aj obžalovaný mal viacerých administrátorov, pričom je úplne bežné, že rôzne odkazy na články pridávajú títo administrátori. Sám obžalovaný pripustil, že k jeho verejným profilom a účtom mali prístupové heslá viaceré osoby. Čo sa týka právnej kvalifikácie skutkov v bodoch 1) až 4), 9), 14), 16), 18), 20) až 24), 27) až 30), 33), 35) až 36) obžaloby,
názoru prokurátora sa tieto skutky stali a napĺňajú všetky znaky trestného činu
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024 a v bode 38)
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do
1, ods. 2 písm. a), písm.
1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný trestnú činnosť páchal aj zo zištných dôvodov, za účelom dosiahnutia zisku, ktorý
jeho tvrdení dosiahol a sledoval. Z vyššie uvedených dôvodov prokurátor navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby na podklade zahláseného odvolania rozhodol tak, že
1 písm.
1 Trestného poriadku súčasne vráti vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný H. H. v odôvodnení odvolania doručenom prvostupňovému súdu
názoru obžaloby tieto neexistujúce ľudské rasy hanobiť. Napriek tomu prvostupňový súd porušil zásadu in dubio pro reo a vyhodnotil uvedené v neprospech obžalovaného. Obžalovaný tiež namietal neodbornosť znalcov, najmä znalca H., keď odpovede ,,neviem, nespomínam si, nestretol som sa s tým, nie je mi známe“ boli jednými z najčastejších na otázky obžalovaného. Tiež upozornil v záverečnej reči na závažné formálne nedostatky úplne všetkých znaleckých posudkov, pričom prvostupňový súd sa jeho námietkami vôbec nezaoberal. Rovnako namietal procesný postup súdu, ktorý na hlavnom pojednávaní
názoru obžalovaného, na hlavnom pojednávaní
názoru obžalovaného zo znenia zákona je však zrejmé, že znalec ,,na sľub“ musí zložiť sľub, ktorý má presne zákonom definované znenie pred každým jedným výsluchom. Znalci ad hoc však žiadny sľub nezložili, a to ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní, dokonca sa ani nevyjadrili, či pristupujú k tomuto sľubu, ale len uviedli po jeho prečítaní, že mu rozumeli. Jedným z obligatórnych predpokladov zákonnosti trestného procesu vo fáze súdneho konania je zachovanie totožnosti predmetu konania, a to od jeho začatia podaním obžaloby až po právoplatné rozhodnutie. Pokiaľ by súd uznal obžalovaného za vinného z ,,novej“ kvalifikácie definovania skutku, ako ich upravil Špecializovaný trestný súd v rozsudku, postupoval contra legem vzhľadom na absenciu totožnosti inkriminovaného skutku. Súd mal tiež aplikovať jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný riadne napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. V kontexte § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s ohľadom na prevahu poľahčujúcich okolností pri ukladaní trestu, mal súd aplikovať zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda na 64 mesiacov. Rovnako je nepochopiteľné, keď ho Špecializovaný trestný súd oslobodil z 23 skutkov (vyše polovice) a došlo k značnej redukcii definovania čiastkových útokov, jeho trest ostal nezmenený - 6 rokov. Podaním z 29. decembra 2024 obžalovaný doplnil svoje odvolanie a uviedol, že znalec H. pri použitej metodike v znaleckom posudku nerešpektoval ustanovenie § 130 ods. 8 Trestného zákona. Uvedený znalec je
názoru obžalovaného zaujatý voči jeho osobe. Na hlavnom pojednávaní 13. júna 2023 sa vyjadroval obžalovaný ku skutku, pričom znalec si vypýtal slovo, aby toto vyjadrenie napadol.
názoru obžalovaného má preukázateľne vplyv na konanie a záujem na výsledku procesu. Jeho zaujatosť sa prejavila aj pri hodnotení výrokov v knihe Židokracia, kde používa dvojitý meter. Jeho metodológia znaleckého spracovania je nepreskúmateľná. Obžalovaný tiež vytýkal prvostupňovému súdu, že nerešpektoval inštrukcie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v zrušujúcom uznesení z
znalca obsahuje prvky antisemitizmu a rasizmu. Ďalej sa obžalovaný opätovne odvolával na skutočnosť, že tričko s názvom ,,Anti-Antifa Slovakia“ vyjadruje len antipatiu k teroristickej organizácii a nemôže byť predmetom trestného stíhania. Súd riadne neodôvodnil, prečo má byť tričko extrémistický materiál. Obžalovaný ďalej namietal, že kalendár ,,Naši Nemci,“ či fľaše s etiketou zobrazujúcou Benita Mussoliniho a Adolfa Hitlera nie sú extrémistický materiál. Fľaše dostal do daru pred 15 rokmi a nikdy ich nepoužil na propagáciu hnutí. Rovnako CD hudobnej skupiny ,,Vlajka,“ CD so symbolom keltského kríža, CD s nápisom ,,Drahovce party 88“ nie sú extrémistickým materiálom, ale študijným materiálom, ktorý si zaobstaral potom, čo bolo voči nemu vznesené v minulosti obvinenie, aby vedel viac o tom, z čoho bol vlastne obvinený. DVD s názvom „SKREWDRIVER DISCOGRAPHY“ ani nejde otvoriť, a preto obžalovaný nerozumie jeho zaradeniu súdom medzi extrémistický materiál. Knihu s názvom ,,Holokaust pod lupou“ si kúpil v obchode a taktiež nemala byť zaradená medzi extrémistický materiál. Súd
jeho názoru porušil ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že skutky pod bodmi 1) až 36) môžu byť posúdené
prísnejšieho ustanovenia. Toto prísnejšie posúdenie prišlo po vypočutí znalca J., kedy bolo jasné, že mnohé z nich sa musia
zásady in dubio pro reo vylúčiť. Súd ani po oslobodení obžalovaného spod 23 skutkov nemenil výšku trestu a ponechal ju na 6 rokov. V závere svojho vyjadrenia obžalovaný uviedol, že celý tento proces je politicky motivovaný a pri takýchto procesoch je výsledok známy už vopred. Znalci tu figurovali len ,,pro forma.“ Súd nemal problém ignorovať prehlásený záujem znalca H. na tomto procese. Pri oboch záverečných rečiach na to obžalovaný apeloval. Ide o extrémne nebezpečný precedens a znalci si začnú robiť čo chcú. Toto konanie považuje za extrémizmus. Súd sa týmto konaním snažil potlačiť obžalovaného osobné skúsenosti s kriminalitou migrantov nálepkou o extrémizme. Z vyššie uvedených dôvodov obžalovaný žiadal zrušenie rozsudku a vrátenie veci prvostupňovému súdu s tým, že bude povinnosťou súdu odôvodniť každý jeden skutok osobitne. Je potrebné zo strany súdu vysvetliť, prečo oslobodil obžalovaného v prípade busty Mussoliniho, ale v prípade etikety na vínovej fľaši zobrazujúcej jeho portrét nie. Súd ignoroval znalcov záujem na procese a nevyjadril sa k listinám, ktoré závery znalcov vyvracajú. Mal vypočuť znalcov L. a H. k obžalovaným predloženým listinám. V ďalších doplneniach odvolania doručených Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 8. a 9. januára 2025 obžalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Navyše uviedol, že Špecializovaný trestný súd vyvíja snahu spojiť ho s nedefinovanými hnutiami skrz jeho tetovanie. Súd uvádza, že symbol čierneho slnka (ktoré má obžalovaný vytetované) patrí
znalca H. k najfrekventovanejším symbolom národnosocialistického prostredia. Ide však o staroveký symbol, ktorý bol použitý aj v sci-fi filme. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 2. mája 2023, sp. zn. 15T/1/2021, v ktorom sa znalci vyjadrovali k tomuto symbolu a uviedli, že ,,v Nemecku sú zakázané symboly špecifikované zákonom. Ide zväčša o symboly používané nacistickým Nemeckom, ktoré majú jednoznačný súvis s ideológiou nacizmu. Medzi týmito zakázanými symbolmi nie je symbol čierneho slnka.“ Z vyššie uvedených dôvodov obžalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm.
1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovaného H. H. je čiastočne dôvodné a odvolanie prokurátora dôvodné nie je. K výroku o vine v bode I.: Úvodom je potrebné uviesť, že najvyšší súd sa už uvedenou trestnou vecou zaoberal, keď uznesením z 30. apríla 2024 zrušil v poradí prvý vo veci vyhlásený rozsudok a Špecializovanému trestnému súdu uložil povinnosť vecou sa opätovne zaoberať a rozhodnúť. Po preskúmaní spisového materiálu najvyšší súd zistil, že prvostupňový súd vyžiadal od znalcov Mgr. H. H. a doc. JUDr. PhDr. A. R. vyjadrenia, z ktorých vyplynulo, že znalci v rozhodnom čase potreby vypracovania znaleckých posudkov v trestnej veci obvineného H. H. tieto vypracovať pre pracovnú vyťaženosť a zaneprázdnenosť nemohli. Preto pribratie znalcov ad hoc bolo opodstatnené a v súlade s potrebou rýchlosti konania vo väzobnej trestnej veci. Zároveň prvostupňový súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným H. H. a dopočul aj znalca Ing. E. J., PhD. k prístupom iných osôb na profil obvineného na sociálnej sieti, rovnako aj ostatných vo veci pribratých znalcov bez prítomnosti Mgr. H. H.. Možno teda skonštatovať rešpektovanie názoru odvolacieho súdu v súvislosti s potrebou doplnenia dokazovania, ktoré Špecializovaný trestný súd vykonal v zmysle nariadeného. Nemožno však konštatovať premietnutie tohto doplneného dokazovania, najmä jeho výsledkov, do vyhláseného rozhodnutia v časti výroku o treste, ako bude uvedené nižšie. Špecializovaný trestný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ako aj zásady rovnosti strán (kontradiktórnosti) tak, ako je táto obsiahnutá v § 2 ods. 14 Trestného poriadku. Po doplnení dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom dospel prvostupňový súd k vyhlásenému rozsudku po procesnom postupe v súlade s procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Pokiaľ ide o skutkové zistenia Špecializovaného trestného súdu, najvyšší súd nemá po preskúmaní predloženého spisu v spojení s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu žiadne pochybnosti o tom, že skutky uvedené v rozsudku v časti I. sa stali a že ich spáchal obžalovaný. Špecializovaný trestný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadom týchto skutkov vysvetlil, na základe akých dôkazov dospel k záveru o vine obžalovaného a vyvodil z dôkazov zistenia, ktoré sú správne a vecne zodpovedajúce obsahu predloženého spisu. Možno stručne zovšeobecniť, že podstatou odvolacej argumentácie obžalovaného je nesúhlas so skutkovými a právnymi závermi Špecializovaného trestného súdu. Obžalovaný tento nesúhlas vyjadruje tým, že v prípade zaistených vecí išlo výlučne o zberateľské kúsky, historické dokumenty, pričom v prípade prejavov apeluje na svoje právo na slobodu slova. Znalecké posudky znalcov obžalovaný v určitých ich častiach považuje za nevierohodné, rozporné, a preto ho na základe takto vykonaného dokazovania nebolo možné odsúdiť. Najvyšší súd v prvom rade poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces v sebe neponíma ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne právo strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (III. ÚS 339/2008, II. ÚS 197/2007, II. ÚS 78/2005, V. ÚS 252/2004). K odvolacím námietkam obžalovaného najvyšší súd uvádza, že rozsudok Špecializovaného trestného súdu netrpí nelogickými alebo inak vecne nesprávnymi závermi. Treba zdôrazniť, že v prípade, ak prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne
12 Trestného poriadku, tzn. že ich hodnotil
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd bez ďalšieho
1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie otázky, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, ktoré ostali sporné, alebo ktoré sú nevyhnuté na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia preskúmavaného v odvolacom konaní. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery prvostupňového súdu. Význam odôvodnenia rozsudku pre jednotlivé subjekty trestného konania možno zjednodušene zhrnúť tak, že toto garantuje právo tak obžalovaného, ako aj poškodeného (resp. iných subjektov trestného konania v závislosti od konkrétnej procesnej situácie) dozvedieť sa nielen to, ako súd rozhodol na podklade podanej obžaloby, ale aj prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Náležité odôvodnenie rozsudku má preto význam nielen z hľadiska jeho zákonnosti. Z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, ako sa konajúci súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Stanovisko k obhajobe obžalovaného konajúci súd vyjadruje poukazom na skutkové zistenia súdu, na základe vykonaného dokazovania, ktoré buď potvrdzujú obhajobné prednesy obžalovaného alebo ich vyvracajú. Špecializovaný trestný súd síce stručne, ale v postačujúcej miere pristúpil k vysporiadaniu sa s námietkami obžalovaného. Z odôvodnenia jeho rozsudku je zrejmé, na podklade ktorých skutočností rozhodol o vine obžalovaného zo spáchania skutkov uvedených v rozsudku, ktoré dôkazy ho k tomu viedli a ako sa vysporiadal s argumentáciou obžalovaného. K výpovedi jednotlivých v konaní pred súdom vypočutých svedkov odvolací súd zdôrazňuje, že čo sa týka správnej techniky vykonávania dôkazu a prístupu k takémuto vykonávaniu je práve dôkaz získaný výsluchom svedka spravidla nielen najnáročnejším (v porovnaní s listinným dôkazom), ale takisto aj najviac autentickým dôkazným prostriedkom. Je tomu tak z dôvodov, že pri ňom hrá značnú rolu ,,ľudský faktor,“ ktorý je vo vzťahu k zásade voľného hodnotenia dôkazov
12 Trestného poriadku mimoriadne podstatného významu - výlučne sudca ako osoba disponujúca mocou rozhodovať o vine a nevine obžalovaného má plnohodnotnú možnosť zmyslami vnímať a pozorovať, ako sa svedok pri výpovedi správa. Ohľadom znalcov je potrebné uviesť, že z ich výsluchov na hlavnom pojednávaní (realizovaných v súlade s Trestným poriadkom) vyplynulo, ktoré materiály sú extrémistické či používané neonacistickou scénou. Vyhodnotiac ich znalecké posudky komplexne v súvislosti so svedeckými výpoveďami svedkov, ako aj spolu s listinnými dôkazmi bol preukázaný skutkový stav uvedený v rozsudku prvostupňového súdu. Nakoniec i sám obžalovaný pri mnohých skutkoch aj vlastníctvo materiálov či ich autenticitu priznal a uviedol aj to, že tieto nepoužíval výlučne na zberateľské účely. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že obžalovaný vyznával ideológiu neonacizmu a túto ideológiu sprostredkovával aj sledovateľom na svojom účte na sociálnej sieti a otvorene sa k tejto ideológii hlásil verejným prezentovaním jej myšlienok. Uvedené bolo verifikované nielen zaistenými vecami patriacimi obžalovanému, ale aj závermi znaleckých posudkov znalcov, listinnými dôkazmi, či nahrávkami jeho príspevkov. K jednotlivým (najpodstatnejším) námietkam v odvolaní obžalovaného je potrebné uviesť, že nie je pravdou, že prvostupňový súd nevypočul Mgr. H. L. za Múzeum židovskej kultúry. Tento bol vypočutý na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch
ustanovenia § 146 Trestného zákona „ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.“ Znalecký posudok je ako každý iný dôkaz, ktorý orgán činný v trestnom konaní alebo súd hodnotí v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Chyby môžu spočívať v tom, že znalec neprihliadne na všetky skutočnosti, ktoré sú dôležité pre podanie posudku, spôsob podmienky skúmania nezodpovedajú vedeckých požiadavkám, posudok nie je dostatočne odôvodnený, prípadne znalec nemá dostačujúce odborné spôsobilosti na jeho vypracovanie. Uvedené skutočnosti posudzuje orgán činný v trestnom konaní alebo súd. O nejasný posudok môže ísť vtedy, ak jeho záver alebo odôvodnenie sú neurčité, čiže nie je možné zaujať stanovisko k položeným otázkam, resp. na tieto znalec jasne neodpovedá. O neúplný posudok môže ísť, ak znalec nezodpovedal všetky položené otázky. Zákon teda stanovuje primárny postup, aby sa znalec k tomu vyjadril, prípadne aby svoj posudok doplnil. Vysvetlenie môže znalec podať písomne alebo ústne do zápisnice. Ak by následne nepostačovalo na vyriešenie otázok vo vzťahu k pochybnosti alebo nejasnosti či úplnosti znaleckého posudku, je potrebné do konania pribrať iného znalca. Takáto situácia v konaní vedenom proti obžalovanému však nenastala. Znalci pri svojich posudkoch prihliadli na všetky skutočnosti dôležité pre podanie posudkov, svoje posudky dostatočne odôvodnili, preukázali, že majú potrebné vzdelanie na podanie posudkov, nejasnosti namietané odvolacím súdom vysvetlili a zodpovedali všetky im položené otázky. Ich rozsiahle historické úvahy či polemiky s rôznymi pojmami nemali žiaden vplyv na vyvodenie právnych záverov z ich posudkov, ktoré navyše v zmysle zákona prináleží výlučne súdu. Zavinenie predstavuje obligatórny znak subjektívnej stránky trestného činu, z čoho vyplýva, že naplnenie akejkoľvek skutkovej podstaty trestného činu predpokladá existenciu zavinenia vo forme požadovanej v Trestnom zákone. Zavinenie možno definovať ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chránenému Trestným zákonom, vyvolanému spôsobom uvedeným v Trestnom zákone. Ide o vnútorný psychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom páchaného trestného činu. Názvom zavinenie sú označené § 15 a § 16 Trestného zákona, ktoré definujú jednotlivé formy zavinenia a upravujú princíp zodpovednosti za zavinenie. Trestný zákon definuje úmyselné zavinenie, ktoré môže mať podobu priameho, resp. nepriameho úmyslu § 15 Trestného zákona, a zavinenie z nedbanlivosti, ktoré sa môže vyskytovať vo forme vedomej, resp. nevedomej nedbanlivosti (§ 16 Trestného zákona). Zavinenie pozostáva z vedomostnej a vôľovej zložky. Existenciu vedomostnej (rozumovej, intelektuálnej) zložky zavinenia ovplyvňuje vnímanie, poznanie a predstava o predmetoch, javoch, dejoch, iných skutkových okolnostiach a v niektorých prípadoch aj právnych normách podstatných pre naplnenie konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Vedomostná zložka zavinenia je prítomná v tom prípade, ak si páchateľ uvedomuje, že konaním predpokladaným skutkovou podstatou trestného činu môže ohroziť alebo porušiť záujem chránený totožnou skutkovou podstatou trestného činu. Prítomnosť vedomostnej zložky zavinenia závisí od vedomosti potenciálneho páchateľa o skutkových okolnostiach a prípadne tiež právnych normách. Pri niektorých právnych normách (napr. ustanoveniach Trestného zákona) sa uplatňuje prezumpcia ich vedomosti. Vôľovú zložku zavinenia možno definovať ako vnútorný postoj potenciálneho páchateľa k ohrozeniu alebo porušeniu zákonom chráneného záujmu v dôsledku svojho konania. Vôľová zložka môže mať podobu chcenia alebo uzrozumenia. Od prítomnosti vedomostnej zložky, prítomnosti a obsahu vôľovej zložky je závislá existencia konkrétnej formy zavinenia. Vôľovú zložku zavinenia je potrebné odlišovať od vôľovej zložky konania, ktorá predstavuje znak objektívnej stránky trestného činu. Zavinenie musí zahŕňať príčinný vzťah aspoň v podstatných črtách medzi konaním páchateľa a následkom alebo účinkom (k tomu porovnaj R 17/2003). Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa skutkov dopustil v priamom úmysle, jednak už za obdobnú trestnú činnosť bol súdne trestaný, teda následky jeho konania mu boli dostatočne zrejmé, ale jeho vedomostná zložka vyplýva z jeho postojov, verbálnych vyjadrení aj písomných prejavov. K odvolacím námietkam obžalovaného, že mu súd neumožnil klásť otázky znalcom je potrebné uviesť, že zo zápisníc z hlavných pojednávaní, na ktorých došlo k výsluchom znalcov vyplynulo, že mnohým znalcom obžalovaný otázky kládol, a tieto boli aj znalcami zodpovedané. Z hlavného pojednávania konaného 11. júla 2024 napríklad vyplynulo, že samosudca nepripustil otázky obžalovanému, rovnako ako aj prokurátorovi. Zo zápisníc z hlavných pojednávaní konaných v dňoch 16. augusta 2024, 13. septembra 2024 a 8. októbra 2024 nevyplynuli skutočnosti tvrdené obžalovaným, nakoľko obhajca ani obžalovaný nemali žiadne otázky na znalca. Zároveň je dôležité k uvedeným námietkam doplniť, že
1 Trestného poriadku „hlavné pojednávanie vedie a všetky opatrenia smerujúce na zabezpečenie jeho riadneho priebehu nariaďuje predseda senátu“ a v rámci neho dbá v zásade na jeho dôstojný a nerušený priebeh a udržiavanie poriadku v pojednávacej miestnosti. Pri vedení hlavného pojednávania využíva oprávnenia, ktoré sú dané prioritne v § 253 a § 254 Trestného poriadku, ale aj v ďalších ustanoveniach ohľadom vykonávania dokazovania (napr. § 258 ods. 2 , § 259 Trestného poriadku a iné). Pri výbere druhu prostriedkov, ktorými zabezpečuje dôstojný a nerušený priebeh hlavného pojednávania, predseda senátu vychádza zo spôsobu a formy rušenia priebehu hlavného pojednávania, a to od miernejších, ktorými sú upozornenie, či napomenutie a výstraha vykázaním z pojednávacej miestnosti, až po závažné, za ktoré treba považovať vykázanie z pojednávacej miestnosti a poriadkovú pokutu. Pri vedení hlavného pojednávania má predseda senátu prihliadať na oprávnené záujmy strán, t. j. ide predovšetkým o také záujmy strán, ktoré vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku, napríklad prerušenie výsluchu obžalovaného alebo svedka, ktorý nie je vedený v súlade so zákonom alebo je vedený iným nevhodným spôsobom, resp. nepripustenie sugestívnej (ovplyvňujúcej) či kapcióznej (klamlivej, predstierajúcej, navádzajúcej) otázky, vykonanie výsluchu svedka mladšieho ako 15 rokov predsedom senátu. Sudca teda postupoval
ustanovení Trestného poriadku, nakoľko vedenie hlavného pojednávania je v zmysle zákona zverené práve jemu. Sudca má zabezpečiť plynulý a dôstojný priebeh pojednávania, pričom „je povinný dbať na to, aby hlavné pojednávanie nebolo zdržiavané výkladmi a prejavmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci a aby bolo zamerané čo najúčinnejšie na objasnenie veci v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie.“ (§ 253 ods. 3 Trestného poriadku). K námietke obžalovaného voči osobe znalca Mgr. H. H. je potrebné skonštatovať, že tento bol vo veci pribratý v rámci prípravného konania viacerými uzneseniami doručenými obžalovanému, voči ktorým podal obžalovaný sťažnosť, o ktorej prokurátor uznesením zo dňa 28. februára 2022 rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 31 ods. 4 Trestného poriadku,
ktorého „námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.
6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
4 alebo ak je dôvodom námietky len riadny procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch
H. H. k jednotlivým obžalovaným namietaným predmetom na hlavnom pojednávaní uviedol, že veci zaistené u obžalovaného konkrétne: kniha Mor v Rusku, čierne tričko s nápisom, peňaženka, CD Drahovce, jednoznačne reflektujú alebo súvisia s myšlienkami neonacizmu, resp. obsahujú jeho symboly, rovnako ako v prípade CD nahrávok ide o hudbu neonacistických skupín. Zásadný nesúhlas obžalovaného so závermi znalca však nepostačuje na vyslovenie zaujatosti znalca, najmä ak takáto námietka zaujatosti nebola vznesená bezodkladne. Ako už bolo vyššie uvedené, súd dôkazy hodnotí jednotlivo, i v ich vzájomných súvislostiach, pričom znalecký posudok je len jedným dôkazom a podlieha hodnoteniu súdu rovnako ako všetky ostatné dôkazy za dodržania zásady voľného hodnotenia dôkazov. Znalkyňa Mgr. H. Z. bola prvostupňovým súdom vypočutá
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.