← Slovensko

o určenie pravosti, výšky a poradia prac. nároku

Najvyšší súd 5 Obo 47/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: RNDr. J.B., trvale bytom T.K., poštová adresa na doručovanie: R.V.Č. proti ţalovanému: JUDr. D.N., R.B., správca konkurznej podstaty úpadcu A.L., IČO: X., zast. JUDr. M.M., advokátkou so sídlom Š.B., o určenie pravosti, výšky a poradia pracovného nároku v sume 113 654,39 eur, na odvolanie ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 10. apríla 2012, č. k. 9 Cbi 22/2009-191, a to do časti výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 10. apríla 2012, č. k. 9 Cbi 22/2009-191 v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e. Ţalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. apríla 2012, č. k. 9 Cbi 22/2009-191 konanie v časti nároku 88 258,20 eur zastavil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca ţalobou došlou na súd 9. novembra 2009 sa domáhal voči ţalovanému určenia pravosti, výšky a poradia pracovného nároku v sume 88 258,20 eur. 5 Obo 47/2012 2 Podaním doručeným súdu 4. januára 2011 ţalobca poţiadal o rozšírenie petitu ţaloby o sumu 25 396,19 eur. Zmenu petitu súd prvého stupňa pripustil na pojednávaní 8. marca 2011. Súd prvého stupňa zistil, ţe na tunajšom súde prebiehalo konanie, vedené pod sp. zn. 8 Cbi/6/2009, tých istých účastníkov, s rovnakým predmetom sporu a sú tu totoţné skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzovalo právo, ako v tomto konaní. Rozsudkom z 24. novembra 2010 súd ţalobu ţalobcu na určenie pravosti pohľadávky vo výške 88 258,20 eur zamietol, pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 7. decembra 2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011, č. k. 4 Obo/13/2011-268. Súd prvého stupňa preto skúmal podmienky konania podľa ust. § 103 O. s. p. a konštatoval, ţe v predmetnej veci je prekáţka, ktorá bráni súdu vo veci konať, a to je prekáţka rozhodnutej veci - res iudicata (§ 159 ods. 3 O. s. p.) Keďţe išlo o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd prvého stupňa konanie v časti nároku 88 258,20 eur podľa ust. § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p. zastavil. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, ţe ţiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, lebo bolo konanie zastavené. Proti tomuto uzneseniu podal ţalovaný odvolanie, a to do časti trov konania cestou svojej právnej zástupkyne. V odvolaní uviedol, ţe ţiada, aby odvolací súd v súlade s ust. § 146 ods. 2 O. s. p. rozhodol, ţe ţalobca je povinný uhradiť trovy konania v takej výške, ako ich vyčíslil právny zástupca ţalobcu v prílohe č. 2 k Vyjadreniu k zaslaným dokladom v spore 9 Cbi 22/2009, vypracovaného na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave z pojednávania dňa 8. marca 2012. Trovy konania je povinný ţalobca uhradiť na účet právneho zástupcu. Na takto uvedených dôvodoch podaného odvolania v súlade s pokynmi klienta - ţalovaného ţiadame, aby odvolací súd v časti nepriznaného nároku na náhradu trov konania rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške uvedenej v prílohe predmetného odvolania - špecifikácia trov. V prípade, ak odvolací súd nebude mať dostatok podkladov pre zmenu predmetného rozhodnutia súdu 5 Obo 47/2012 3 I. stupňa v časti výroku o trovách konania pre účastníkov konania, navrhol, aby odvolací súd výrok súdu I. stupňa o nepriznaní trov konania zrušil ako vecne nesprávne a vrátil vec súdu I. stupňa na nové konanie. Má však za to, ţe v súlade s § 146 ods. 2 O. s. p. vydal rozhodnutie, ktorým priznáva náhradu trov konania v zmysle špecifikácie uvedenej v prílohe. Ţalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu ţalovaného a uviedol, ţe predmetné odvolanie ţalovaného nemá všetky zákonom predpísané náleţitosti. V odvolaní nie je uvedené, v čom sa namietané rozhodnutie prvostupňového súdu povaţuje za nesprávne, nie sú uvedené dôvody, pre ktoré povaţuje odvolateľ rozhodnutie za nesprávne. Preto navrhol, aby sa súd postaral o odstránenie nedostatkov odvolania. Predmetné incidenčné konanie prebieha na základe ţaloby ţalobcu zo 4. novembra 2009. Na podanie incidenčnej ţaloby ţalobca bol vyzvaný Krajským súdom v Bratislave. Má za to, ţe splnomocnenie správcu na jeho zastupovanie v tomto prípade nie je dôvodné. Preto nepriznanie práva na náhradu trov konania ţalovanému - správcovi konkurznej podstaty povaţuje ţalobca za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalovaného v súlade s ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné, a preto mu nemoţno vyhovieť. Ţalovaný namieta uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov konania. Rozhodnutie o trovách konania povaţuje za nesprávne, keďţe súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p. a nie podľa ust. § 146 ods. 1 písm.

  1. c)O. s. p. Podľa ust. § 146 ods. 1 O. s. p. - ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie;
  2. a)mohlo sa začať i bez návrhu,
  3. b)skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,
  4. c)bolo zastavené,
  5. d)začalo na návrh prokurátora. 5 Obo 47/2012 4 Podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Pojmovým znakom pre rozhodovanie o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1 písm.
  6. c)O. s. p. a ods. 2 ust. § 146 O. s. p. je, ţe došlo k zastaveniu konania. Preto pre rozhodnutie o náhrade trov konania nebude rozhodujúci úspech v konaní, ale iba to, či konanie bolo zastavené. Súd rozhodujúci o trovách konania v prípade zastavenia konania posudzuje vec iba z pohľadu procesného výsledku a potom v zásade platí, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vyššie citované ust. § 146 ods. 2 O. s. p. stanovuje prípady, pre ktoré moţno o náhrade trov konania pri zastavení konania rozhodnúť tak, ţe niektorému z účastníkov sa prizná ich náhrada. Ide o dôvody, ktoré moţno zhrnúť nasledovne: 1) Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie, súd zaviaţe na náhradu trov konania ţalovaného, ale iba vtedy, ak došlo k späťvzatiu návrhu v dôsledku jeho správania po podaní návrhu na začatie konania (napr. odporca /ţalovaný/ po podaní návrhu /ţaloby/ na začatie konania uhradil navrhovateľovi /ţalobcovi/ ţalovanú čiastku). 2) Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, ale bez uvedenia dôvodu alebo dôvodu, ktorý nespočíva v správaní ţalovaného, súd zaviaţe na náhradu trov konania navrhovateľa /ţalobcu/. 3) Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku zavinenia (správania) niektorého z účastníkov konania, ktoré síce nespočívalo v späťvzatí návrhu na začatie konania, súd zaviaţe na náhradu trov konania toho účastníka, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, t. j. správal sa tak, ţe súd nemal inú moţnosť, ako konanie zastaviť. V bode 1) a 2) teda ide o procesný úkon - späťvzatie návrhu na začatie konania, pri ktorom sa rozlišuje zavinenie niektorého z účastníkov konania a toto zavinenie má následne vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania. 5 Obo 47/2012 5 V bode 3) síce nejde o procesný úkon navrhovateľa (ţalobcu), t. j. nedochádza k späťvzatiu návrhu, ale k zastaveniu konania dochádza v dôsledku zavinenia - správania sa niektorého z účastníkov konania. Za takéto zavinenie - správanie sa účastníka konania nemoţno však povaţovať reakciu navrhovateľa (ţalobcu) na výzvu súdu, aby navrhovateľ podal incidenčnú ţalobu, s poučením o následkoch nesplnenia výzvy. Podľa názoru odvolacieho súdu za takéto zavinenie - správanie sa niektorého z účastníkov moţno povaţovať prerušenie konania podľa § 110 O. s. p. s následkami podľa ust. § 111 ods. 3 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania povaţoval za vecne správne, keďţe súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1 písm.
  7. c)O. s. p., a preto ho podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní. Úspešnému účastníkovi, ktorý mal v odvolaní úspech, však trovy odvolacieho konania nepriznal, keďţe mu v odvolacom konaní ţiadne nevznikli. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 26. júna 2012 JUDr. Darina Ličková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.