Najvyšší súd 5 Obo 41/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne v 1/ rade: J.B., rod. G., V.B., právne zastúpená Mgr. A.M., advokátom, D.B., ţalobkyne v 2/ rade: PhMr. N.K., rod. Š., K.P.Č., ţalobcu v 3/ rade: Ing. J.Š., S.P.Č., právne zastúpení JUDr. M.B., advokátkou, V.Ţ. proti ţalovanému: JUDr. A.F., P.T., správca konkurznej podstaty úpadcu M., štátny podnik v likvidácii, B.B., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. B.N., advokátkou, P.T., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, o odvolaní ţalobcov v 1/, 2/ a 3/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. marca 2012, č. k. 8Cbi 15/2006-284, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. marca 2012, č. k. 8 Cbi 15/2006-284 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zo dňa 27. marca 2012 prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. 14C 790/93. 5 Obo 41/2012 2 V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobcovia sa ţalobou zo dňa 2. marca 2006 domáhali vylúčenia nehnuteľností zapísaných na LV č. X., vedenom Správou katastra Ţ. pre katastrálne územie Ţ., ako pozemok parc. č. X., zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 156 m2 a stavby dom súp. č. X., postavený na parc. č. X. a garáţ bez súp. č., postavená na parc. č. X., v podiele ½ zo súpisu majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty. Rozsudkom, č. k. 8Cbi 15/2006-205 súd prvého stupňa rozhodol tak, ţe ţalobu vo vylučujúcej časti zamietol. Najvyšší súd SR v konaní o podanom odvolaní voči zamietajúcej časti rozsudku uznesením, č. k. 3Obo 110/2009-258 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový súd, stotoţňujúc sa s názorom Najvyššieho súdu SR v tom, ţe nie je moţné vychádzať pri posudzovaní skutkového a právneho stavu veci zo záverov konania o určenie práva, vedeného na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. 14C 790/93 z dôvodu, ţe konanie o určení práva nie je právoplatne skončené, konanie prerušil. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal aj na § 109 ods. 2 písm.
- c)O. s. p., podľa ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu alebo, ak súd dal na takéto konanie podnet. V konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty súd musí ako prejudiciálnu otázku skúmať, komu z účastníkov svedčí vlastnícke právo k vylučovanej veci. Vzhľadom na skutočnosť, ţe na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. 14C 790/03 prebieha konanie tých istých účastníkov a ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k vylučovaným nehnuteľnostiam, dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe prebiehajúce konanie, sp. zn. 14C 790/93 na Okresnom súde v Ţiline má kľúčový význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a preto súd konanie v súlade s § 109 ods. 2 písm.
- c)O. s. p. prerušil. 5 Obo 41/2012 3 Na pojednávaní dňa 27. marca 2012 súd prvého stupňa navrhol právnej zástupkyni ţalovaného, aby ţalovaný zváţil podanie návrhu na pokračovanie v konaní pred Okresným súdom v Ţiline. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 8Cbi 15/2006-284 z 27. marca 2012 podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţalobkyňa v 1/ rade. V ňom ţalobkyňa v 1/ rade uvádza, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2K 140/04 zo dňa 18. marca 2005 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu M., štátny podnik v likvidácii. Ţalobkyňa v 1/ rade poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 1 písm.
- d)ZKV, podľa ktorého súdne konania, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty. Ďalej uvádza, ţe vyhlásením konkurzu bolo konanie na Okresnom súde v Ţiline, sp. zn. 14C 790/93 prerušené aţ do právoplatného skončenia konania v konkurznej veci úpadcu M., štátny podnik v likvidácii, sp. zn. 2K 140/04. Podľa ustanovenia § 14 ods. 5 ZKV, v konaniach prerušených podľa odseku 1 písm.
- d)sa pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. Správca sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ţalobkyňa v 1/ rade listom zo dňa 1. júla 2005 a následne 15. júla 2005 poţiadala o pokračovanie v predmetnom konaní. V zmysle ustáleného výkladu predmetného ustanovenia, zhodne s postupom Okresného súdu v Ţiline, ţalobca z pozície ţalobcu v konaní, sp. zn. 14C 790/93 nemôţe urobiť procesný úkon, ktorý by spôsobil, ţe v prerušenom konaní by sa pokračovalo. Ţalovaný (správca konkurznej podstaty) v konaní na Okresnom súde v Ţiline, sp. zn. 14C 790/93 oznámil súdu podaním zo dňa 13. júna 2005, ţe s pokračovaním v konaní nesúhlasí. Ţalobkyňa v 1/ rade v odvolaní uviedla, ţe listom zo dňa 6. decembra 2005 poţiadala o vydanie nehnuteľností z konkurznej podstaty, na čo odpovedal listom zo dňa 8. decembra 2005 ţalovaný - správca konkurznej podstaty, ktorým ţalobkyni oznámil, ţe nehnuteľnosti zaradil do konkurznej podstaty a upriamil ţalobkyňu na postup podľa § 19 ods. 2 ZKV. Krajský súd uloţil ţalobkyni listom, č. k. 2K 140-04/587 zo dňa 18. januára 2006, aby si uplatnila na tunajšom súde ţalobou právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty. 5 Obo 41/2012 4 Ţalobkyňa v 1/ rade podala ţalobu podľa pokynu súdu v predmetnej veci dňa 2. marca 2006. Súd po spojení vecí ţalobu rozsudkom zo dňa 24. apríla 2008 zamietol. Najvyšší súd SR rozhodol o odvolaní ţalobcov uznesením, č. k. 3 Obo 110/2009-258 tak, ţe rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní poukazuje na to, ţe inštitút ţaloby o vyňatie veci z konkurznej podstaty je vyjadrením koncentračnej zásady konkurzného konania. Tzv. excindačná ţaloba je prostriedkom procesnej ochrany a svojou povahou je rei vindikačnou ţalobou na plnenie - vydanie veci. Prebiehajúci spor o určenie vlastníckeho práva netvorí procesnú prekáţku v konaní o vydanie veci. Vychádzajúc jednak z koncentračnej zásady konkurzného konania a jednak zo zásady, ţe určovacia ţaloba netvorí prekáţku litispendencie pre ţalobu o plnenie, a preto zastáva názor, ţe konajúci súd nepostupoval správne, keď konanie prerušil. Podľa názoru ţalobkyne v 1/ rade konajúci súd o excindačnej ţalobe má za povinnosť a má aj danú právomoc, aby hmotnoprávne dôvody vydania veci posúdil v konaní ako predbeţnú otázku a vo veci meritórne rozhodol. Konajúci súd zvoleným procesným postupom odňal ţalobcom právo na spravodlivé prejednanie veci, nakoľko za daného stavu prebiehajú dve súdne konania, ktorých právoplatné ukončenie je navzájom podmienené, čo bráni výkonu práva na súdnu ochranu. Pokračovanie v konaní závisí výlučne od rozhodnutia ţalovaného, čo je neprípustným porušením zásady rovnosti účastníkov konania. Ţalobcovia oprávnene povaţujú prerušenie konania za nezákonný zásah do práv na súdnu ochranu podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a odňatím práva konať pred súdom. Postup súdu je zároveň v rozpore s právnym názorom, vyjadreným v uznesení Najvyššieho súdu, sp. zn. 3Obo 110/2009, ktorý vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd poukázal na nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav, pre ktorý vyhodnotil záver súdu prvého stupňa ako predčasný. V ţiadnom smere však Najvyšší súd SR nevyjadril právny názor, ţe prvostupňový súd má konanie prerušiť. Ak by Najvyšší súd SR mal takýto zámer, konanie mohol prerušiť sám podľa § 221 ods. 2 O. s. p. 5 Obo 41/2012 5 V odvolaní ţalobkyňa v 1/ rade poukázala aj na skutočnosť, ţe sumarizácia postupu súdnictva pri uplatňovaní súdnej ochrany ţalobcov dokazuje, ţe ústavné práva ţalobcov na súdnu ochranu a prejednanie veci bez prieťahov boli porušené. O určovacej ţalobe z roku 1993 nebolo (12 rokov) do roku 2005 právoplatne rozhodnuté. Konkurzom na majetok ţalovaného bolo konanie prerušené. Súd vyzval ţalobcov na podanie novej ţaloby o vydanie veci, o ktorej bolo konanie po 6 rokoch prerušené aţ do skončenia prerušeného konania o určovacej ţalobe. Akceptovanie stavu nastoleného napadnutým rozhodnutím o prerušení konania by znamenalo, ţe o skutočnosti, či a kedy sa ţalobcovia môţu svojich práv domáhať, má rozhodnúť ţalovaný. Tento stav je pritom časovo neobmedzený. Súdy aţ do rozhodnutia ţalovaného nebudú o návrhu ţalobcov proti ţalovanému konať ani rozhodovať. Pokiaľ sa ţalovaný nerozhodne, ţe súd má v konaní pokračovať, ţalobca sa nemá právo domáhať svojich práv iným spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä z dôvodov porušenia čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, odňatia práva konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm.
- f)O. s. p. a nesprávneho právneho posúdenia veci § 221 ods. 1 písm.
- h)O. s. p. ţalobkyňa v 1/ rade navrhuje, aby Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie zrušil. Proti uzneseniu Krajského súdu, č. k. 8Cbi 15/2006-284 podali odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţalobkyňa v 2/ rade a ţalobca v 3/ rade. Tí vo svojom odvolaní, okrem iného, namietali aj zrejmé chybu alebo nesprávnosť uvedenú uţ v záhlaví výroku rozhodnutia, č. k. 8Cbi 15/06-284 zo dňa 27. marca 2012, kde je uvedené, ţe sú zastúpení advokátom Mgr. A.M.. Nemajú však vedomosť o tom, ţe by podpísali plnomocenstvo na zastúpenie v tejto právnej veci tomuto advokátovi. Namietajú aj rozhodnutie súdu, ktorým rozhodol tak, ţe prerušil konanie aţ do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. 14C 790/93. Dôvodom, pre ktorý došlo k prerušeniu konania má byť skutočnosť, ţe súd prvého stupňa sa stotoţnil s názorom Najvyššieho súdu SR v tom zmysle, ţe podľa neho nie je moţné vychádzať pri posudzovaní skutkového a právneho stavu veci zo záverov konania o určenie vlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. 14C 790/93 z dôvodu, ţe konanie o určení tohto práva nie je právoplatne skončené. V tejto súvislosti súčasne poukazuje i na ust. § 109 ods. 2 písm. c). 5 Obo 41/2012 6 S poukazom na túto časť odôvodnenia napadnutého uznesenia týmto odvolaním ţalobcovia v 2/ a 3/ rade tvrdia, ţe z uznesenia, č. k. 3 Obo 110/2009-258 Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. decembra 2011 nevyplýva, ţe by k takémuto postupu dal pokyn Najvyšší súd SR, a to ani v jeho výroku a ani v jeho odôvodnení. Pokiaľ by toto uznesenie prvostupňového súdu nadobudlo právoplatnosť, došlo by k situácii, kedy v podstate v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm.
- d)ZKV v platnom znení došlo k prerušeniu konania zo zákonných dôvodov a pokračovať v konaní vedenom na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. 14C 790/93 by mohlo dôjsť iba v prípade, pokiaľ by správca konkurznej podstaty dal súhlas na pokračovanie konania o odvolaní. Zároveň poukázali na obsah spisu, sp. zn. 14C 790/93, z ktorého je zrejmé, ţe uznesením tohto súdu, č. k. 14C 790/93-391 zo dňa 16. januára 2006 bolo konanie prerušené podľa § 14 ods. 1 písm.
- d)ZKV v platnom znení aţ do právoplatného ukončenia konkurzného konania, sp. zn. 2K 140/04 na majetok úpadcu - M., štátny podnik v likvidácii, so sídlom B.B., IČO: X.. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote zo dňa 30. januára 2006, avšak o podanom odvolaní nebolo na Krajskom súde v Ţiline rozhodnuté. Listom zo dňa 8. novembra 2005 bolo ţalobcom v 2/ a 3/ rade oznámené, ţe spis bol vrátený súdu prvého stupňa bez rozhodnutia o odvolaní ţalovaného - M., štátny podnik v likvidácii, so sídlom B.B., IČO: X. proti rozsudku Okresného súdu v Ţiline, č. k. 14C 790/93-273 zo dňa 21. februára 2002, pretoţe správca konkurznej podstaty ţalovaného na dopyt Krajského súdu v Ţiline oznámil podaním zo dňa 13. júna 2005, ţe s pokračovaním v konaní nesúhlasí. Súčasne im bolo oznámené, ţe predmetná vec bude vedená ako prerušená na Okresnom súde v Ţiline aţ do skončenia konkurzného konania a za uvedeného stavu nie je moţné, aby sa v odvolacom konaní pokračovalo, a to s poukazom na ust. § 14 ods. 1 ZKV v platnom znení a s prihliadnutím na stanovisko správcu konkurznej podstaty. Podľa názoru tohto súdu v prejednávanej veci taktieţ neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 14 ods. 5., 1. veta tohto zákona, pretoţe úpadcov odporca je len v sporoch, kde bude úpadca navrhovateľom, pričom v danej veci nejde o takýto spor. 5 Obo 41/2012 7 Z obsahu tohto oznámenia Okresného súdu Ţilina zo dňa 8. novembra 2005 je zrejmé, ţe v tom čase bol iný správca konkurznej podstaty úpadcu, a to bol JUDr. J.R., avšak pokiaľ by uznesenie o prerušení konania vo veci, č. k. 8Cbi 15/2006-284 zo dňa 27. marca 2012 nadobudlo právoplatnosť, nekonal by ani odvolací súd, teda Krajský súd v Ţiline o podanom odvolaní vo veci Okresného súdu Ţilina, sp. zn. 14C 790/93 a nekonal by ani Krajský súd v Bratislave vo veci, sp. zn. 8Cbi 15/2006. Ţalobcovia v 2/ a 3/ rade majú za to, ţe i pokiaľ by z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýval právny názor, ţe je potrebné prerušiť konanie vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi 15/2006, malo byť obsahom výroku tohto uznesenia aj nahradenie prejavu vôle správcu konkurznej podstaty súdom v súlade s ust. § 161 ods. 3 O. s. p., ktorým by súd nahradil súhlas ţalovaného na pokračovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Ţ. pod sp. zn. 14C 790/93. Taktieţ majú za to, ţe takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa v právnej veci vedenej pod sp. zn. 8Cbi 15/06 nie je dôvodné a poukazujú na spisový materiál, z ktorého je zrejmé, ţe nie je tu dôvod na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm.
- c)O. s. p., nakoľko je medzi konaniami síce skutkový a právny súvis a rieši sa otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, avšak z procesného hľadiska v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm.
- d)ZKV v platnom znení nie je moţné konať v právnej veci vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 14C 790/93, v ktorej doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Zároveň poukazujú na to, ţe napadnuté rozhodnutie týmto odvolaním vedie k situácii, kedy v podstate bola porušená procesná rovnosť účastníkov konania v tejto právnej veci, pretoţe zostáva výlučne na úvahe ţalovaného, či vôbec a kedy podá návrh na pokračovanie v konaní, vedenom na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 14C 790/93. V tejto súvislosti poukázali i na tú skutočnosť, ţe ţalobný návrh v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol nimi podaný dňa 30. decembra 1992, avšak v predmetnej veci nie je právoplatne rozhodnuté. Na okraj tieţ uviedli, ţe nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu, bola úpadcom M., štátny podnik v likvidácii vyprataná pravdepodobne ešte pred vyhlásením konkurzu v roku 2004 a neustále chátra. Neznáme osoby zničili okná a neznáme osoby sa pokúšali odcudziť súčasti nehnuteľnosti (radiátory). Poukazujú na to, ţe nekonaním v tejto veci vzniká škoda skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, pretoţe o túto nehnuteľnosť 5 Obo 41/2012 8 sa adekvátnym spôsobom nestará t. č. evidenčne zapísaný vlastník na Správe katastra Ţ. - M., štátny podnik v likvidácii, so sídlom B.B., IČO: X.. Ţalobcovia v 2/ a 3/ rade v odvolaní poukázali aj na ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V odvolaní uvádzajú, ţe s poukazom na tieto zákonné ustanovenia dochádza k predlţovaniu súdneho konania v právnej veci, sp. zn. 8Cbi 15/06 a navyše bez súhlasu správcu konkurznej podstaty nie je moţné pokračovať v odvolacom konaní vedenom proti rozsudku súdu prvého stupňa, t. j. Okresného súdu v Ţiline, vydaného v právnej veci vedenej pod sp. zn. 14C 790/93. Navyše rozhodnutie o prerušení konania v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave, č. k. 8Cbi 15/2006-284 zo dňa 27. marca 2012 neukladá správcovi konkurznej podstaty, teda ţalovanému, povinnosť, aby takýto súhlas na pokračovanie v tomto konaní udelil. Ţalobcovia v 2/ a 3/ rade majú za to, ţe neobstojí konštatovanie súdu v odôvodnení predmetného uznesenia, ţe tu je dôvod na prerušenie konania, naopak tvrdia, ţe takýto dôvod tu nie je, a to podľa ust. § 109 ods. 2 písm.
- c)O. s. p. a s poukazom na ust. § 14 ods. 1 ZKV v platnom znení ku dňu vydania uznesenia Okresného súdu Ţilina, č. k. 14C 790/93-391 zo dňa 16. januára, ktorým bolo taktieţ prerušené konanie aţ do právoplatného ukončenia konkurzného konania, sp. zn. 2K 140/04 pre neudelenie súhlasu pôvodného správcu konkurznej podstaty s pokračovaním v tomto konaní, voči ktorému bolo taktieţ nimi podané odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. S poukázaním na uplatnenie zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, ako i s poukázaním na zásadu právnej istoty ţalobcovia v 2/ a 3/ rade nenavrhli súdu procesný postup, na základe ktorého by došlo k prerušeniu konania v tejto právnej veci, sp. zn. 8Cbi 15/06, nakoľko im bolo známe, ţe obdobným postupom, vzhľadom na vyššie uvedené, postupoval Okresný súd Ţilina v právnej veci vedenej pod sp. zn. 14C 790/93. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalobcovia v 2/ a 3/ rade navrhujú, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Cbi 15/06 zo dňa 27. marca 2012 podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f),
- h)O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretoţe jeho postupom došlo k odňatiu ich práva konať pred súdom a súčasne k nesprávnemu 5 Obo 41/2012 9 právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolania ţalobcov v 1/, 2/, a 3/ rade sú dôvodné. Predmetom konania je právo ţalobcov v 1/, 2/, a 3/ rade na vylúčenie nehnuteľností zapísaných na LV č. X., k. ú. Ţ., ako pozemok parc. č. X., zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 156 m2 a stavby súp. č. X., dom postavený na parc. č. X. a garáţ bez súp. č. na parc. č. X., zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu M., š. p. v likvidácii - v konkurze, B.B.. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu zistil, ţe Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27. marca 2012, č. k. 8Cbi 14/2006-284 rozhodol, ţe konanie prerušuje aţ do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. 14C 790/93. Ako sa uvádza v odôvodnení rozhodnutia, č. k. 8Cbi 14/2006-284, Krajský súd v Bratislave sa stotoţnil s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovenom v rozhodnutí, č. k. 3 Obo 110/2009 v tom zmysle, ţe nie je moţné vychádzať pri posudzovaní skutkového a právneho stavu veci zo záverov konania o určenie práva vedeného na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. 14C 790/93 z dôvodu, ţe konanie o určení práva nie je právoplatne skončené. Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie, ktorým prerušil konanie vedené pod sp. zn. 8Cbi 14/2006 tým, ţe na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. 14C 790/93 prebieha konanie tých istých účastníkov a ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k vylučovaným nehnuteľnostiam, pričom prebiehajúce konanie, sp. zn. 14C 790/93 má kľúčový význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a preto súd konanie v súlade s § 109 ods. 2 písm.
- c)O. s. p. prerušil. Podľa § 109 ods. 2 písm.
- c)O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. 5 Obo 41/2012 10 Ustanovenie § 109 ods. 2 písm.
- c)upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môţe konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe konajúceho súdu a je upravené len ako procesná moţnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zváţiť moţnosť iných vhodných opatrení a aţ keď tieto zlyhajú, môţe konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbeţnej otázky), slúţiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej poţiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O. s. p.) a spomedzi viacerých opatrení pouţiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Vo vzťahu k prerušeniu konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm.
- c)O. s. p. treba zdôrazniť, ţe tu nejde o prípad, kedy by sa v inom konaní riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu, ktorú by si súd nebol oprávnený vyriešiť, ale o otázku, ktorú je síce konajúci súd oprávnený riešiť ako otázku predbeţnú, avšak z rôznych dôvodov (napr. hospodárnosti konania) je vhodnejšie vyčkať na rozhodnutie iného orgánu, najčastejšie súdu. Ţalobu na vylúčenie majetku zo súpisu podstaty (excindačná ţaloba) je potrebné odlišovať od ţaloby na vydanie takéhoto majetku. Výsledkom úspešného uplatnenia vylučovacej (excindačnej) ţaloby je totiţ vylúčenie určitého majetku zo súpisu podstaty a tým i straty správcovho oprávnenia nakladať s týmto majetkom a najmä moţnosti zpeňaţiť ho. Pokiaľ určitý majetok drţí správca, je zrejmé, ţe ho vydá tomu, kto bol úspešný v spore o jeho vylúčenie zo súpisu. Vylučovaciu ţalobu je potrebné súčasne odlišovať od ţaloby na určenie vlastníckeho práva. Zahrnutím majetku do konkurznej podstaty sa nikdy nemení skutočný vlastník tohto majetku, či ním bol úpadca alebo iná osoba. Zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty, rovnako ako právoplatným rozhodnutím o jeho vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty nemôţe byť nikdy určený vlastník takéhoto majetku. 5 Obo 41/2012 11 Zápis majetku do súpisu podstaty iba deklaruje navonok skutočnosť, ţe správca povaţuje tento majetok za majetok podstaty a nakladá s ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva ţalobcu nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama o sebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Je nesporné, ţe na majetok M., š. p. v likvidácii, B.B. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2K 140/04 dňa 18. marca 2005 vyhlásený konkurz, ktorý sa riadi zákonom č. 328/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov, keďţe návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný v roku 2004 za účinnosti z. č. 328/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov. Taktieţ nie je sporné, ţe ţalobkyňa si na Okresnom súde v Ţiline uplatnila ţalobu o určenie vlastníckeho práva k tým nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom ţaloby o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty. Vec je vedená na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. 14C 790/93 a bola prerušená po vyhlásení konkurzu na majetok š. p. M. v likvidácii, Bratislava v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm.
- d)ZKV, keďţe správca konkurznej podstaty nechcel pokračovať v tomto konaní. Krajský súd v Bratislave vedie vylučovaciu ţalobu ţalobcov pod sp. zn. 8 Cbi 15/06 a toto konanie prerušil napadnutým uznesením do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Ţ. pod sp. zn. 14 C 790/93. Sporným teda zostala otázka, či ţaloba o určenie vlastníckeho práva je takou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala postup súdu prvého stupňa, t. j. Krajského súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cbi 15/06. Najvyšší súd Slovenskej republiky je však názoru, ţe právoplatné skončenie konania na Okresnom súde v Ţiline, sp. zn. 14 C 790/93 za takúto okolnosť povaţovať nie je moţné. 5 Obo 41/2012 12 Prerušenie aj konania o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8 Cbi 15/06 znamená patovú situáciu, keďţe správca konkurznej podstaty nechce pokračovať v konaní o určenie vlastníctva k veciam, ktoré sú predmetom vylučovacej ţaloby, čím nastáva stav, ţe takýmto konaním Krajský súd v Bratislave (prerušením konania 8 Cbi 15/06) vlastne nemôţe nikdy dôjsť k ukončeniu konkurzu vedenom na majetok úpadcu. Rozhodnutie Okresného súdu v Ţiline, sp. zn. 14 C 790/93 nie je, ako to uţ raz vyslovil odvolací súd, takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama o sebe za následok vylúčenie týchto veci zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Odvolací súd je názoru, ţe rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave o prerušení konania, sp. zn. 8 Cbi 15/06 bol porušený účel konania v zmysle § 6 O. s. p., t. j. aby ochrana práv všetkých účastníkov konania bola účinná a rýchla, § 1 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. (usporiadanie majetkových pomerov dlţníka, ktorý je v úpadku), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie) a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov). Súd prvého stupňa v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty si ako prejudiciálnu otázku musí vyriešiť medzi iným aj otázku vlastníctva, keďţe z tohto titulu si ţalobcovia v 1/, 2/, a 3/ rade nárokujú vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na čo je súd prvého stupňa oprávnený. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, č. k. 3Obo 110/2009 nevyslovil právny názor, podľa ktorého by mal Krajský súd v Bratislave prerušiť konanie vedené pod sp. zn. 8Cbi 15/2006. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k názoru, ţe v predmetnej veci neboli splnené podmienky na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm.
- c)O. s. p., a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
- h)O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p). 5 Obo 41/2012 13 Podľa ust. § 226 O. s. p. pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal aj námietkou ţalobcov v 2/ a 3/ rade, týkajúcej sa ich právneho zástupcu, uvedeného v záhlaví napadnutého uznesenia. Z originálu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa však vyplýva, ţe v jeho záhlaví nie sú uvedení právni zástupcovia ţalobcov, ide o chybu kancelárie, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky nedal súdu prvého stupňa na odstránenie, keďţe napadnuté uznesenie sa v celom rozsahu zrušuje a ako aj z dôvodu nepredlţovania tohto sporu, vzhľadom na to, ţe ide o spor z roku 2006, ktorý doteraz nie je rozhodnutý. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 26. júna 2012 JUDr. Darina Ličková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová