KR“) nie je vylúčenie súpisu (alebo oznámenia o doplnení súpisu) zverejneného správcom v Obchodnom vestníku, ale vylúčenie konkrétneho majetku, resp. konkrétnej majetkovej hodnoty. V obidvoch konaniach je majetok (resp. majetková hodnota), ktorý žiada žalobca vylúčiť zo súpisu majetku, špecifikovaný ako vyrovnací podiel úpadcu v spoločnosti SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. v súpisovej hodnote 3.082.669,-- eur, pričom v obidvoch prípadoch sa jedná o totožný vyrovnací podiel úpadcu, ktorý má svoj základ v jednom obchodnom podiele v spoločnosti žalobcu pôvodne patriacom úpadcovi ako bývalému spoločníkovi žalobcu (§ 114 ods. 2 Obchodného zákonníka; ďalej len „ObchZ“). V obidvoch konaniach sa žalobca domáha vylúčenia tej istej majetkovej hodnoty zo súpisu majetku, pričom predmetom rozhodovania súdu môže byť vylúčenie vyrovnacieho podielu úpadcu v spoločnosti SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. v súpisovej hodnote 3.082.669,-- eur zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu len v jednom súdnom konaní. Na predmetnom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný správca zverejnil v Obchodnom vestníku opakované oznámenie o zapísaní predmetnej majetkovej hodnoty do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Opakované zverejnenie oznámenia o zapísaní určitej majetkovej hodnoty do súpisu správcom nevytvára viacnásobné vytvorenie tejto majetkovej hodnoty, o vylúčení ktorej z konkurznej podstaty by sa mohlo rozhodovať vo viacerých súdnych konaniach. 4. Dôvodiac vyššie uvedeným mal súd prvej inštancie za to, že v predmetnom spore existuje prekážka už skôr začatého konania (litispendencia), ktorá predstavuje neodstrániteľnú vadu konania a ktorej existenciu je súd povinný skúmať ako jednu z procesných podmienok v ktoromkoľvek štádiu konania. Vzhľadom na uvedené súd konanie
2 CSP v spojení s § 159 CSP zastavil. Zastavenie konania voči žalovanému spôsobil žalobca, ktorý si svoj nárok uplatnil voči žalovanému v sporovom konaní na súde pod sp. zn. 4Cbi/8/2012 napriek už skôr podanej žalobe voči žalovanému pod sp. zn. 2Cbi/8/
Intervenient vystupoval na strane žalobcu, voči ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému, avšak súd v súlade so zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie konania dospel k záveru, že žalovanému voči intervenientovi na strane žalobcu žiadne trovy konania nevznikli. Po oznámení o vstupe do konania intervenienta na strane žalobcu sa žalovaný k samotnému oznámeniu o vstupe intervenienta nevyjadril a v tomto smere ani žiadnym spôsobom na vyjadrenie nereagoval (žiadne zo strany žalovaného voči intervenientovi na strane žalobcu podané nebolo). Vo vzťahu k tej okolnosti, že žalovaný sa síce po oznámení o vstupe intervenienta do konania vyjadril v podnete na zastavenie konania z dôvodu litispendencie, súd uviedol, že prekážku začatej veci súd skúma ex offo, bez vyjadrenia strán konania. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovanému voči intervenientovi na strane žalobcu žiadne reálne trovy konania nevznikli, preto rozhodol o nepriznaní nároku žalovaného na náhradu trov konania voči intervenientovi na strane žalobcu. 6. Na odvolanie žalobcu proti zastavujúcemu výroku I. a výroku II. o priznaní nároku žalovaného na náhradu trov konania 100 % voči žalobcovi, z odvolacích dôvodov
KR/6/2023-383 z 12. októbra 2023, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
1 CSP ako vecne správne potvrdil. 7. Stotožniac sa v celom rozsahu so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazom na § 161 ods. 1, 2, 3, § 159, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257 CSP konštatoval nedôvodnosť odvolacích dôvodov žalobcu
1 písm. a), b), d) CSP, majúc za to, že v posudzovanej veci o nedostatok príslušnosti súdu nejde, rovnako nebolo zistené porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, ako aj riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré vzhľadom na špecifický charakter konania - vylúčenie vyrovnacieho podielu úpadcu, obsahuje jasné, presvedčivé a výstižné posúdenie prekážky litispendencie. S odvolacím dôvodom podaným
1 písm. c) CSP sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko ho žalobca bližšie nešpecifikoval. Za nepreukázaný odvolací súd vyhodnotil aj odvolací dôvod
1 písm. e) CSP konštatujúc, že predmetom posúdenia je prekážka litispendencie, nie samotný obsah žalobného návrhu/konania strán, ktoré mu predchádzalo. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu
1 písm. f) CSP a tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie na základe vlastného zistenia, napriek tomu ustálil existenciu neodstrániteľnej podmienky - litispendencie, odvolací súd poukazom na bod 9. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia konštatoval, že prvoinštančný súd vykonal vlastné dokazovanie, na základe ktorého ustálil neodstrániteľnú prekážku litispendencie, pričom žalobca tieto úvahy žiadnym spôsobom nespochybnil, resp. neuviedol, v čom ich súd posúdil nesprávne. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu
1 písm. g) CSP odvolací súd uviedol, že strany boli dostatočne počas celého konania poučené o svojich procesných právach a povinnostiach, vrátane uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, preto ani tento dôvod uplatnený žalobcom za dôvodný nevzhliadol. Napokon vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu
1 písm. h) CSP mal odvolací súd z napadnutého uznesenia za zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval v konaní
procesného kódexu a prihliadol aj na špecifiká plynúce z konkurzného predpisu, ktorý však prekážku litispendencie neupravuje, preto postup
CSP pri zastavení konania bol správny. 8. Žalobca v odvolaní žiadal aj postup
CSP, teda nepriznanie trov žiadnej zo strán sporu z dôvodu skutočností hodných osobitého zreteľa. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému zastal právny názor, že v posudzovanom prípade dôvod na postup
označeného ustanovenia CSP, teda nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán, nie je. Poukázal na výnimočnosť aplikácie § 257 CSP, podmienenú existenciou skutočnosti osobitých okolností zakladajúcich udržateľnosť a dôvodnosť takéhoto postupu, ktorý ale v danom prípade nebol zistený. Prekážka litispendencie
názoru odvolacieho súdu nepredstavuje okolnosť osobitej situácie tak, ako to predpokladá zákonodarca v ust. § 257 CSP. Zastavenie konania v tomto prípade zavinil žalobca podaním viacerých totožných žalôb voči žalovanému, preto súd postupoval správne, keď aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP a priznal procesný nárok na náhradu trov konania žalovanému. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS78/05 a sp. zn. II. ÚS 76/07 a uviedol, že v odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 9. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. 10. Proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (č. l. 391 - 395 spisu), vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovení § 420 písm.
žalobcu vyplýva, že žalovaný spísal majetok inej osoby ako úpadcu, pričom ale nedal odpoveď na to, koho majetok spísal. Uviedol ďalej, že obchodný podiel úpadcu v spoločnosti žalobcu predstavoval 0,32 % základného imania žalobcu a
odborného vyjadrenia Ing. K. T. z 3. novembra 2016 vyrovnací podiel úpadcu činí 9.694,-- eur. Žalovaný teda evidentne nespísal vyrovnávací podiel úpadcu, čo vyplýva z označenia „Majetok inej osoby ako úpadcu” ako aj z výšky majetkovej hodnoty 3.082.669,-- eur, ktorá je iná ako vyrovnací podiel stanovený znaleckým posudkom. Hodnota 3.082.669,-- eur predstavovala sumu čistého obchodného imania žalobcu. Označenú sumu žalovaný správca spísal 3x nezrozumiteľným spôsobom, čo môže u obchodných partnerov žalobcu vyvolať nepravdivý dojem jeho zadlženia.
žalobcu sa jedná o šikanózne zneužitie postavenia správcom, ktoré nemôže mať oporu v zákone. Kladúc si otázku „Komu patrí čisté obchodné imanie žalobcu?“, žalobca vyslovil názor, že čisté obchodné imanie patrí spoločnosti žalobcu a suma presahujúca 9.694,-- eur evidentne nie je majetkom úpadcu. Tvrdí, že žalovaný a aj súd prvej inštancie sa mali vysporiadať s otázkou, koho právom/majetkom je suma 3.082.669,-- eur mínus 9.694,-- eur = 3.072.975,-- eur.
žalobcu sa jedná o čisté obchodné imanie žalobcu, ktoré mu patrí, a teda spísaný bol v prevažnej miere majetok/právo žalobcu. Tvrdí ďalej, že žalovaný sa neriadil účtovníctvom, ani odborným posudkom a ani nepostupoval s odbornou starostlivosťou a sumy vyprodukoval akousi vlastnou úvahou. Zápis považuje žalobca za neplatný právny úkon pre rozpor s § 35, § 37 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), s ktorou okolnosťou sa súd prvej inštancie, ani odvolací súd, nevysporiadali, čím odňali právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Tvrdí tiež, že žalovaný sa pri zápise neriadil ustanovením § 78 ZoKR, jeho postup je nezákonný a zakladá nárok na náhradu škody žalobcu, ktorá okolnosť je natoľko výnimočná, že zakladá dôvod nepriznania nároku na náhradu trov konania.
jeho názoru vo vadných zápisoch nedôvodných/fiktívnych pohľadávok a ktorý postup predstavuje
žalobcu dôvod hodný osobitného zreteľa. Tvrdiac, že ide o otázku, ktorá nebola dovolacím súdom riešená, je potrebné z dôvodu právnej istoty zodpovedať otázku „Odôvodňuje nezákonný postup správcu konkurznej podstaty pred začatím konania ako dôvod hodný osobného (zrejme mal na mysli „osobitného“ - pozn. dovolacieho súdu) zreteľa nepriznanie mu nároku na náhradu trov konania aj v prípade jeho úspechu?”
4 CSP žalobcovi, ktorého ďalšie vyjadrenia v spore nenasledovali.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 18. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Zo zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. 19.
CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm. a) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). 20. Naproti tomu dovolanie
1 CSP je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). 21. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm.
c), resp. písm.
f) CSP, možno zas rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021). 25. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania
f) CSP žalobca dôvodí nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu tvrdiac, že sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s otázkou, či chybné a zmätočné zápisy v obchodnom vestníku vykonané správcom odôvodňujú alebo neodôvodňujú nepriznanie trov konania a prečo. Namietol, že nakoľko sa vyskytla výnimočná situácia a dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v nezákonnom postupe správcu konkurznej podstaty pred podaním žaloby, uvedené odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania. 26. Dovolací súd vo vzťahu k uvedenej námietke žalobcu, spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia, primárne konštatuje, že súčasťou práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 ústavy, je nesporne právo účastníka (sporovej strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to také, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (viď. sp. zn. II. ÚS 383/06). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní
1 CSP.
ustanovenia § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. nie je vylúčenie súpisu (alebo oznámenia o doplnení súpisu) zverejneného správcom v Obchodnom vestníku, ale vylúčenie konkrétneho majetku, resp. konkrétnej majetkovej hodnoty, pričom z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v obidvoch sa jedná o totožný vyrovnací podiel úpadcu, ktorý má svoj základ v jednom obchodnom podiele v spoločnosti žalobcu pôvodne patriacom úpadcovi ako bývalému spoločníkovi žalobcu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zhrnul, že v oboch prípadoch sa žalobca domáha vylúčenia tej istej majetkovej hodnoty zo súpisu majetku, a teda predmetom rozhodovania súdu môže byť vylúčenie vyrovnacieho podielu úpadcu v spoločnosti SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. v súpisovej hodnote 3.082.669,-- eur zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu len v jednom súdnom konaní a na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný správca zverejnil v Obchodnom vestníku opakované oznámenie o zapísaní predmetnej majetkovej hodnoty do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Uzavrel, že opakované zverejnenie oznámenia o zapísaní určitej majetkovej hodnoty do súpisu správcom nevytvára viacnásobné vytvorenie tejto majetkovej hodnoty, o vylúčení ktorej z konkurznej podstaty by sa mohlo rozhodovať vo viacerých súdnych konaniach. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že z procesného hľadiska zastavenie konania voči žalovanému zavinil žalobca, nakoľko inicioval súdne konanie o nároku, o ktorom sa už vedie iné súdne konanie, preto nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému voči žalobcovi, a to v plnej výške. Súd prvej inštancie napokon v bodoch 16. a 17. uznesenia dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo žalobcom tvrdený nesprávny postup správcu úpadcu v zmysle § 78 ZoKR aplikáciu § 257 CSP neodôvodňuje. 28. Dovolací súd má za to, že preskúmateľným spôsobom je zdôvodnené aj dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, nakoľko dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa s uznesením súdu prvej inštancie stotožnil, zdôrazniac, že pri posúdení prekážky litispendencie vzal zreteľ na špecifický charakter konania, ktorým je vylúčenie vyrovnacieho podielu úpadcu. Hoci odvolací súd mohol uplatniť postup vyplývajúci z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP (
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody), svoje rozhodnutie, potvrdzujúce uznesenie prvoinštančného súdu, riadne zdôvodnil. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že sa odvolací súd nevysporiadal s jeho relevantnými odvolacími námietkami; tento v bodoch
CSP s odôvodnením dôvodu, pre ktorý prekážka litispendencie okolnosťou osobitej situácie predpokladanej zákonodarcom v ustanovení § 257 CSP, nie je. Pokiaľ dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu, že „...sa vôbec nevysporiadal a nedal odpoveď na otázku, či chybné a zmätočné zápisy v obchodnom vestníku vykonané správcom odôvodňujú, alebo neodôvodňujú nepriznanie trov a prečo.“, dovolací súd poukazuje na obsah odvolania žalobcu proti prvoinštančnému uzneseniu, v ktorom sa zodpovedania uvedenej otázky od odvolacieho súdu nedomáhal a túto prvýkrát sformuloval až vo svojom dovolaní. Odvolací súd, viazaný odvolacou argumentáciou žalobcu v jeho odvolaní, dostatočne zdôvodnil nenaplnenie odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, vrátane svojho právneho názoru o nemožnosti aplikácie postupu
ustanovenia § 257 CSP.
f) CSP, je nevyhnutné aj posúdenie miery, do akej došlo postupom súdu k porušeniu práva strany na spravodlivý proces. Podmienka prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená, ak právo strany na spravodlivý proces bolo porušené len v časti konania, resp. do takej miery, že strana mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním odvolania. V prejednávanom prípade žalobcovi obrana jeho práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania (ale aj prvoinštančného konania) bezpochyby umožnená bola a s jeho odvolacími námietkami sa odvolací súd riadne vysporiadal. 31. Dovolací súd napokon vo vzťahu k námietke dovolateľa spočívajúcej v tvrdení, že rozhodnutiami konajúcich súdov došlo k porušeniu čl. 2 Základných princípov CSP v dôsledku nenaplnenia princípu právnej istoty a legitímneho očakávania, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, uvádza, že opak je pravdou, nakoľko súdy v predmetnom spore postupovali v súlade s rozhodovacou praxou nielen najvyššieho súdu, ale súdov všeobecne, keď konanie pre existujúcu prekážku litispendencie zastavili (resp. konanie zastavil súd prvej inštancie, ktorého rozhodnutie ako vecne správne odvolací súd potvrdil). Uvedená zásada sa naviac aplikuje okrem konaní pred všeobecnými súdmi, aj v konaniach pred ústavným súdom, ktorý konštatoval, že Účinky začatia konania sa totiž prejavujú v oblasti procesnej, ako aj v oblasti hmotnoprávnej (vecnej). Procesnoprávnym účinkom je predovšetkým vznik procesnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom (sťažovateľom) a tým, proti komu návrh smeruje, v danom prípade najvyšším súdom (porov. § 21 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Vznik tohto procesnoprávneho vzťahu zakladá procesnú prekážku ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom) pre vznik ďalšieho vzťahu na základe totožného návrhu, teda aj prerokovaniu a rozhodnutiu tejto veci.
ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania je prekážka už začatého konania (litispendencia).“ (viď I. ÚS 320/2009). Rovnako najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/30/2022 konštatoval, že „Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 159 CSP,
ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnaké strany sporu, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, či skutkového deja. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov konania (strany sporu) a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1 písm. b) CSP, vo vzťahu ku ktorému namietol nezákonný postup správcu konkurznej podstaty (žalovaného) pred začatím konania, ktorý
jeho tvrdenia mal predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa pri použití ustanovenia § 257 CSP konajúcimi súdmi. 33. Dovolací súd v súvislosti s dovolacím dôvodom
1 CSP vo všeobecnosti (opakovane) zdôrazňuje, že úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti (viď bod
KR, aplikáciu § 257 CSP neodôvodňuje. Posúdenie konania žalovaného, ktoré malo
žalobcu spočívať v nezákonnom postupe v rozpore s dobrými mravmi, majúcim za následok absolútne neplatné úkony vykonané jeho osobou, závisí od konkrétneho skutkového stavu zisteného na základe v konaní vykonaných dôkazov vo veci samej a právneho posúdenia skutkových záverov a v závislosti od úspechu či neúspechu žalobcu voči žalovanému bude súd rozhodovať aj o trovách konania v merite veci. V tomto štádiu konania sa však súd meritom veci nezaoberal a aj prípadný nesprávny postup žalovaného vo veci samej by zmenu v dôvode zastavenia konania pre prekážku litispendencie nezakladal, nakoľko, ako je uvedené vyššie, zastavenie konania z procesného hľadiska spočíva v zavinenom procesnom správaní žalobcu, ktorý opakovane inicioval konania s rovnakými sporovými stranami a rovnakým predmetom konania, hoci si bol vedomý existencie prekážky skôr začatého konania (a teda zastavenie konania z procesného hľadiska nebolo spôsobené konaním či nekonaním žalovaného). Z uvedeného dôvodu prípustnosť dovolania
1 písm. b) CSP v predmetnom prípade daná nie je. 34. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže prípustnosť dovolania žalobcu nie je daná
ustanovenia § 420 písm. f) CSP a ani
1 písm. b) CSP, dovolací súd dovolanie žalobcu
ustanovenia § 447 písm. c) CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. 35. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne
2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že intervenient na strane žalobcu sa tohto dovolacieho konania nezúčastnil, preto dovolací súd o trovách dovolacieho konania vo vzťahu k jeho osobe nerozhodoval. 36. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.