Obsah (8)

§ 8§ 7§ 420§ 419§ 166§ 432§ 421§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/11/2023 Identifikačné číslo spisu: 4118206542 Dátum vydania rozhodnutia: 28.01.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

dovolateľky príklepom bolo nadobudnuté vlastnícke právo k bytu, ktorý právne ani fakticky neexistuje, pretože

popisu bytu v Notárskej zápisnici N 576/2016, Nz 44787/2016, NCRis 45826/2016 z

1. novembra 2016 (ďalej len „notárska zápisnica“) takýto byt sa v čase dražby ani v čase spísania dovolania v bytovom dome nenachádzal. V súvislosti s dražbou dovolateľka namietala, že sa na dražbe nezúčastnil notár. Notárska zápisnica spísaná v priebehu dražby bola výsledkom opakovanej dobrovoľnej dražby a mala byť spísaná v deň jej konania s dátumom
2. novembra 2016 v L., nie P.. Žalobkyňa je presvedčená, že dražba bola jej účastníkmi zmanipulovaná s vopred dohodnutým vydražiteľom.
3. Dovolateľka ďalej poukázala na svojvoľnosť a nespravodlivosť rozhodovania a postupu okresného súdu v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Právny zástupca vydražiteľa, ktorý bol

názoru žalobkyne vedľajším účastníkom, vystupoval zároveň aj ako právny zástupca žalovaných

1. a 2., ktorí žiadne dôkazy preukazujúce zákonnosť postupu nepredložili, iba trvali na svojich nepodložených vyjadreniach. Prvostupňový a odvolací súd vo veci nekonali spravodlivo a nevyhodnocovali dôkazy voči žalobkyni. Už počas vedenia pojednávania vo veci neplatnosti bolo zrejmé, aké bude rozhodnutie. Odvolacím súdom vydané rozhodnutie je v príkrom rozpore so spravodlivým konaním.
2. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný v konaní nie je zastúpený Službyt Nitra, s.r.o. ako sa uvádza v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu. Žalobkyňa uzatvorila Zmluvu o budúcej zmluve na prevod vlastníctva k bytu z roku 1999 s vlastníkom bytu, nie so správcom bytov. Poukázala tiež na nesprávne konanie v mene vlastníka bytov - mesta Nitra, keď na Zmluve č. 1/11/2016 o prevode vlastníckeho práva a zriadení záložného práva z
3. marca 2016, ktorej predmetom predaja bol byt č. XX na X. poschodí, C. XX, L., kupujúcim I.. I. E. a predávajúcim Mesto Nitra, v mene ktorého zmluvu podpísal nie štatutár mesta - primátor, ale riaditeľ a konateľ spoločnosti Službyt Nitra, s.r.o. W., ktorý nebol a nie je štatutárom mesta Nitra. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra okresného súdu k právnym úkonom prevodu vlastníctva k bytom nie je správca oprávnený konať.
4. Dovolateľka v dovolaní namietala svojvoľné prečíslovanie bytov zo strany správcu bytov, ktorý tak konal bez písomnej zmeny uzatvorených dodatkov k zmluvám, teda neplatne a zmätočne. O zmene číslovania informoval budúcich vlastníkov iba ústne pred podpisom zmlúv. Písomné dôkazy predložené v súdnom konaní preukazujú, že žalobkyňa užívala byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, C. XX, L., ktorý nebol predmetom dražby.
5. Žalobkyňa poukázala na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý mal spojiť konanie o plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve a určenie vlastníctva k bytom tak, ako to upravuje platný Civilný sporový poriadok. 20.

žalobkyne súdy oboch inštancii boli v konaní povinné skúmať platnosť a zákonnosť postupu dobrovoľnej dražby až po spísanie notárskej zápisnice a tiež predmet zápisu vlastníctva k nehnuteľnosti v prospech vydražiteľa. Prvostupňový a odvolací súd pri rozhodovaní nevyhodnocovali dôkazy, či boli dané zákonné podmienky na dražbu, či bola žalobkyňa dlžníkom žalovaného 1 (pravdepodobne malo byť uvedeného len žalovaného - poznámka NS SR), či uzatvoril navrhovateľ dražby a dražobník Zmluvu o výkone dražby. 21. Žalobkyňa je toho názoru, že pasívne vecne legitimovaný nemohli byť všetci vlastníci bytov, ako tvrdil právny zástupca vydražiteľa, keďže vlastníci bytov na C. XX, XX a XX uzatvorili so správcom Zmluvu o výkone správy

§ 8a nasl.

zákona č. 182/1993 Z. z. a nie Zmluvu o spoločenstve

§ 7a nasl.

zákona č. 182/1993 Z. z. 22. K dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie a odvolací súd dospeli k jednoznačnému záveru o nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Dovolanie

žalovaného nie je prípustné, keďže nie je naplnená podmienka

§ 420písm.

f) CSP, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva.

žalovaného si žalobkyňa doposiaľ nepriznala chybu, a to, že riadne a včas neplatila nájomné a úhrady za plnenie poskytované s užívaním nájomného bytu, pričom celkový konečný nedoplatok presiahol 10.000 eur, a z toho dôvodu bola v roku 2009 vypovedaná zmluva o nájme. Posúdenie veci dovolacím súdom

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom [§ 429 ods. 2 písm. a) CSP], bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne odmietne.
2. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.
3. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. 26.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 27. V danom prípade z dovolania žalobkyne vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu na základe § 420 písm. f) CSP. Dovolanie

§ 420písm.

1. f)CSP 28. V zmysle § 420 písm.
2. f)CSP je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 29. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
3. f)CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto skúmal, či v konaní došlo k dovolateľkou namietanej vade zmätočnosti. 30. Ustanovenie § 420 písm.
4. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 31. Dovolateľka v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm.
5. f)CSP odvolaciemu súdu vytýkala nedostatky spočívajúce v neplatnosti výpovede z nájmu, neplatnosti dražby, svojvoľnosti rozhodovania okresného súdu v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby a svojvoľnosti prečíslovania bytov zo strany správcu. Dovolateľka namietala, že žalovaný v konaní nie je zastúpený spoločnosťou Službyt Nitra, s.r.o. a poukázala na nesprávny postup súdu, ktorý nespojil veci spolu súvisiace.

dovolateľky súdy oboch inštancii opomenuli v konaní skúmať zákonnosť postupu dobrovoľnej dražby a zápis vlastníctva k vydraženej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. Dovolateľka nesúhlasila s právnym názorom, že pasívne vecne legitimovaný mali byť všetci vlastníci bytov. 32. Dovolací súd sa zaoberal námietkou dovolateľky vo vzťahu k zástupcovi žalovaného spoločnosti Službyt Nitra, s.r.o., a to z namietaného hľadiska, či v mene žalovaného konal oprávnený subjekt. Dovolací súd poukazuje na l. č. 168 súdneho spisu, v ktorom je založené splnomocnenie, ktorým primátor mesta Nitry splnomocnil Službyt Nitra, s.r.o. na konanie v súdnom spore s uvedením účastníkov tohto sporu, o plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve (petit uvedený v žalobe) vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 16C/18/2017 (správne mala byť uvedená sp. značka 15C/66/2018, poznámka dovolacieho súdu) ako aj na podanie opravných prostriedkov a dovolania. Dovolací súd vyhodnotil takéto zastúpenie ako súladné s § 89 ods. 1 a nasl. CSP,

ktorého sa strana môže dať v konaní zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. Preto túto námietku dovolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Nesúvisiace s daným sporom je tvrdenie žalobkyne, že Zmluvu č. 1/11/2016 o prevode vlastníctva a zriadení záložného práva z

1. marca 2016, v ktorej ako kupujúci vystupuje I.. I. E., v mene Mesta Nitra ako predávajúceho podpísal riaditeľ a konateľ spoločnosti Službyt Nitra, s.r.o., ktorý na to nebol oprávnený, keďže predmetom tohto sporu nebolo posúdenie Zmluvy č. 1/11/2016 z
2. marca
4. Dovolací súd tiež zmieňuje, že z LV č. XXXX (l. č. 43 - 56 súdneho spisu) vyplýva, že byt č. XX má veľkosť 82,21 m2 a byt č. XX má výmeru 64,92 m
5. Znamená to, že je preukázané, že muselo dôjsť k administratívnemu prečíslovaniu predmetných bytov v období rokov 1999 - 2016 ako to tvrdil žalovaný, pretože predmetom Zmluvy o prevode vlastníctva (návrh) založenej za žalobou na l. č. 4 - 8 súdneho spisu, z článku III. vyplýva celková podlahová plocha bytu č. XX s pivnicou 64,92 m2 (t. j. totožná výmera bytu č. XX z LV č. XXXX) . 34.

§ 166ods.

1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. 35. Dovolateľka v konaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie nespojil do jedného konania konanie o plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve a určenie vlastníctva k bytom. Žalobkyňa v dovolaní neuviedla konkretizáciu konania o určenie vlastníctva k bytom (strany konania, spisová značka, súd, na ktorom sa konanie vedie), preto nebolo možné zo strany dovolacieho súdu vyhodnotiť správnosť postupu okresného súdu. Ak by však aj teoreticky išlo o konania vhodné na spojenie, ktoré okresný súd nespojil do jedného konania, zo strany okresného súdu nejde o pochybenie takej intenzity, ktoré by porušovalo právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces a zakladalo by dôvodnosť dovolania v zmysle § 420 písm.

1. f)CSP. 36. Námietku dovolateľky, že súdy oboch inštancii neskúmali zákonnosť postupu dobrovoľnej dražby a zápis vlastníctva k vydraženej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti, dovolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je preukázanie subjektívneho práva na strane žalobcu, ktorý žaluje stranu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, teda má pasívnu vecnú legitimáciu. Ak súdy oboch inštancii dospeli k záveru, že žalobkyni nesvedčí subjektívne právo, samotná táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby, a preto súdy neboli povinné skúmať zákonnosť postupu dobrovoľnej dražby a zápis vlastníctva k vydraženej nehnuteľnosti. Zároveň v danej súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že dobrovoľná dražba, na ktorú poukazuje žalobkyňa bola predmetom skúmania v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 16C/18/2017. 37. Námietku žalobkyne o nesúhlase s právnym názorom súdov v otázke pasívnej vecnej legitimácie, dovolací súd vyhodnotil ako neprípustnú, keďže nesprávne právne posúdenie veci (ani keby k nemu naozaj došlo) nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
2. f)CSP (R 54/2012 a R 24/2017).

§ 432ods.

1 CSP nesprávnym právnym posúdením možno argumentovať, ak dovolateľ napáda rozhodnutie odvolacieho súdu

§ 421CSP.

V takom prípade je ale potrebné uviesť právne posúdenie veci, ktoré dovolateľ pokladá za nesprávne a uviesť v čom spočíva nesprávnosť. Takéto atribúty ale dovolanie žalobkyne neobsahuje. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Na okraj dovolací súd poznamenáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s posúdením vecnej legitimácie okresným ako aj krajským súdom, keďže obsah spisu nedáva podklad pre iný záver ako ten, že žalobkyni nesvedčí tvrdené subjektívne právo (nie je vlastníčkou predmetného bytu) a žalovaný nie je nositeľom subjektívnej povinnosti (nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti). 38. Námietky dovolateľky spočívajúce v neplatnosti výpovede z nájmu, neplatnosti dražby, svojvoľnosti rozhodovania okresného súdu v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, dovolací súd vyhodnotil ako neprípustné, keďže ide o námietky jednak skutkovej povahy, ktorými sa tak okresný súd ako aj krajský súd vo svojich rozhodnutiach nezaoberali, keďže sú aj predmetom iných súdnych sporov a najmä, ktoré nespadajú do dovolacieho dôvodu

§ 420písm.

f) CSP a nezakladajú vadu zmätočnosti. 39. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalobkyne odmietol

§ 447písm.

f) CSP.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.