Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 81/2009 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., spol. s r.o., so sídlom v K., IČO: X., zastúpeného JUDr. R. K., advokátom so sídlom v K., proti ţalovanému U., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenému CH. s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., o zaplatenie 7 302,66 € (220 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 10 C 401/2001, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- októbra 2008 sp. zn. 11 Co 109/2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
- októbra 2008 sp. zn. 11 Co 109/2008 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z
- januára 2008 č.k. 10 C 401/2001-298 tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 220 000 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od
- apríla 2001 aţ do zaplatenia a vo výroku o trovách konania, a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Košiciach ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobca sa ţalobou z
- mája 2001 domáhal voči právnemu predchodcovi ţalovaného K., zaplatenia 220 000 Sk s 18 % úrokmi z omeškania od
- apríla 2001 do zaplatenia na tom skutkovom základe, ţe obchodná spoločnosť A., spol. s r.o., so sídlom v K. ako prenajímateľ (právny predchodca ţalobcu) podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej
- septembra 1995 prenechala právnemu predchodcovi ţalovaného do nájmu nebytové priestory nachádzajúce sa na
- posch. domu súp. č. X. zapísaného na LV č. X. v kat. úz. K., na H. č. X. v K. na dobu neurčitú; v zmluve bolo dohodnuté nájomné vo výške 400 000 Sk ročne, splatné v štvrťročných splátkach po 100 000 Sk na základe faktúry vystavenej prenajímateľom. Ţalobca, ktorý sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe 2 3 Cdo 81/2009 kúpnej zmluvy z
- septembra 1996, vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa a nájomcovi v súlade s dohodnutými platobnými podmienkami vystavil faktúru č. X. na úhradu nájomného za
- štvrťrok 2001 vo výške 220 000 Sk so splatnosťou
- apríla 2001, ktorú nájomca nezaplatil. Okresný súd Košice I (po zrušení jeho prvšieho rozsudku uznesením Krajského súdu v Košiciach z
- mája 2005 sp. zn. 2 Co 55/2005) rozsudkom z
- januára 2008 č.k. 10 C 401/2008-298 opätovne ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 92 740,50 Sk. Vzhľadom na to, ţe v priebehu konania došlo k právnemu nástupníctvu na strane ţalovaného zlúčením U., s.r.o., B., IČO: X., so spoločnosťou U., s.r.o., Š., IČO: X., súd prvého stupňa v súlade s § 107 ods. 4 O.s.p. pokračoval v konaní s týmto ţalovaným. Okresný súd po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu ţivotného prostredia Košice I z
- júna 1993 č. ÚRaŠSS-800/93, ktorým bolo povolené uţívanie stavby – rekonštrukcie II. NP (nadzemného podlaţia) objektu H., a rozhodnutím z
- mája 1992 č. Ú RaŠSS-650/92, ktoré nahradilo kolaudačné rozhodnutie podľa § 82 zákona č. 50/1976 Zb., ktorým bola ţiadateľovi Ing. M. M. povolená zmena v uţívaní krajčírskeho salónu na prevádzkovanie denného baru a grilu (rýchleho občerstvenia) v objekte na H., mal preukázané, ţe prenajaté nebytové priestory boli (citovanými rozhodnutiami Obvodného úradu ţivotného prostredia Košice I) stavebne určené na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, t.j. v
- prípade na poskytovanie bankových sluţieb obyvateľstvu a v
- prípade na poskytovanie pohostinských sluţieb. Pre platnosť nájomnej zmluvy preto bol potrebný predchádzajúci súhlas obce, ktorý však udelený nebol, z ktorého dôvodu povaţoval zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. za absolútne neplatnú. Keďţe medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalovaný k
- marcu 2001 nebytové priestory uvoľnil a v
- štvrťroku 2001 tieto priestory uţ neuţíval, súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech ţalovaného v konaní. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
- októbra 2008 sp. zn. 11 Co 109/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 220 000 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od
- apríla 2001 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti rozsudok o zamietnutí ţaloby potvrdil. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 160 865 Sk, ktorú ţalovanému uloţil 3 3 Cdo 81/2009 zaplatiť advokátovi JUDr. V. K.. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, ţe v konaní nebolo predloţené stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie, príp. rozhodnutie o zmene v uţívaní stavby – budovy č.s. X. na H. X. v K., podľa ktorého by nebytové priestory, resp. miestnosti nachádzajúce sa na II. poschodí tejto budovy (predmet nájmu) boli určené z hľadiska stavebného na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, preto nemoţno ani platnosť nájomnej zmluvy podmieňovať potrebou predchádzajúceho súhlasu obce v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. Je nesporné, ţe zmluva o nájme nebytových priestorov z
- septembra 1995 v znení jej dodatkov bola uzavretá k priestorom (miestnostiam), ktoré z hľadiska stavebného boli určené na nebytové účely. Ţalobca nebol stavebníkom budovy č.s. X. na H. X. v K. a jej vlastníkom sa stal na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa
- septembra 1996, teda neuzatváral ani zmluvu o nájme z
- septembra 1995 a vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa so všetkými oprávneniami a povinnosťami na základe zákona (§ 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto akékoľvek pochybenia v procese uzatvárania zmluvy, príp. v reţime správneho (stavebného) konania, týkajúce sa stavebno- právneho charakteru prenajatých miestností a napokon ani skutočnosť, ţe mu predávajúci, resp. pôvodný nadobúdateľ neodovzdal dokumentáciu skutočného realizovania stavby, nemôţu byť na ujmu jeho práv. Odvolací súd na základe uvedeného, rešpektujúc vôľu zmluvných strán a záväzky vyplývajúce z uzavretej zmluvy (pacta sund servanda), ktorú zmluvné strany povaţovali za platne uzavretú a na základe nej dlhodobo konali [aţ do času dania výpovede nájomcu K. z nájomnej zmluvy zo
- novembra 2000 (ku dňu
- novembru 2001)], dospel k záveru, ţe zmluva o nájme nebytových priestorov z
- septembra 1995 bola uzavretá v súlade s poţiadavkami zákona č. 116/1990 Zb. Nájomný vzťah účastníkov zaloţený touto zmluvou trval aj v
- štvrťroku 2001, preto ţalovaný, resp. jeho právny predchodca bol povinný plniť si povinnosti z platnej zmluvy a zaplatiť ţalobcovi nájomné aj za
- štvrťrok 2001 v dohodnutej výške podľa faktúry č. X. z
- marca
- Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je bez právneho významu skutočnosť, ţe právny predchodca ţalovaného K. v uvedenom období nebytové priestory uţ neuţíval (fakticky ich uvoľnil k
- marcu 2001), aj skutočnosť, ţe doručil ţalobcovi výpoveď z nájomnej zmluvy zo
- novembra 2000, lebo podľa nej mal nájomný vzťah skončiť s dohodnutou ročnou výpovednou lehotou, t.j. aţ k
- novembru
- Odvolací súd nesúhlasil s názorom ţalovaného, ţe otázku stavebného, resp. účelového určenia stavby a prenajatých nebytových priestorov, treba právne posúdiť podľa § 104 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o stavebnom konaní (ďalej len „stavebný zákon“), lebo taký názor nemá oporu v zákone. Pri posúdení predbeţnej otázky stavebnoprávneho charakteru či určenia prenajatých priestorov (miestností) je preto súd 4 3 Cdo 81/2009 v zmysle § 85 ods. 1 stavebného zákona viazaný len obsahom rozhodnutia príslušného stavebného orgánu vydaného v rámci jeho kompetencie, pričom zistenie, či také rozhodnutie stavebného úradu v konkrétnom prípade bolo vydané, je otázkou zistenia skutkového stavu v konkrétnej veci. Túto otázku preto nemoţno riešiť právnou fikciou podľa § 104 ods. 1 stavebného zákona, ktorá je v tomto zákone ustanovená pre účely výkonu štátneho stavebného dohľadu orgánmi štátnej správy a samosprávy pre právne vzťahy, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej uţívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona, a nenahrádza konkrétne rozhodnutie stavebného úradu predpokladané § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. v spojení s § 85 ods. 1 stavebného zákona. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 220 000 Sk spolu so 17,6 % úrokmi z omeškania od
- apríla 2001 do zaplatenia. Keďţe ţalobca ţiadal priznať úroky z omeškania vo výške 18 % ročne, odvolací súd nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti (t.j. nad 17,6 % ročne) povaţoval za nedôvodný, preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby v prevyšujúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 2, § 142 ods. 3, § 151 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku krajského súdu v zmeňujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal dovolanie ţalovaný a ţiadal v napadnutej časti zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe dovolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým ţalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, resp. ţiadal tento rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť v rozsahu zrušenia krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil § 238 ods. 1 O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Uviedol, ţe posúdenie otázky (ne)platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov z
- septembra 1995 má zásadný význam, keďţe od jej vyriešenia závisí zistenie, či nájomný vzťah účastníkov zaloţený nájomnou zmluvou trval aj v
- štvrťroku 2001, a či je dôvodný uplatnený nárok na zaplatenie nájomného za
- štvrťrok
- Zdôraznil, ţe uţ v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj v odvolacom konaní opakovane namietal absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy z viacerých dôvodov (ktoré podrobne uvádza pod bodom 1/ - 5/ dovolania), s ktorými sa súdy nevyporiadali. Vyjadril predovšetkým nesúhlas so záverom odvolacieho súdu o platnosti nájomnej zmluvy a trval na tom, ţe zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, ţe 1/ predmet nájmu bol stavebne určený na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, pričom príslušný orgán (obec) neudelil súhlas s jeho prenajatím, čo vyplýva z predloţených 5 3 Cdo 81/2009 kolaudačných rozhodnutí Obvodného úradu ţivotného prostredia Košice I č. ÚRaŠSS-650/92-Gz; iné kolaudačné alebo obdobné rozhodnutie sa účastníkom konania ani súdom nepodarilo získať. Ak by sa dovolací súd stotoţnil so závermi odvolacieho súdu, ţe tieto rozhodnutia sa netýkajú predmetu nájmu, vo veci je potrebné aplikovať § 104 ods. 1 stavebného zákona, ktoré ustanovenie konštruuje fikciu, kedy v prípade neexistencie kolaudačného rozhodnutia platí, ţe stavba je určená účelu, na ktorý je svojim stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, predpokladá sa, ţe stavba je určená účelu, na ktorý sa uţíva bez závad. Zmluva o nájme je neplatná aj z dôvodu 2/ jej rozporu so zákonom, pretoţe odvolací súd ustálil, ţe predmet nájmu nebol stavebne určený na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, pričom predmet nájmu bol prenajatý za účelom obchodu a sluţieb. Ďalším dôvodom neplatnosti zmluvy je 3/ neurčitosť jej podstatnej obsahovej náleţitostí (predmetu nájmu) v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmet nájmu opísaný v nájomnej zmluve nie je vymedzený dostatočne určito, nie je z neho zrejmé, či vymedzením „nebytové priestory vo vyššie uvedenom objekte“ sa myslí objekt ako budova na H., alebo len
- poschodie budovy na H.; nie je zrejmá ani poloha prenajatých miestností, počet miestností, ktoré majú tvoriť predmet nájmu a výmera predmetu nájmu. V čase uzavretia nájomnej zmluvy prenajímateľ nebol podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (ani predmetných nebytových priestorov), preto nemohol platne a účinne uzavrieť nájomnú zmluvu s právnym predchodcom ţalovaného, čo je tieţ 4/ dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, ţe na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 46 C 450/1992 prebieha konanie vo veci určenia, ţe nehnuteľnosti vedené na LV č. X., parc. č. X. - zastavaná plocha vo výmere X. m² a stavby, dom č. s. X., v ktorom sa nachádzajú dotknuté nebytové priestory, patria do dedičstva po nebohej poručiteľke Dr. O., rod. K., nar. X. v M., ktorú skutočnosť namietal, ale odvolací súd sa ani s touto námietkou nezaoberal. Vzhľadom na uvedené 5/ prenajímateľ nemohol nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom na predmetnej nehnuteľnosti. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Ak odvolací súd bol názoru, ţe nájomná zmluva nie je neplatná z dôvodu chýbajúceho predchádzajúceho súhlasu obce s uzavretím nájomnej zmluvy, bol povinný skúmať, či nie je neplatná z iných dôvodov namietaných ţalovaným, pretoţe súd je povinný absolútnu neplatnosť právneho úkonu posudzovať ex offo. Dovolateľ nesúhlasil ani so záverom odvolacieho súdu, ţe účastníci nenavrhli iné dôkazy na preukázanie ich tvrdení, ako tie ktoré 6 3 Cdo 81/2009 vykonal súd prvého stupňa, pretoţe ţalovaný na preukázanie absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy navrhoval aj ďalšie dôkazy (viď jeho podanie z
- januára 2008). Dovolateľ v dovolaní tieţ namietal, ţe mu ako účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., pretoţe v konaní došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd, ktorý zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, v rozsudku posudzoval neplatnosť nájomnej zmluvy len z hľadiska jej súladu s § 3 ods. 2 veta druhá, ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., avšak v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal s námietkami ţalovaného, v ktorých namietal ďalšie dôvody absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy (viď dôvody absolútnej neplatnosti uvedené aj v dovolaní pod bodmi 1/ - 5/), neuviedol, v čom videl ich neodôvodnenosť, a to napriek tomu, ţe v zmysle ustálenej súdnej praxe súd k absolútnej neplatnosti právneho úkonu prihliada z úradnej povinnosti. Rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje úplné a výstiţné odôvodnenie, lebo odvolací súd sa v odôvodnení nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre rozhodnutie vo veci, preto je jeho rozsudok nepreskúmateľný. Ţalobca písomné vyjadrenie k dovolaniu nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti treba zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 7 3 Cdo 81/2009 Vzhľadom na obsah dovolania, ale tieţ zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ţiadna z týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. K námietke dovolateľa, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať, treba uviesť, ţe pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolateľ namietal, ţe mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces tým, ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý zmenil rozsudok okresného súdu, je nepreskúmateľné z dôvodu, ţe krajský súd posudzoval platnosť zmluvy o nájme len z hľadiska § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. a nevyporiadal sa s konkrétnymi námietkami ţalovaného, v ktorých namietal ďalšie dôvody neplatnosti nájomnej zmluvy (predmet nájmu nebol stavebne určený na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, napriek tomu bol prenajatý za účelom obchodu a sluţieb, neurčitosť predmetu nájmu v čase uzavretia zmluvy prenajímateľ nebol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti ani predmetných nebytových priestorov, preto nemohol nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti). Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo z dôvodov uvádzaných dovolateľom postihnuté procesnou vadou znemoţňujúcou ţalovanému realizáciu jeho procesných práv. Dovolateľom tvrdená nesprávnosť (nepreskúmateľnosť súdnych rozhodnutí) síce nezakladá procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ale je naplnením tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo 8 3 Cdo 81/2009 veci. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, z ktorého vyplýva, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v preskúmavanej veci. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku (medziiným) uviesť, z čoho vychádzal, akými úvahami sa riadil, k akým záverom dospel a z akých dôvodov ich zaujal. Súd musí vysvetlenie dôvodov svojho rozhodnutia vţdy prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu však z tohto hľadiska nemoţno povaţovať za úplné, pretoţe také vysvetlenie neobsahuje. Odvolací súd pri riešení predbeţnej otázky týkajúcej sa posúdenie (ne)platnosti nájomnej zmluvy vychádzal z názoru, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe nebytové priestory boli prenajaté k prevádzkovaniu obchodu a sluţieb, z ktorého dôvodu nebol k uzavretiu zmluvy potrebný predchádzajúci súhlas obce. Jeho záver o platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov sa zatiaľ javí predčasný. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu vzhľadom na právny názor o platnosti nájomnej zmluvy, ktorú posudzoval iba z hľadiska § 3 ods. 2, 4 zákona č. 116/1990 Zb. vzhľadom na charakter nebytových priestorov, a ktorý síce aj riadne odôvodnil, nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p. a treba ho povaţovať za neúplné a z toho dôvodu za nepreskúmateľné. Záveru odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, o dôvodnosti ţaloby, malo prechádzať komplexné posúdenie predbeţnej otázky ohľadom (ne)platnosti nájomnej zmluvy odvolacím súdom so zreteľom na všetky skutkové a právne skutočnosti, z ktorých ţalovaný vyvodzoval, ţe zmluva o nájme nebytových priestorov je absolútne neplatná. Z odôvodnenia totiţ nevyplýva, ţe by sa v konaní zaoberal ďalšími konkrétnymi dôvodmi absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, ktoré bol povinný v konaní 9 3 Cdo 81/2009 skúmať ex offo, naviac, keď v priebehu konania aj ţalovaný konkretizoval dôvody absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy. Bez posúdenia veci z týchto hľadísk zatiaľ právne závery odvolacieho súdu sú neúplné a teda aj nesprávne. So zreteľom na uvedené, dovolateľ opodstatnene namieta, ţe uvedená časť odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepreskúmateľná, a ţe konanie je postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., lebo neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, so zreteľom na ktoré odvolací súd dospel k záveru o platnosti nájomnej zmluvy. S nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku súvisí aj nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ ţalovaný v dovolaní namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Keďţe odvolací súd pri riešení predbeţnej otázky pokiaľ ide o posúdenie (ne)platnosti nájomnej zmluvy sa obmedzil na posúdenie jej platnosti len z hľadiska § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. a neskúmal ďalšie dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy, ktoré je povinný skúmať ex offo, rozsudok odvolacieho súdu nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad. So zreteľom na to, ţe v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil (§ 243b O.s.p.) a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2011 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. 10 3 Cdo 81/2009 predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková