2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) predložený Okresným súdom Trnava súdny spis na rozhodnutie o príslušnosti.
CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 5.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 6.
g) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave.
2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nezaplatenia poistného za nasledujúce obdobie. V zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil právo na poistné za dobu do zániku poistenia vo výške 367,06 eura s príslušenstvom. 8. Právny zástupca žalobcu napriek tomu, že žalovaný sa
adresy svojho sídla nachádza v obvode Okresného súdu Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave (§ 22 kauzálna príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), zaslal žalobu spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Žilina. 9. Najvyšší súd uvádza, že konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Civilný sporový poriadok upravuje a rozlišuje vecnú príslušnosť (§ 12 CSP), miestnu príslušnosť (§ 13 až § 21 CSP), funkčnú príslušnosť (§ 34 až § 35 CSP) a kauzálnu príslušnosť (§ 22 až § 33 CSP). Vecná príslušnosť určuje, ktorý súd je príslušný na konanie v prvej inštancii. V zásade platí, že na konanie v prvej inštancii sú príslušné okresné súdy. Miestna príslušnosť určuje, ktorý z vecne príslušných súdov je príslušný na rozhodnutie v konkrétnej veci, a to na základe zákonom ustanovených kritérií. Civilný sporový poriadok v rámci zákonných ustanovení upravuje všeobecnú miestnu príslušnosť a osobitnú miestnu príslušnosť, ktorá je buď daná na výber alebo výlučnú miestnu príslušnosť. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Ndob/2/2019 zo dňa 29.01.2019 uviedol, že „osobitná úprava kauzálnej príslušnosti v § 22 až 33 CSP je úprava obsahujúca kritériá určenia príslušného súdu, ktoré s ohľadom na predmet konania určujú ako jediný oprávnený vo veci konať takto vymedzený súd aj pre prípad, že by bola inak založená
všeobecných ustanovení týkajúcich sa miestnej príslušnosti príslušnosť iného prvoinštančného súdu. Má tak povahu prioritnej voči všetkým ostatným do úvahy prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti.“ Následne Najvyšší súd SR tento názor doplnil v uznesení sp. zn. 2Ndob/23/2023 zo dňa 28.09.2023 pričom uviedol, že „kauzálna príslušnosť má tak povahu prioritnej voči všetkým do úvahy prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti“. Obdobne vo veci 5Ndc/15/2021 vyslovil, že „Pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci. Keďže CSP nemá žiadne špeciálne ustanovenia,
ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v takomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení CSP upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá. .... Nakoľko
CSP súd aj bez námietky skúma kauzálnu príslušnosť počas celého konania, nie je opodstatnená argumentácia predkladajúceho súdu, že miestnu príslušnosť v spore nikto nenamietal.“ 10. Najvyšší súd uvádza, že pri aplikovaní všeobecnej miestnej príslušnosti (§ 13 CSP) bez zohľadnenia ďalších relevantných ustanovení upravujúcich príslušnosť súdu by bol na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, teda Okresný súd Trnava. V tomto prípade je však nevyhnutné prihliadať na určenú kauzálnu príslušnosť súdov a aplikovať ustanovenie § 22 písm. g) CSP, v zmysle ktorého je v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Trnave príslušný Okresný súd Trnava. Pre posúdenie kauzálne príslušného súdu v prejednávanej veci je podstatná aj miestna príslušnosť určená v čase začatia konania. Keďže žalovaný mal v čase začatia konania adresu sídla v Trnave v obvode Okresného súdu Trnava, ktorého obvod sa nachádza v obvode Krajského súdu v Trnave, potom
g) CSP kauzálne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je Okresný súd Trnava. Nakoľko Okresný súd Žilina pri skúmaní príslušnosti (miestnej, vecnej, kauzálnej a funkčnej príslušnosti) postupoval
ustanovení § 40 CSP, zistiac, že v predmetnej veci nebol kauzálne príslušným súdom na konanie a rozhodovanie v tomto spore, správne postúpil vec Okresnému súdu Trnava, ktorý je pre daný spor kauzálne príslušným súdom.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.